Železničná trať Trutnov – Královec – Lubawka/Žacléř

	Trutnov – Královec – Lubawka/Žacléř
	; Trutnov hlavní nádraží
Základné informácie
Číslo trate	043
Prevádzkovateľ	SŽDC
Dĺžka	20,1 km
Parametre trate
Rozchod	1 435
Počet koľají	1
Traťová trieda	C2 (Královec - Žacléř C3)
Napájacia sústava	neelektrizovaná trať
Max. sklon	36 ‰
Max. rýchlosť	60 km/h
Priebeh trate
	128,972
	47,047
	59,931
	0,000

Železničná trať Trutnov – Královec – Lubawka/Žacléř (v cestovnom poriadku pre cestujúcich označená číslom 043) je jednokoľajová neelektrizovaná trať. Trať vedie z Trutnova, kde sa v stanici Trutnov-Poříčí oddeľuje od trati do Hradca Králové, cez Královec do Lubawky v Poľsku. V Královci odbočuje trať do Žacléřa.

Trať je z Trutnova-Poříčí kategorizovaná ako regionálna dráha. Pri prevzatí funkcie prevádzkovateľa Správou železničnej dopravnej cesty v roku 2008 bola ešte až po štátnu hranicu úsekom celoštátnej dráhy.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Trať bola súčasťou siete súkromnej spoločnosti Juhoseveronemeckej spojovacej dráhy (SNDVB), ktorá už predtým vystavala odbočku od svojej chrbticovej trati Pardubice - Liberec do Malých Svatoňovíc, kde sa nachádzali uhoľné bane.

Koncesie a stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Zákonom bola umožnená ďalšia vedľajšia stavba železnice Jozefovsko-Svatoňovickej až na krajské hranice u Karlova Háje listom povolenia zo dňa 15. júna 1856 daný juhosevernej nemeckej železnici spojovacej. Železnica zo Svatoňovic do Králova Háje mala byť v troch rokoch vystavená a po nej jazdené. Roku 1866 sa začalo so stavbou. Tá ale bola prerušená prusko-rakúskou vojnou.

Po upokojení pomerov sa v práci pokračovalo a medzištátna zmluva medzi Rakúsko-Uhorskom a Pruskom z roku 1867 zabezpečila prekročenie hraníc v Královeckom priesmyku. Časť do Královca bola uvedená do prevádzky roku 1868, roku 1869 bol otvorený hraničný prechod do dnešnej Lubawky, kde bola zriadená rozsiahla prechodová stanica. Otvorením tejto trati získali železničné spojenie aj uhoľné bane na žacléřsku. Trať však v túto dobu neprechádzala dnešnou stanicou Trutnov hlavná stanica, ale iba stanicou Trutnov-Poříčí (vtedy len Poříčí). Spojku z hlavnej stanice do Poříčí vystavala až roku 1870 Rakúska severozápadná dráha, ktorá bola dcérskou spoločnosťou SNDVB.^[1]^[2]

Dráha do Žacléřa[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1882 Rakúska spoločnosť miestnych dráh (ÖLEG) postavila krátku odbočku z Královca do Žacléřa, kde do roku 1886 aj prevádzkovala dopravu. Tento úsek bol postavený v súvislosti so stavebnou horúčkou vo výstavbe miestnych dráh, ku ktorej došlo po prijatí príslušných zákonov o technických úľavách a štátnej podpore vo výstavbe týchto tratí. Roku 1886 prevzala prevádzku na trati priamo SNDVB, vlastníkom však zostávala ÖLEG, ktorá bola roku 1894 zoštátnená aj s touto traťou, na ktorej prevzali prevádzku Cisársko-kráľovské štátne dráhy (k.k. StB).^[2]

Po roku 1900[upraviť | upraviť zdroj]

K roku 1909 bola zoštátnená celá SNDVB a k.k. StB sa tak stali vlastníkom aj prevádzkovateľom hlavnej trati z Trutnova do Lubawky. V roku 1900 boli podľa vtedajšieho cestovného poriadku v prevádzke tieto stanice: Poříčí, Bernartice, Königshan, Libava, resp. Lampertice, Žacléř.

Majetok k.k. StB prevzali roku 1918 ČSD. Po októbrovom prevrate 1918 zostal tunajší hraničný prechod v prevádzke tak v osobnej, ako aj v nákladnej doprave. Roku 1921 nemecké železnice elektrizovali niektoré trate na vtedajšom svojom území a medzi nimi bola aj spojnica z vnútrozemia do Lubawky, kde elektrické vedenie končilo. Traťové trakčné zariadenie bolo ale po 2. svetovej vojne čiastočne rozobraté sovietskou armádou. Zvyšky stožiarov trakčného vedenia boli ale v tunajšej stanici k videniu do nedávnej doby.^[3]

Po roku 1945[upraviť | upraviť zdroj]

Po 2. svetovej vojne a zabraní skoršieho nemeckého územia Poľskom bola cezhraničná osobná doprava zastavená. Nákladná však fungovala ďalej, rovnako ako vnútroštátna osobná aj nákladná doprava. K veľkým zmenám začalo dochádzať až po roku 1989. Najskôr bola roku 1992 zastavená ťažba v bani Jan Šverma, ku ktorému odbočovala vlečka v Lamperticiach. Postupne klesala aj tranzitná doprava do Poľska, až bola nakoniec v roku 2001 zastavená. V osobnej doprave sa síce uvažovalo o novom otvorení prechodu, ale namiesto toho bola doprava v roku 2003 zredukovaná na iba štyri spoje.^[3]

Po roku 2008[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 29. júna 2008 prešiel po trati posledný vlak v réžii ČD. O 6 dní neskôr bola po dlhých rokoch obnovená pravidelná cezhraničná doprava z Trutnova cez Lubawku ďalej do poľského vnútrozemia, na českej strane v réžii firmy Viamont Regio. Osobná doprava do Žacléřa bola zastavená.

Koncom septembra 2008 však vlaky do Poľska opäť jazdiť prestali, ako náhradné riešenie jazdili od 11. októbra vlaky opäť do Žacléřa.

Návrh cestovného poriadku 2008/2009 naďalej počítal s vedením cezhraničných vlakov, tento stav sa preniesol aj do knižného cestovného poriadku. Ale vlaky cez hranice ani s novým cestovným poriadkom znovu nevyšli a naďalej sa jazdilo do Žacléřa.

To však ustalo s 1. zmenou cestovného poriadku k 8. marcu 2009, kedy bola osobná doprava na celej trati znovu zastavená. Až v júni 2009 opäť vyšli cezhraničné vlaky do Poľska, na českej strane opäť v réžii firmy Viamont Regio; tá 20. decembra 2011 zmenila názov na GW Train Regio. Od decembra 2012 je GW Train Regio uvádzaná ako prevádzkovateľ a zastávky Libeč a Křenov, v ktorých vlaky nezastavujú, nie sú v cestovnom poriadku pre cestujúcich vôbec uvádzané. Na úseku z Královca do Žacléřa vlaky naďalej nejazdia.

SŽDC v roku 2010 požiadala o zrušenie úseku Královec - Žacléř. 17. decembra 2010 (doručené 22. decembra) však požiadala o prerušenie tohto konania, pretože sa objavili štyria záujemcovia o prevzatie a prevádzkovanie dráhy: Gemec-Union a. s., NOR a. s., MBM místní dráha Mladá Boleslav – Mělník s. r. o. a České vysoké učení technické v Prahe. SŽDC preto plánovalo začať štandardné výberové konanie o predaji tohto úseku dráhy.^[4]