Železná Ruda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O nerastnej surovine pozri železná ruda.
Železná Ruda
mesto
centrum mesta Železná Ruda
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Plzenský (CZ032)
Okres (LAU 1) Klatovy (CZ0322)
Obec s rozš. pôs. Klatovy
Poverená obec Nýrsko
Historická krajina Čechy
Nadmorská výška 754 m n. m.
Súradnice 49°08′15″S 13°14′07″V / 49,137500°S 13,235278°V / 49.137500; 13.235278
Rozloha 79,79 km² (7 979 ha)
Obyvateľstvo 1 765 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 22,12 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1569
Starosta Ing. Michal Šnebergr
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 340 04
Miestne časti 6
Zákl. síd. jednotky 6
Katastrálne územie 6
LAU 2 (obec) CZ0322 557528
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Železná Ruda
Klostermannovo nám. 26
340 04 Železná Ruda
E-mailová adresa muruda@zeleznaruda.cz
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Železná Ruda
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.sumava.net/muruda
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Železná Ruda (nem. Markt Eisenstein) je mesto v Česku v okrese Klatovy v Plzenskom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 1 817 obyvateľov, z toho 942 mužov a 875 žien, pričom priemerný vek v meste bol 39,0 roka (muži 38,1 roka, ženy 40,0 roka).

Mesto sa nachádza na hranici Národného parku Šumava a je to jedno zo šumavských športových a turistických stredísk cestovného ruchu.

Leží v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Nemeckom, je tu hraničný prechod do Bavorska, na druhej strane v Bavorsku naňho nadväzuje obec Bayerisch Eisenstein (Bavorská Železná ruda).

Svoje meno Železná Ruda získala vďaka ťažbe rovnomennej suroviny v prvej polovici 16. storočia, vďaka ktorej tiež bola založená na oveľa staršej ceste cez Šumavu z Čiech do Bavorska. V 17. storočí sa však priemysel mesta preorientoval na sklárstvo. Nemecký názov mesta pochádza zo stredovekého štatútu obce, ktorá bola mestečko a mala tzv. právo trhu, preto teda Markt v názve.

Zaujímavosti a pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodné[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí sa nachádza napr. Černé a Čertovo jazero a hora Špičák (1 202 m). Pri cintoríne na južnom okraji mesta je chránené stromoradie 13 javorov.

Historické[upraviť | upraviť zdroj]

Barokový kostol Panny Márie Pomocnej z Hvězdy (s dvojitou kopulou), kaplnka sv. Barbory, krížová cesta atď. Miestne múzeum a informačné centrum sídli v bývalom rodinnom dome jednej významnej rodiny sklárov a disponuje celoročnou výstavou vzťahujúcou sa k histórii mesta, ktorá bola úzko spätá so sklárstvom.

Technické[upraviť | upraviť zdroj]

Špičácký tunel, do roku 2007 najdlhší železničný tunel (1 747 m) v Česku, vedúci pod Špičákom[2].

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Tunajšie podnikanie je značne závislé od cestovného ruchu, pretože Železná Ruda je najväčším lyžiarskym strediskom Šumavy a Plzenského kraja a tiež dobrý východiskový bod pre mnoho výletov. V zime do Železnej Rudy jazdí veľké množstvo turistov, predovšetkým vďaka výborným snehovým podmienkam. Preto je tu na počet obyvateľov nebývalé množstvo hotelov, penziónov, reštauračných zariadení, kasín, nočných a iných zábavných podnikov.

Lyžiarsky areál Železná Ruda - Špičák[upraviť | upraviť zdroj]

Lyžiarsky areál sa rozprestiera v nadmorskej výške 865 až 1 202 m na juhovýchodnom svahu hory Špičák. Nachádza sa tu 17 zjazdárskych tratí rôznej obtiažnosti s celkovou dĺžkou 8,4 km. Je tu 10 vlekov a sedačková lanová dráha na Pancíř.

Železnorudsko taktiež ponúka desiatky kilometrov rolbou upravovaných bežkárskych tratí.

Miestne časti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Alžbětín
  • Debrník
  • Hojsova Stráž
  • Pancíř
  • Špičák
  • Železná Ruda

Slávni rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. Nejdelší železniční tunel Březno v provozu Archivované 2014-03-14 na Wayback Machine, Silnice-železnice, 19. 10. 2008, aktualizováno 24. 11. 2008
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železná Ruda na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Mestá a obce okresu Klatovy

BěhařovBěšinyBezděkovBiřkovBolešinyBřežanyBuděticeBukovníkČachrovČerníkovČervené PoříčíČíhaňČímiceDešeniceDlažovDlouhá VesDobršínDolanyDomorazDražoviceFrymburkHamryHartmaniceHejnáHlavňoviceHnačovHoražďoviceHorská KvildaHrádekHradešiceChanoviceChlistovChudeniceChudenínJanovice nad ÚhlavouJavorJežovyKašperské HoryKejniceKlatovyKlenováKolinecKovčínKřeniceKvášňoviceLomecMalý BorMaňoviceMěčínMezihoříMlýnské StruhadloModravaMochtínMokrosukyMyslívMysloviceNalžovské HoryNehodivNezamysliceNezdice na ŠumavěNýrskoObytceOlšanyOstřeticePačejovPetrovice u SušicePlánicePodmoklyPoleňPrášilyPředslavRabíRejštejnSlatinaSoběšiceSrníStrašínStrážovSušiceSvéradiceŠvihovTužiceTýnecÚjezd u PlániceVelharticeVelké HydčiceVelký BorVrhavečVřeskoviceZavlekovZborovyŽelezná RudaŽihobceŽichovice