Židia v Jemene

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jemenský Žid v tradičnom rúchu
Jemenský Žid trúbi na šófar

Jemenskí ŽidiaŽidia, ktorí žijú alebo ich predkovia žili v Jemene, na južnom cípe Arabského polostrova. Sú považovaní za súčasť "edot ha-mizrach". V súčasnosti žije v Jemene približne 200 Židov, čo je len nepatrný zvyšok nesmierne starobylej komunity.[1]

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Ich pôvod nie je známy. Kolujú mýty a legendy o časti národa, ktorá tu našla domov počas exilu z Egypta, o Kráľovnej zo Sáby či o stratených desiatich izraelských kmeňoch. Prvé osídlenie Jemenu začalo pravdepodobne v 3. storočí pred Kr. – 3. storočí, t. j. v období kedy vrcholil arabský obchod s korením. Vie sa aj, že do tejto oblasti poslal z Judeje Herodes roku 25 pred Kr. pomocné zbory, aby podporili Rimanov pri dobývaní južnej Arábie. Tieto zbory sa späť nikdy nevrátili.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé dochované zmienky sa odvodzujú z nápisov, v ktorých sú zmienky o židovskom kráľovstve v Himjáre a jeho kráľovi Júsufu As'aru Zú Nuwásovi (517 – 525), ktorý prijal judaizmus. Ďalšie informácie poskytujú islamské pramene v 7. storočí, kedy boli juhoarabské kmene obrátene na Islam. V 9. storočí mohli jemenskí Židia ešte vlastniť pôdu a ich postavenie bolo o mnoho lepšie ako postavenie iných Židov v moslimských štátoch. Rozkvet miestnej komunity, ekonomický aj kultúrny, nastal v čase vzrastajúceho obchodu s Indiou medzi 10. a 13. storočím. Toto obdobie znamenalo odtrhnutie sa od duchovných centier v Babylone a Palestíne a primknutie sa k egyptskej majmonovskej škole.

Úpadok obchodu s Indiou znamenal aj úpadok a stagnáciu miestnej židovskej komunity. V nasledujúcich štyroch storočiach (13.-17.) sa nevyskytujú žiadne zmienky o tejto komunite. Spomína sa až v roku 1629, potom, ako sa v krajine vrátili k vláde šiítskí zajdovskí imámovia a Židia sa stali terčom útokov, kvôli legitimite ich prítomnosti v krajine. Roku 1680 nasledovalo vyhnanie zo San'á a stredného Jemenu do Mauzy v Tiháme. Trvalo síce len jeden rok, postačilo však na to, aby si Židia uvedomili, že asimilácia či súperenie so zvykmi a tradíciami iných židovských diaspor nie je riešenie.

Veľký zlom v dejinách jemenských Židov nastal v 18. storočí, kedy dynastia kasimovských imámov priniesla krajine politickú integritu a hospodársky rozkvet. Židia mali také privilégia, že niektoré rodiny (Irákí a následne Halevi aš-Šajch) boli ustanovené za dozorcov nad razením mincí a vyberaním daní. V tomto období tiež vynikajú mnohí slávni duchovní vodcovia ako napríklad Jehuda Sa'dí, David Mašrikí či Jahjá Sálih.

19. storočie a kmeňové povstania a invázie znamenali pre jemenskú židovskú komunitu úpadok. Túto situáciu využili Briti a roku 1839 dobyli Aden. O 33 rokov neskôr sa stal Jemen opäť provinciou osmanskej ríše a na krátky čas sa otvoril cudzím vplyvom. V roku 1891 bola znovuobnovená šiítská vláda a židovské postavenie opäť upadlo.

Počiatok sionizmu znamenal pre jemenských Židov začiatok konca v tejto krajine. Počas prvej alije (1881-1882) sa začali sťahovať do Palestíny, ktorá ich k roku 1945 prijala celkom 30 tisíc. Pri operácii Orlie krídla v septembri roku 1950 bolo do Izraela prepravených okolo 50 tisíc Židov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé v Jemenu na českej Wikipédii.