Židovská štvrť (Jeruzalem)
Židovská štvrť (hebr. הרובע היהודי, ha-Rova ha-jehudi, arab. حارة اليهود, Harat al-Jehud) je časť Starého Mesta v Jeruzaleme. V priebehu niekoľkých posledných storočí sa premenila v miesto, do ktorého sa sústredili Židia prichádzajúci do Jeruzalema. Okrem mnohých synagóg sa v Židovskej štvrti nachádza hlavne Západný múr, známy tiež ako Múr nárekov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Starovek a stredovek[upraviť | upraviť zdroj]
Židovská štvrť leží v juhovýchodnej oblasti Starého Mesta. Je známa diskusia medzi archeológmi o tom, či hranice Jeruzalema v období prvého Chrámu siahali len blízko za Chrámovú horu, alebo či zasahovali až k „západným kopcom“, ktoré zahŕňajú vrch Sion a Židovskú a Arménsku štvrť. Archeologické výskumy, ktoré boli vykonávané po šesťdňovej vojne, našli v oblasti Židovskej štvrti dôkazy starého osídlenia, ale nebolo ich s čím porovnať. Boli nájdené tiež zvyšky hradieb z doby prvého Chrámu, obzvlášť pôsobivé sú zvyšky Širokej hradby.
Spolu s prvým Chrámom bolo zničené tiež osídlenie v oblasti dnešnej Židovskej štvrti. Bolo obnovené znovu až v období Hasmonejcov. Vtedy bola oblasť štvrti časťou jeruzalemského okrsku známeho pod menom „Horné Mesto“. Oblasť dnešnej Židovskej štvrti sa potom dočkala prosperity v období Heroda Veľkého, kedy boli v tejto oblasti stavané helenistické sídla.
Počas prvej židovskej vojny bol celý Jeruzalem zničený Rimanmi. Po druhej židovskej vojne roku 132 bolo na troskách Jeruzalema vybudované rímske mesto Aelia Capitolina, do ktorého mali židia vstup zakázaný. V samotnej oblasti dnešnej Židovskej štvrti však výstavba neprebiehala, takže táto časť zostala pustinou.
V období Byzancie sa Jeruzalem premenil vďaka svojej posvätnosti pre kresťanov na centrum pútnikov. Z tohto rozkvetu mala prospech aj oblasť Židovskej štvrti a v 6. storočí skrz ňu viedla cardo, rímska ulica orientovaná západo-východne, lemovaná stĺporadím, typická pre rímske mestá. Tiež moslimovia štvrť ďalej pretvárali. Križiaci po sobe tiež zanechali mnoho stavieb.
Začiatky Židovskej štvrti[upraviť | upraviť zdroj]
Roku 1267 prišiel do Jeruzalema, v ktorom len ťažko žili, Ramban a postavil v ňom synagógu, nazývanú Rambanova synagóga, a zrejme tak založil Židovskú štvrť – Židia sa začali v blízkosti synagógy usadzovať a ich ulica bola nazvaná „Židovská ulica“. O založení synagógy Ramban napísal:
| „ | Našli sme opustený dom s mramorovými stĺpmi a nádhernou klenbou. Rozhodli sme sa, že si z neho urobíme synagógu, lebo mesto je opustené a každý si z trosiek berie, čo sa mu zaľúbi. Keď sme sa pripojili, bola už oprava toho domu začatá a do Šechemu [dnešný Nábulus] bolo poslané pre zvitky Tóry, ktoré tam boli z Jeruzalema prepašované, keď pritiahli Tatári. A hľa, postavili synagógu, aby sa tam modlili. Do Jeruzalema totiž prichádzalo stále mnoho ľudí, muži aj ženy z Damasku, Aramu a všetkých kútov krajiny, aby videli Chrám a oplakávali jeho osud. A tak mi Ten, z ktorého milosti som mohol pozrieť na Jeruzalem v troskách, dal uvidieť aj jeho obnovu a návrat slávy šechinu [Hospodinovej prítomnosti]. | “ |
| – Rabi Moše ben Nachman (Ramban, Nachmanides) | ||
Je možné, že Rambanova synagóga ležala na troskách synagógy, ktorá pochádzala z druhej polovice 1. tisícročia. Ešte dávno predtým bola postavená synagóga karaitov a dodnes je najväčšou starovekou synagógou v Židovskej štvrti.
Sefardskí imigranti, vyhnaní zo Španielska, založili svoju vlastnú synagógu proroka Eliáša a následne tiež synagógu Jochanana ben Zakkaja. Vznikol tak komplex sefardských synagóg, v ktorom sa nachádzajú ešte dve ďalšie synagógy: Centrálna synagóga a Istanbulská synagóga. Roku 1700 prišiel do krajiny Jehuda HeChasid a začal so svojimi žiakmi budovať synagógu Churva, ktorá bola dokončená o 150 rokov neskôr a stala sa centrom aškenázskych židov v Jeruzaleme.
Devätnáste storočie[upraviť | upraviť zdroj]
Na začiatku 19. storočia žilo v Židovskej štvrti 2000 Židov, t. j. štvrtina obyvateľov mesta. Židovské obyvateľstvo sa najprv sústredilo v oblasti sefardských synagóg, aškenázovia sa potom usídľovali v blízkosti synagógy Churva. Podľa popisu cestovateľov bola štvrť dosť schátraná. Domy boli rozbité, takmer na spadnutie, a mnohé z nich opustené a špinavé. Mnoho Židov žilo v biede, na druhej strane existovalo však aj pár bohatých. V štvrti sa nachádzal mestský bitúnok, ktorý ešte viac Židov zo štvrti vyháňal. Vďaka úsiliu konzula a Mosesa Montefioreho (významného britského finančníka) bolo v polovici storočia zaistené presunutie bitúnku mimo mesto.
Mnohé domy patrili Arabom, ktorí ich prenajímali Židom. Aby sa zabránilo zneužitiu tejto situácie zo strany Arabov, ktorí chceli zdvihnúť nájomné, vydal židovský súd nariadenie: „Židovskému nájomníkovi prináleží právo si dom naďalej prenajímať a iný Žid nesmie svojou ponukou vyššej ceny toto jeho právo ohroziť.“
V polovici storočia boli vybudované na pozemku v juhovýchodnej oblasti štvrti tzv. „Domy útočišťa“. Kúpu tohto pozemku a domov, ktoré v ňom stály, naplánovalo niekoľko európskych židov a peniaze získali z príspevkov určených Židom na úteku. Domy boli postavené pre všetkých židovských chudobných. Bol tak vyriešený problém, ktorý najviac židovskú štvrť trápil. Roku 1870 žilo v štvrti už 10 000 židovských imigrantov – polovica boli aškenázi, polovica sefardi.
Niektorí odvážny Židia sa potom začali usídľovať aj v moslimskej štvrti. V kresťanskej štvrti sa však Židia neudomácňovali, pretože židovskí predstavení zapovedali pod hrozbou sankcií, aby sa niektorý Žid usadil v blízkosti baziliky Svätého hrobu.
Úpadok do vzniku Izraela[upraviť | upraviť zdroj]
Na začiatku 20. storočia žilo v Starom Meste takmer 20 000 Židov, tri štvrtiny v Židovskej štvrti, ostatní v Moslimskej štvrti. Hustota zaľudnenia sa stávala neznesiteľnou, a tak príchod ďalších židov spôsoboval presun obyvateľov mimo hradby Starého Mesta. Štvrť tak zostala miestom chudobných a zbožných Židov, dokonca aj konzervatívni Židia sa začali ku koncu 19. storočia sťahovať preč, napr. do štvrte Mea Šearim.
Počas prvej svetovej vojny vládol v Jeruzaleme hrozný hlad, čo popisuje jeden spisovateľ:
| „ | V meste nebolo jediného kúta, v ktorom by nebolo možné vidieť chlapcov zahalených do zdrapov handier, kľačiacich ako kostry, ich naťahujúce sa ruky a ich oči prosiace o kúsok chleba. A nebolo dňa a hodiny, v ktorej by nebola smrť, a nosiči nosidiel s mŕtvymi sa museli ponáhľať, aby stíhali všetkých pochovávať. | “ |
| – Jicchak Raav | ||
Protižidovské pogromy z rokov 1920 a 1921 vedené moslimami spôsobili ďalší odliv židovských obyvateľov preč za hradby Starého Mesta. Keď vypukli roku 1929 pouličné búrky, bola v Starom Meste zorganizovaná jednotka Hagany, ktorá úspešne bránila životy Židov – napr. 24. augusta bolo v Jeruzaleme zabitých 17 Židov, ale len jeden z nich v Starom Meste.
V období veľkého arabského povstania v rokoch 1936 až 1939 bola štvrť strážená britskými vojakmi a obohnaná plotom z ostnatého drôtu, ale obchodníci a obyvatelia, ktorí bývali v moslimskej štvrti alebo na predmestí Židovskej štvrti boli nútení svoje príbytky opustiť.
Obdobie jordánskej vlády[upraviť | upraviť zdroj]
S odchodom Britov 13. mája 1948 žilo v Židovskej štvrti okolo 1700 ľudí, ktorých bránilo asi 150 vojakov. 16. mája začala Arabská légia ofenzívu v rámci izraelskej vojny za nezávislosť, jordánske jednotky Židovskú štvrť obkľúčili a začali ju ostreľovať. Arabi značnú časť štvrti zničili, a to vrátane niekoľkých synagóg (medzi nimi išlo najmä o synagógu Churva). Obyvatelia štvrti sa stali jordánskymi zajatcami a po dosiahnutí dohody o prímerí medzi Izraelom a Jordánskom boli presťahovaní na izraelské územie. Po prvýkrát od čias križiackeho Jeruzalemského kráľovstva tak bolo prerušené židovské osídlenie Starého Mesta.
Obdobie po šesťdňovej vojne[upraviť | upraviť zdroj]
Po šesťdňovej vojne, v ktorej bolo Staré Mesto získané Izraelom začala energická obnova štvrte, ktorá zahrnovala aj obnovu synagóg zničených jordánskymi vojskami. S rovnakou vervou sa v celej oblasti Východného Jeruzalema začal komplexný archeologický výskum.
Demografia[upraviť | upraviť zdroj]
Dnes v Židovskej štvrti prebýva 600 židovských rodín. Plocha tejto mestskej časti dosahuje 122 dunamov (0,122 kilometra štvorcového).[1]
| Rok | 2000 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov | 2 279 | 2 348 | 2 387 | 2 451 | 2 476 | 2 546 | 2 555 | 2 485 |
| Staré Mesto – Jeruzalem |
|---|
| Brány |
| Múry |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Settlements in East Jerusalem [online]. Foundation for Middle East Peace, [cit. 2011-06-20]. Dostupné online. Archivované 2010-01-18 z originálu. (anglicky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovská čtvrť (Jeruzalém) na českej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Židovská štvrť (Jeruzalem)
