Želobudzský potok
| Želobudzský potok | |
| prameň | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Zvolen, Detva |
| Obce | Očová, Dúbravy |
| prameň | Očová |
| - poloha | Želobudzská skalka |
| - výška | 885 m |
| - súradnice | 48°38′20″S 19°23′28″V / 48,6388°S 19,3910°V |
| Ústie | Hradná |
| - poloha | Dúbravy |
| - výška | 382 m |
| - súradnice | 48°35′01″S 19°20′16″V / 48,5836°S 19,3377°V |
| Dĺžka | 6,4 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologický identifikátor | 4-23-03-1841 |
  poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Želobudzský potok je potok na Hornom Pohroní, na území okresov Zvolen a Detva.[1] Je to pravostranný prítok Hradnej, meria 6,4 km a je tokom V. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení juhovýchodne od obce Hrochoť v pohorí Poľana, jej podcelku Detvianske predhorie, na západnom svahu vrchu Želobudzská skalka (1 116 m n. m.) v nadmorskej výške 885 m n. m.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Na hornom toku tečie juhojuhozápadným smerom, vstupuje do Zvolenskej kotliny, do podcelku Slatinská kotlina[2][3], na krátkom úseku tečie na juh a severovýchodne od obce Očová priberá najprv pravé rameno a po cca 600 m aj ľavé rameno ľavostrannej Skalice. Ďalej pokračuje juhojuhovýchodným smerom, koryto sa výraznejšie vlní, preteká okrajom osady Želobudza a pokračuje k ústiu severojužným smerom. Tečie ešte okolo osady Hradná, v blízkosti ktorej ústi v nadmorskej výške 382 m n. m. do Hradnej.[4][5]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Hydronymum Želobudzský potok na území obcí Očová a Dúbravy má pôvod v názve časti obce Želobudza v priestore obce Dúbravy. Z toponyma Želobudza rozšírením o formant -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Želobudzský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Motivantom pomenovania potoka bola príslušnosť vodného toku do priestoru časti obce Želobudza. Obec Dúbravy je relatívne mladá, vznikla v roku 1808 spojením okolitých lazov a samôt[7], vrátane vtedajšieho majera Želobudza[8]. Prídavné meno želobudzský je utvorené systémovo, porovnaj napr. Timoradza - Timoradzský potok, Neporadza - Neporadzský potok, Prievidza - Prievidzská kotlina. Názov vodného toku Želobudzský potok bol štandardizovaný v roku 1976[9][10]. V priestore slovenskej hydronymie hydronymum Želobudzský potok je jedinečným hydronymom (jún 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2022-06-10]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 85, 186. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Priebeh vodného toku Želobudzský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-06-10].
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). 1.. vyd. Bratislava : VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 77.
- ↑ Jaromír Krško. Hydronymia povodia Hrona. 1.. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-8083-611-5. S. 275.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S.176. Bratislava 1977. 79-008-76 (individualizačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 28, 55, 95. Bratislava 1993. ISBN 80-85672-03-0.