Si Ťin-pching

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ťin-pching Si)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Si Ťin-pching
习近平
Xi Jinping Mexico2013.jpg
Súčasný prezident Čínskej ľudovej republiky
Momentálne v úrade
od 14. marca 2013
Viceprezident(i) Li Jüan-čchao
Premiér(i) Li Kche-čchiang
Predchodca Chu Ťin-tchao
Súčasný Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny
Momentálne v úrade
od 15. novembra 2013
Predchodca Chu Ťin-tchao
Osobné informácie
Narodenie 1. jún 1953 (60 rokov)
Peking, CHN ČĽR
Podpis Si Ťin-pching, podpis
Pozri aj Politický portál

Si Ťin-pching (čín. 习近平 – Si Ťin-pching, pchin-jin: Xí Jìnpíng; * 1. jún 1953) je prezident Čínskej ľudovej republiky a generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny. Zároveň je aj predseda Ústrednej vojenskej komisie KSČ, čo ho činí najvyšším predstaviteľom Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády. Si Ťin-pching je predstaviteľom piatej generácie vedenia Komunistickej strany Číny.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Si Ťin-pching sa narodil roku 1953 v Pekingu, ale podľa čínskych konvencií rodákom z provincie Šen-si, odkiaľ pochádza jeho rodina. Jeho otec Si Čung-sun, hrdina Dlhého pochodu, bol jedným zo zakladateľov komunistického partizánskeho hnutia v provincii, ale za éry Mao Ce-tunga bol počas Kultúrnej revolúcie prenasledovaný. Si Ťin-pching bol v roku 1969 poslaný na vidiek v provincii Šen-si a zotrval tam do konca Kultúrnej revolúcie v roku 1975, keď sa ako 22 ročný mohol vrátiť späť do Pekingu. Počas svojho pobytu v Šen-si vstúpil najprv roku 1971 do Komunistického zväzu mládeže, a následne roku 1974 do Komunistickej strany.

Si vyštudoval v rokoch 1975 - 1979 chemické inžinierstvo na univerzite Tsing-hua v Pekingu. Neskôr v roku 2002 získal doktorát z marxistickej filozofie. Po štúdiu nastúpil roku 1979 ku generálovi Geng Piaovi. Piao bol blízky spojenec jeho otca, ktorý v tej dobe zastával post guvernéra juhočínskej provincie Kuang-tung. V roku 1982 však odišiel do neďalekej provincie Che-pej, kde bol poverený funkciou zástupcu tajomníka okresnej komisie KSČ. Roku 1985 bol presunutý do Sia-menu v provincii Fu-ťien, kde vystriedal nevestu Chu Jao-panga, vtedajšieho predsedu KSČ, na pozícii viceprimátora. V roku 1987 sa po neúspešnej snahe stať sa primátorom Sia-menu presunul do mesta Ning-te, kde pôsobil tri roky ako predseda okresného výboru KSČ.[1]

V rokoch 1990 až 2002 pracoval najprv ako stranícky predseda mesta Fu-čou, hlavného mesta provincie Fu-ťien, neskôr sa stal starostom Fu-čou a napokon roku 2000 guvernérom celej provincie. Počas svojho pôsobenia v provincii Fu-ťien podporoval reformy smerujúce k otvoreniu trhu, zasadil sa o investičné stimuly pre podnikateľov z Taiwanu a Hong Kongu, vrátanie najbohatšieho muža v Ázii, Li Ka-shinga[2].

V roku 2002 sa stal najprv guvernérom a neskôr aj straníckym predsedom (de facto prvým mužom) v provincii Če-ťiang. Počas svojho päťročného pôsobenia v provincii sa stal známym vďaka kampaniam proti korupcii a podporovaním hospodárstva. Zasadil sa o to, že sa továrne presunuli viac do vnútrozemia a ťahúňom hospodárstva sa stali najmä veda a výskum. V roku 2002 sa stal členom najprv dosluhujúceho pätnásteho a následne 16. Ústredného výboru KSČ.

V roku 2006 bol kvôli korupčnému škandálu zatknutý šéf strany v Šanghaji Čchen Liang-ju a Si Ťin-pching ho roku 2007 nahradil v tejto pozícii. V roku 2007 sa taktiež stal predsedom Centrálnej straníckej školy KSČ a bol zvolený za člena stáleho politbyra KSČ, kde boli v jeho gescii záležitosti Hong Kongu a Macaa. Roku 2008 sa stal viceprezidentom ČĽR. V roku 2012 prebral po Chu Ťin-tchaovi pozíciu predsedu KSČ a roku 2013 aj pozíciu prezidenta ČĽR.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 2012 sa na zjazde Ústredného výboru KSČ malo rozhodnúť o novom generálnom tajomníkovi strany. Najvážnejšími kandidátmi boli Si Ťin-pching a tajomník strany v centrálne spravovanom meste Čchung-čchingu Po Si-laj. Po Si-lajov otec, podobne ako Si Ťin-pchingov, bol veteránom revolúcie a patrí k jedným z ôsmych nesmrteľných v strane. V marci 2012 však bol Po Si-laj zatknutý a obvinený z toho, že sa spolupodieľal na vražde britského obchodníka.[3] Po Si-laj bol neskôr vylúčný zo strany. Mocenskému boju pred zjazdom Ústredného výboru sa pripisuje aj Siove náhle zmiznutie z verejnosti na začiatku septembra 2012. Objavil sa až po dvoch týždňoch a dôvod náhleho zrušenia všetkých stretnutí nebol nikdy vysvetlený.[4]

Po vymenovaní za generálneho tajomníka uskutočnil cestu do ekonomicky rozvinutej provincie Kuang-tung na juhu krajiny, čím napodobnil Teng Siao-pchingovu slávnu cestu na juh z roku 1991.

Je známy svojím tvrdým postojom proti korupcii a kladným postojom k protrhovým reformám. V roku 2008 riadil prípravy olympijských hier v Pekingu.[5] V roku 2012 ho časopis Time ho označil za jedného zo 100 najvplyvnejších ľudí na svete v roku 2009.[6]

Čínsky sen[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako predošlé hlavy štátu, aj Si Ťin-pching vytvoril špecifický politický koncept. K doktríne trojitého zastúpenia Ťiang Ce-mina a konceptu harmonickej spoločnosti Chu Ťin-tchaa pridal pojem Čínsky sen. Výraz Čínsky sen použili novinári viackrát v minulosti, spopularizoval ho však až preklad článku v New York Times Čína potrebuje svoj vlastný sen od novinára Thomasa Friedmana.[7]

Cieľom Čínskeho sna je uskutočniť renesanciu a omladenie čínskeho národa, zlepšenie živobytia, prosperita, vytvorenie lepšej spoločnosti a silnej armády. Si Ťin-pching taktiež tvrdí, že aby Čína dosiahla tieto ciele, musí hľadať vlastnú cestu.[8] Cieľom tohto politického konceptu je prostredníctvom nacionalizmu získať podporu ľudu pre svoju novú politickú agendu, ktorej dominujú ekonomické reformy, posilnenie armády a asertívna zahraničná politika.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Si Ťin-pchingova manželka Pcheng Li-jüan je známou armádnou speváčkou folkových piesní, ktorá dlhé roky vystupovala v novoročnom gala programe v čínskej televízii, najsledovanejšom programe v Číne.[9] Ako prvá dáma sa venuje charite a na rozdiel od manželiek predchádzajúcich prezidentov, ktoré sa držali v ústraní, Pcheng Li-jüan sa často vyskytuje po boku svojho manžela a je porovnávaná k Sung Mej-ling, ktorá pomohla svojmu manželovi Čankajšekovi získať podporu USA v čínskej občianskej vojne.[10]

Si Ťin-pchingova dcéra Si Ming-ce študuje na Harvarde pod pseudonymom.

V júni 2012 priniesla agentúra Bloomberg informácie o majetku Si Ťin-pchingovej rodiny, ktorý údajne dosahuje 376 miliónov amerických dolárov. V reakcii na tieto odhalenia boli internetové stránky agentúry v Číne zablokované.[11] V januári 2014 priniesli Offshore Leaks správu, že švagor Si Ťin-pchinga vlastní niekoľko firiem v daňových rajoch.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.scmp.com/news/china/article/1068111/xi-jinping-sharpened-his-political-skills-fujian
  2. http://www.nytimes.com/2011/01/24/world/asia/24leader.html?pagewanted=all&_r=0
  3. http://www.sme.sk/c/6582177/byvaleho-clena-politbyra-po-si-laja-vylucili-z-cinskeho-parlamentu.html
  4. http://www.independent.co.uk/news/world/asia/mystery-of-xi-jinpings-two-weeks-in-hiding-8277816.html
  5. Mamta Badkar. Everything You Need To Know About China's New Leader Xi Jinping [online]. businessinsider.com, 15.11.2012, [cit. 2014-02-06]. Dostupné online. (en)
  6. Joshua Cooper Ramo. Xi Jinping [online]. time.com, 30.4.2010, [cit. 2014-02-06]. Dostupné online. (en)
  7. Thomas L. Friedman. China Needs Its Own Dream [online]. nytimes.com, 2.10.2012, [cit. 2014-02-06]. Dostupné online. (en)
  8. Jane Cai and Verna Yu. Xi Jinping outlines his vision of 'dream and renaissance' [online]. scmp.com, 18.3.2013, [cit. 2014-02-06]. Dostupné online. (en)
  9. http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-china-20321610
  10. Kathrin Hille. Xi's wife to play role in Chinese charm offensive [online]. ft.com, 13.3.2013, [cit. 2014-02-06]. Dostupné online. (en)
  11. http://www.reuters.com/article/2012/07/04/us-china-censorship-bloomberg-idUSBRE86306820120704
  12. http://www.businessweek.com/articles/2014-01-22/chinas-elite-wealth-in-offshore-tax-havens-show-leaked-files

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]