Železničná trať Trenčín – Chynorany
| Trenčín – Chynorany | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Číslo trate | 143 |
| Prevádzkovateľ | ŽSR |
| Dĺžka | 52 km |
| Parametre trate | |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Počet koľají | 1 |
| Napájacia sústava | neelektrifikovaná |
| Max. sklon | 16 ‰ |
| Max. rýchlosť | 80 km/h |
Železničná trať Trenčín – Chynorany (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 143) je neelektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Trenčín a Chynorany pri Partizánskom.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Prvé plány prepojenia Komárna, Nitry a Trenčína Ponitrím sa objavili v projekte grófa Keglevicha už v roku 1865. Projekt sa nerealizoval pre nedostatok financií a po opakovaných neúspešných pokusoch vybudovala až Rakúska spoločnosť štátnej dráhy (StEG) v rokoch 1874 – 1884 trať Ponitrím po Veľké Bielice.
Napojenie na Považie a Košicko-bohumínsku železnicu najviac požadovali podnikatelia z Hornej Nitry, kde absentovalo spojenie s rozvíjajúcim sa severom. Vyriešiť to mala trať z Bošian cez Žabokreky, voči výstavbe ktorej sa však postavil veľkostatkár Zsambokréthy. Trasovanie sa preto zmenilo na Chynorany, odkiaľ železnica pokračovala do Bánoviec nad Bebravou a Trenčína.
V priesmyku Jarky (355 m n. m.), oddeľujúcom Považský Inovec a Strážovské vrchy, boli 1. mája 1900 začaté stavebné práce, ktoré rýchlo napredovali. Bolo treba vybudovať 131 mostov a priepustov, 6 staníc, 4 nákladiská, 10 strážnych stanovíšť a 87 úrovňových priecestí. K prepojeniu považskej a ponitrianskej železnice došlo už 18. augusta 1901 a 17. 9. došlo k jej kolaudácii.
Stanice na trati [upraviť]
- Trenčín – križovatka s traťou Bratislava – Žilina
- Trenčianska Turná
- Bánovce nad Bebravou
- Rybany
- Chynorany – križovatka s traťou N. Zámky – Prievidza
Pozri aj [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
|
|||||||||||||||||||||||||
