Železničná trať Znojmo – Okříšky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Znojmo – Okříšky
stanica Kojetice na Moravě
stanica Kojetice na Moravě
Základné informácie
Číslo trate241
Dĺžka70 km
Parametre trate
Rozchod1 435
Napájacia sústavaneelektrizovaná
Max. sklon16,6 ‰
Max. rýchlosť80 km/h
Priebeh trate
Straight track
trať do Retzu
Station on track
100,149 Znojmo (nem. Znaim)
Unknown route-map component "ABZgr"
trať do Břeclavi
Enter and exit short tunnel
tunel (35 m)
Stop on track
108,285 Citonice (nem. Edmitz)
Station on track
112,585 Olbramkostel (nem. Woframitzkirchen)
Station on track
119,464 Šumná (nem. Schönwald-Frain)
Unknown route-map component "STR+GRZq"
býv. hranice protektorátu
Station on track
127,170 Grešlové Mýto
Stop on track
130,080 Blížkovice
Stop on track
132,480 Vesce
Unknown route-map component "ABZg+l"
trať do Jemnice
Station on track
138,466 Moravské Budějovice
Stop on track
143 Bohušice
Station on track
146,587 Jaroměřice nad Rokytnou
Stop on track
150,726 Šebkovice
Station on track
154,635 Kojetice na Moravě
Station on track
161,153 Stařeč
Stop on track
166,330 Hvězdoňovice
Unknown route-map component "ABZg+r"
trať do Brna
Station on track
169,857 Okříšky (nem. Klein Wartenberg)
Straight track
trať do Jihlavy

Železničná trať Znojmo – Okříšky je jednokoľajová železnica spájajúca Znojmo a Okříšky. Nesie číslo 241. Do prevádzky bola uvedená 23. apríla 1871 ako súčasť trati Rakúskej severozápadnej dráhy.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Priame spojenie Berlína s Viedňou cez Liberec plánovali nemecké hospodárske kruhy koncom roka 1860. Okrem toho si Rakúsko prialo krátke spojenie Viedne s Baltským morom a Severným morom, na ktoré by sa mohli napojiť aj stredné Čechy so svojimi uhoľnými baňami a cukrovarmi. S prípravou projektu započala spoločnosť Süd-Norddeutsche Verbindungsbahn (SNDVB) roku 1865. Jedným z jej konkurentov bola spoločnosť Spoločnosť štátne dráhy (StEG). Koncesiu na vybudovanie a prevádzkovanie dráhy Viedeň-Mladá Boleslav dostala SNDVB dňa 8. septembra 1868.

Znojemský viadukt

Spoločnosť Rakúska severozápadná dráha (ÖNWB) bola založená 26. júla 1870 s cieľom vybudovať druhé severojužné spojenie v Čechách. Úsek Kolín-Golčův Jeníkov bol uvedený do prevádzky v decembri 1869, úsek Golčův Jeníkov-Havlíčkův Brod v decembri 1870, v januári 1871 potom úsek Havlíčkův Brod-Jihlava a 23. apríla 1871 konečne úsek Jihlava-Znojmo.

Roku 1908 bola prevádzka na trati zoštátnená. Odstúpením časti územia po mníchovskej dohode prešiel úsek trate od Znojma po Šumnu k Nemeckým ríšskym dráham; zahrnutý bol pod trať 462g Wien Nordwestbf-Znaim-Schönwald-Frain.[2] Po druhej svetovej vojne prevzali správu Česko-slovenské dráhy, neskôr České dráhy a od roku 2008 Správa železničnej dopravnej cesty. V roku 2011 bola vybudovaná zastávka Bohušice[3] medzi Jaroměřicami a Budějicami.[4]

Po železničnej trati Znojmo-Okříšky bývali vedené rýchliky. Tie stavávali mimo Znojmo a Okříšky tiež v Šumnej, Moravských Budějoviciach a Jaroměřiciach nad Rokytnou. V posledných svojich rokoch niesol tento rýchlik názov Dyje. Po roku 1991 zaznamenal tento diaľkový vlak výrazný úbytok cestujúcich, najmä v úseku Jihlava-Znojmo, a bol v roku 1993 zrušený.[5] Až do roku 2006 jazdieval pár rýchlikov 1518/1519, v piatok popoludní v smere z Prahy do Znojma a v nedeľu zo Znojma do Prahy.

Priebeh trate[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná trať vychádza zo znojemskej stanice na sever. Ako sa stáča k západu, obchádza zo severu takmer celé mesto po pravom brehu potoka Lesky. Až k zastávke Citonice trať vedie súbežne s Gránickým potokom. Od Citonic k železničnej stanici Olbramkostel prechádza poľami. Ďalší úsek cesty k stanici Šumná už vedie podstatnou mierou lesom alebo po jeho okraji (Šumenský hvozd). Podobne je tomu, keď trať pokračuje k severu ku Grešlovému Mýtu. Za stanicou Grešlové Mýto trať prekonáva Jevišovku.

Výpravná budova stanice Okříšky je na ostrovčeku obklopenom koľajiskom

Ďalej už trať vedie v poliach. Poslednou zastávkou v Juhomoravskom krajiBlížkovice. Za nimi trať opúšťa okres Znojmo a vstupuje na územie kraja Vysočina.

V okrese Třebíč prechádza trať medzi Častohosticami a Vesce, pri ktorej je zastávka. Od Vesce trať smeruje k severu a stúpa k 440 m n. m. blízko Lažínok. Do Moravských Budějovíc vstupuje trať od juhu. Jadru mesta sa vyhýba k západu. Ako prekoná Rokytku, stretáva sa s dráhou trate do Jemnice a súbežne vedú do stanice Moravské Budějovice. Od Moravských Budějovíc trať beží k Lukovu a Bohušiciam. Za Bohušicami sa veľkým oblúkom dotýka Jaroměřice nad Rokytnou, ktorej železničná stanica leží v pripojenej obci Popovice. V Lesůňkách prekračuje trať rieku Rokytnú a beží na severozápad k zastávke Šebkovice. Ďalej vedie na sever k Hornému Újezdu​​. Ďalšou stanicou sú Kojetice na Morave. Ďalšími dvoma výraznými oblúkmi trať míňa Kojetice, Mikulovice a Mikulovickú horu. Až do Okříšok potom trať udržiava viacmenej priamy severozápadný smer. Zo západu míňa Mastník. Ku stařečskej stanici trať stúpa k úpätiu Zadní hory. Po južnom okraji Čechočovic trať pokračuje ku Steklému rybníku u Hvězdoňovic. V tých je posledná zastávka. Trať sa od nich natáča priamo k severu a klesá do Okříšok. Hneď ako zo západu minie kopec Strážky, zbieha sa s traťou od Krahulova a spolu obchádzajú západnú a severnú stranu zástavby Okříšok a ústia do okříšskej stanice, v ktorej sa obe trate spájajú.

Stanice a zastávky[upraviť | upraviť zdroj]

Odstavená súprava osobného vlaku v stanici Okříšky

Na železničnej trati Znojmo – Okříšky sú tieto stanice a zastávky:

Nadväzujúce trate[upraviť | upraviť zdroj]

  • Okříšky
  • Moravské Budějovice
    • Trať 243 – Moravské Budějovice–Jemnice
  • Znojmo

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FIALA, Petr; HÁJEK, Zdeněk. Sto čtyřicet let trati Brno–Boží Požehnání. 110 let trati Boží Požehnání–Okříšky a Studenec–Velké Meziříčí. 1. vyd. [s.l.] : Klub přátel železnice Třebíčska, 1996. 76 s. S. 10.
  2. Jízdní řád 1944: Deutsches Kursbuch – Jahresfahrplan 1944/45
  3. Bohušice - informační portál
  4. CT24
  5. 130 let trati Znojmo–Jihlava–Havlíčkův Brod (1871–2001). Ed. Richard Cila. [s.l.] : [s.n.], 2001. 138 s. S. 47.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]