Železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš

Lučenec – Veľký Krtíš
Vlak pre turistov na stanici Malé Straciny (2015).
Základné informácie
Číslo trate	161
Prevádzkovateľ	ŽSR
Dĺžka	41 km
Parametre trate
Rozchod	1 435 mm
Počet koľají	1
Napájacia sústava	neelektrifikovaná
Max. sklon	15 ‰
Max. rýchlosť	60

Železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 161) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Lučenec a Veľký Krtíš cez územie Maďarska. To znamená, že patrí medzi trate na ktorých sa uskutočňuje peážna doprava.

Dejiny

Spoločná maďarsko-slovenská história v Rakúsko-Uhorsku sa okrem iných oblastí výraznou mierou podpísala aj na doprave. Železnice smerovali do centra, ktorým bola Budapešť a prepojovacích tratí v smere západ-východ bolo málo. Aj Lučenec bol napojený železnicou z Maďarska a až následne sa budovali úseky na území Slovenska. Prvým bolo spojenie cez Fiľakovo, sprevádzkované už 4. mája 1871. Pokračovanie dôležitej trate zo Salgótarjánu po Zvolen bolo dokončené 18. júna 1871. Z mesta Balážske Ďarmoty bola vybudovaná trať popri Ipli, ktorá sa napojila v Lučenci 15. septembra 1896.

Dejiny úseku do Veľkého Krtíša sa začali písať v roku 1946, kedy sa začalo pripravovať železničné spojenie so sieťou ČSD. Vypracované boli návrhy trasovania z Lučenca cez Modrý Kameň do Hontianskych Nemiec s odbočkou Modrý Kameň – Pliešovce a druhý variant povodím Ipľa: Lučenec – Bušince – Slovenské Ďarmoty – Šahy. Táto trať by prepojila úsek z Čaty s traťou na Košice, čím by sa vytvorilo spojenie južného a východného Slovenska.

Rozvoj ťažby uhlia v regióne si vyžadoval dopravné spojenie, ktorým by sa dopravovalo uhlie do Bučiny Zvolen a elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch. Preto bol po zamietnutí predošlých návrhov predložený variant, ktorý sa napájal na maďarskú trať a cez Kalondu viedol do Lučenca. Dohoda s Maďarskom v roku 1950 o rekonštrukcii a spoločnom využívaní trate dala zelenú výstavbe a už 12. septembra 1951 bol sprevádzkovaný úsek po Malé Straciny. Trať tak viedla z Lučenca cez Kalondu na územie Maďarska, odkiaľ sa vracala na naše územie pri Bušinciach a pokračovala do Malých Stracín.

V roku 1968 sa oživila myšlienka prepojenia Veľkého Krtíša na Lučenec a Šahy, no výsledkom snáh bolo len predĺženie trate do okresného mesta. K otvoreniu úseku došlo až 28. februára 1978.

Z dôvodu nevyťaženosti bola osobná doprava v úseku Bušince – Veľký Krtíš zastavená od 31. mája 1992 a v úseku Lučenec – Kalonda od 2. februára 2003.

Sprevádzkovanie úsekov

• 15. septembra 1896 → úsek Lučenec – Kalonda
• 12. septembra 1951 → úsek Bušince – Malé Straciny
• 28. februára 1978 → úsek Malé Straciny – Veľký Krtíš

Stanice na trati

• Lučenec – križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice) a 162 (Lučenec – Utekáč)
• Rapovce
• Kalonda
• hraničný priechod a
  • MÁV Ipolytarnóc – Nógrádszakál
• hraničný priechod a
• Malé Straciny
• Veľký Krtíš

Pozri aj

• Zoznam železničných tratí na Slovensku
• Dejiny železníc na Slovensku

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš

Zdroj

• www.vlaky.net
• Článok o trati Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine