Železničná trať Čelákovice – Neratovice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čelákovice – Neratovice
železničná stanica Neratovice
železničná stanica Neratovice
Základné informácie
Číslo trate074
PrevádzkovateľSŽDC
Dĺžka22,5 km
Parametre trate
Rozchod1 435
Počet koľají1
Traťová triedaC3
Napájacia sústavaneelektrizovaná
Max. sklon14 ‰
Max. rýchlosť60 km/h
Priebeh trate
Station on track
0 Čelákovice
Unknown route-map component "ABZgl"
trať do Prahy
Unknown route-map component "ABZgl"
trať do Mochova
Unknown route-map component "ABZgnr"
vlečka TOS
Stop on track
1,700 Čelákovice zastávka
Stop on track
3,727 Lázně Toušeň
Unknown route-map component "ABZgnr"
vlečka Stavby mostů a cukrovar
Unknown route-map component "hSTRae"
Cesta R10
Stop on track
6,420 Brandýs nad Labem zastávka
Unknown route-map component "ABZg+nl"
vlečka BSS
Stop on track
7,432 Brandýs nad Labem-Zápská
Unknown route-map component "KMW"
7,534
0,000
zmena staničenia
Station on track
0,830 Brandýs nad Labem
Unknown route-map component "ABZg+nl"
bývalé nákladisko repy
Unknown route-map component "ABZg+nl"
vlečka sklad
Stop on track
4,800 Polerady
Stop on track
7,735 Kostelec nad Labem
Stop on track
11,380 Jiřice
Unknown route-map component "ABZg+nr"
11,400 vlečka cukrovar Kostelec
Stop on track
13,150 Lobkovice
Stop on track
14 Neratovice město
Unknown route-map component "ABZg+l"
trate do Prahy a Kralup nad Vltavou
Station on track
15 Neratovice

Železničná trať Čelákovice – Neratovice (v cestovnom poriadku pre cestujúcich označená číslom 074). Trať vedie z Čelákovic do Neratovic cez Brandýs nad Labem. Jednokoľajová regionálna trať vybudovaná v súvislosti s prijatím nového zákona o lokálnych dráhach, ktorý zjednodušil a zvýhodnil ich budovanie. Úsek z Čelákovic do Brandýsa nad Labem bol sprevádzkovaný v roku 1883, do Neratovic v roku 1899.[1]

Budovanie trate[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Brandýs n.L. – Neratovice[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým vytvoreným úsekom tejto trati bola vtedajšia vlečná dráha z Neratovic do cukrovaru Bloch v Kostelci nad Labem, po ktorej začali jazdiť nákladné vlaky v roku 1880. Táto 6 km dlhá vlečka bola neskôr využitá pri stavbe miestnej dráhy z Neratovic do Brandýsa.[2]

Listina o koncesii z 11. januára 1898 bola vydaná k stavbe a prevádzkovaní rušňovej železnice, ktorá bude zriadená ako miestna dráha s rozchodom pravidelným, zo stanice Brandýsa nad Labem cez Kostelec nad Labem do Neratovic a do ktorej bude doterajšia vlečná dráha z Kostelca nad Labem do Neratovic pojatá a primerane upravená. Koncesionár sa zaväzuje, že povolenú železnicu počne ihneď stavať a ju najdlhšie do roka dovŕši a pravidelné vozy po nej prevádzať.[3]

Úsek Čelákovice – Brandýs n.L.[upraviť | upraviť zdroj]

List povolenia Františka Jozefa Prvého zo 7. novembra 1881 udelil spoločnosti pre zriaďovanie rakúskych železníc miestnych právo k stavbe a užívaniu železnice miestnej z Čelákovic do Brandýsa nad Labem zo strany jednej a do Mochova na strane druhej. Spoločnosť jest povinná stavbu tejto železnice hneď započítať a najdlhšie do roka dovŕšiť, po vybavení všeobecnú jazdu po nej uvaliť a po všetok čas koncesie neporušene po nej jazdiť.[4]

V roku 1883 Rakúska spoločnosť miestnych dráh zahájila prevádzku na novej trati z Čelákovic do Brandýsa, spolu s traťou do Mochova, ktorá vtedy slúžila len pre nákladnú dopravu. Trať od Čelákovic pôvodne končila na starej stanici v priestore dnešnej zastávky Brandýs nad Labem-Zápská.

Čoskoro po začatí prevádzky na miestnej dráhe sa začalo uvažovať o spojení medzi Brandýsom a vlečkou kosteleckého cukrovaru, pretože tieto dve trate boli od seba vzdialené len 8 km. V roku 1899 teda bola zahájená doprava medzi Brandýsom a Neratovicami. Dráhou bola odkúpená časť vlečky kosteleckého cukrovaru, ktorý si ponechal iba 2 km dlhý úsek, ktorý odbočuje v bývalej stanici Jiřice. Stanice v Brandýse však ďalej zostávali nespojené, kvôli náročnejším terénnym podmienkam medzi nimi. Až v roku 1925 došlo k stavbe prepojeniu zárezom medzi starou a novou brandýskou stanicou.

Zaujímavosťou je projekt pochádzajúci už z doby Rakúska-Uhorska, ktorý počítal s prepojením existujúcich tratí Neratovice-Brandýs, Brandýs-Čelákovice a Čelákovice-Mochov, doplnené novou spojkou Mochov - Český Brod. Projekt bol však živý ešte za 1. republiky. Motiváciou bolo odľahčiť pražskému železničnému uzlu od tranzitných nákladných vlakov, ako dokladá návrh Dr. Rambouska prednesený v Národnom zhromaždení v roku 1919.[5] V tejto dobe totiž ešte neexistovala súčasná spojka cez stanicu Praha-Holešovice. So stavbou sa však nikdy nezačalo.

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica Kúpele Toušeň vyzdobená pri príležitosti vítania neskoršieho cisára Karola I. a jeho manželky Zity v roku 1911
Motorový vozeň M 131.1515 v zastávke Čelákovice zastávka v 80. rokoch. Tento plechový objekt zastávky tu vydržal až do začiatku 21. storočia
Motorový vozeň neskoršie radu 820 v Čelákoviciach

V roku 1900 boli podľa vtedajšieho cestovného poriadku v prevádzke tieto stanice: Čelákovice, Toušeň, Brandýs nad Labem, Brandýs n. L. město, Polehrady, Labský Kostelec, Jiřice, Neratovice.

Na vlečnej dráhe pre cukrovar Bloch jazdila od začatia prevádzky parná lokomotíva v majetku tohto podniku. Neskôr si cukrovar preberal vagóny na predávkovom koľajisku v Jiřiciach. Koncesia pre trať z Brandýsa do Neratovic obsahovala požiadavku na tri trojosové parné lokomotívy, tri osobné autá, dva služobné a 12 nákladných vozidiel. Cestovný poriadok mal obsahovať tri páry nákladných vlakov s prepravou cestujúcich. Prevádzku nakoniec zahajovali dva stroje radu 400.1 označené menami "Kosteletz" a "Brandeis".[6]

Pred prvou svetovou vojnou bol na trase medzi Viedňou a Brandýsom k videniu vlak so salónnymi vozňami, pretože neskorší cisár Karol I. bol príslušný na vojenskej posádke v Starej Boleslavi. Trať tiež využívali hostia kúpeľov v Toušeni, v Ostrove a v Houšťke a príslušníci vyššie spomínanej vojenskej posádky. Rad týchto hostí ale skôr vystupoval v stanici Mstětice, ktorá vtedy niesla názov Mstětice-Lázně Ostrov, na hlavnej trati z Prahy do Nymburku, a z nej ďalej pokračovali povozy, pretože tu zastavovalo viac vlakov.

V roku 1931 sa objavuje prvý motorový vozeň M 210.0, ktorý tu je potom od roku 1932 v pravidelnej prevádzke. Neskôr je v Brandýse deponované aj vozidlo M 130.2. V Brandýse ďalej slúžia parné lokomotívy radov 400.1, 354.0, 314.2 a 434.1. Na osobných vlakoch sa vystriedali motorové vozne M 240.0, letmo je turnosovaný stroj M 131.1, od roku 1976 sú staršie vozy nahradzované vtedy novými M 152.0, tieto stroje od roku 1994 už pod novým označením 810, úplne prevzali prevádzku. Po úprave pre samoobslužný systém odbavenia cestujúcich, a teda prečíslovanie na rad 809, tu slúži dodnes.

V cestovnom poriadku z roku 1918 nájdeme 2 páry vlakov jazdiacich v trase Čelákovice – Brandýs, a dva páry v úseku Brandýs (mesto) – Neratovice, jazdný čas v prvom úseku je 27 minút. V roku 1944 už jazdí 10 párov vlakov z Čelákovic do Brandýsa, z toho 2 s obmedzením. Na Brandýskej starej stanici stavia len jeden z nich, a to len vo dni školského vyučovania. V roku 1988 medzi Čelákovicami a Brandýsom 13 párov vlakov a v druhom úseku 9. K výraznej redukcii osobnej dopravy došlo v rámci zmeny v priebehu platnosti cestovného poriadku 1996/97. V tom čase sa vážne uvažovalo o privatizácii alebo zastavení prevádzky na rade regionálnych tratí, vrátane tejto. Neskôr však bol počet spojov v súvislosti so zavádzaním systému pražskej integrovanej dopravy opäť navýšený, neskôr dokonca zavedená súčasná doprava v hodinovom takte.

Z motorových lokomotív sa na tejto trati prvýkrát objavili prototypy T 324.0, potom sem na konci 60. rokov boli dodané priamo z výroby stroje dnešnej rady 710, ktoré neskôr museli byť odtiaľ stiahnuté po väčšom počte vykoľajenia, pretože pre tieto trojnápravové rušne tu nebol vyhovujúci stav koľají. V 70. rokoch ich nahradili lokomotívy rady 726. V 80. rokoch ich nahradili lokomotívy rady 720 a 721, ktoré tu slúžili do polovice 90. rokov. Po nich nasledovali 730 a 731. Po roku 2000 sa sem dostali dnes takmer všadeprítomné lokomotívy rady 742. Všetky tieto stroje boli nasadzované na staničné zálohy v Brandýse a v Čelákoviciach. Tieto zálohy dnes už nie sú obsadzované. Ako prvá bola už v 90. rokoch zrušená tá Brandýska. Na manipulačných vlakoch, ktoré jazdili priamo z Neratovic do Čelákovic jazdili lokomotívy 751, ktoré jazdili aj na špeciálnych vlakoch v čase repných kampaní.

Nákladná doprava bola veľmi čulá. Obsluhovaných bolo niekoľko vlečiek, okrem spomínaného cukrovaru v Kostelci, ktorý mal vlastné motorové lokomotívy, tu bola aj vlečka Brandýských strojární a zlievarní, tiež s vlastnou lokomotívou, potom vlečka skladového areálu v Poleradoch, vlečka podniku TOS s vlastnou lokomotívou radu 701, vlečka cukrovaru a Prefy v Toušeni. Existovali tiež nákladiská poľnohospodárskych produktov medzi Brandýsom a Poleradmi. Značné množstvo vozov bolo vykladané a nakladané priamo v staniciach Kostelec nad Labem a Brandýs nad Labem.

Dnešná nákladná prevádzka je v porovnaní so stavom v 80. rokoch značne redukovaná. Okrem vozidiel vykladaných v obvode Brandýskej stanice, je obsluhovaná vlečka podniku BSS - Metaco, ale pre firmu Mitas, ktorá tu skladuje pneumatiky a krátka vlečka v tesnej blízkosti brandýskej starej stanice. Vlečka podniku TOS, dlhá 3 km bola po rokoch oživená v roku 2007. Príležitostne je obsluhovaná aj vlečka bývalého toušeňského cukrovaru, a to plošinovými vozňami s kontajnermi. Donedávna odtiaľ boli vypravované aj hlbinné vozne s betónovými mostnými konštrukciami. Počas ekonomickej krízy od konca roka 2008 nákladná doprava na trati silne poklesla.

Osobná doprava je zabezpečovaná sólo vedenými motorovými vozňami radu 809. V úseku Čelákovice – Brandýs nad Labem jazdia vlaky celý deň, vrátane víkendov, v pravidelnom takte jednej hodiny. V úseku Brandýs nad Labem – Neratovice potom mimo špičku a cez víkendy každé dve hodiny, v pracovné dni ráno a popoludní potom tiež každú hodinu.

Prevádzkovatelia a majitelia dráhy[upraviť | upraviť zdroj]

Na tejto trati sa až do zoštátnenia vystriedalo hneď niekoľko prevádzkovateľov a vlastníkov. Až do roku 1925 mal každý z dvoch samostatných úsekov odlišného vlastníka.[7]

Úsek Čelákovice – Brandýs nad Labem staré nádražie[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Brandýs nad Labem – Neratovice[upraviť | upraviť zdroj]

  • 15. 7. 1899 - vlastníkom dráhy je firma Místní dráha Brandýs nad Labem – Neratovice, prevádzkovateľom StEG
  • 15. 10. 1909 - prevádzkovateľom je kkStB, vlastník zostáva rovnaký
  • 28. 10. 1918 - prevádzkovateľom je ČSD, vlastník zostáva rovnaký
  • 1. 1. 1925 - dráha je ako celok zoštátnená, firma Místní dráha Brandýs nad Lab. – Neratovice zaniká
  • 1. 1. 1993 - vlastník aj prevádzkovateľ je ČD
  • 1. 1. 2003 - vlastníkom je SŽDC, prevádzkovateľom ČD

Naväzujúce trate[upraviť | upraviť zdroj]

Čelákovice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Trať 231 Kolín – Velký Osek – Nymburk hl. n. – Lysá nad Labem – Čelákovice – Praha-Vysočany
  • Trať 233 Čelákovice – Mochov

Neratovice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Trať 070 Praha hl. n. – Výhybna Praha-Vítkov – Praha-Vysočany – Neratovice – Všetaty – Mladá Boleslav hl. n. – Bakov nad Jizerou – Odbočka Zálučí – Turnov
  • Trať 092 Kralupy nad Vltavou – Neratovice

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Historie tratí; internetová databáze; Sekera, P.
  2. Železná nostalgie III. - o zániku vlečky do cukrovaru v Kostelci nad Labem
  3. Listina o koncesii č.13/1898 Sb. ze dne 11.ledna 1898
  4. List povolení č.134/1881 Sb. ze dne 7. listopadu 1881
  5. Návrh člena Národního shromáždění Dra Rambouska a soudr. na nouzovou stavbu místní dráhy Český Brod - Mochov
  6. Železnice nástupnických států Rakousko-uherské monarchie; statistika lokomotiv (De)
  7. Stručná historie trati na www.zelpage.cz

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]