Židovská obec

Židovská obec (hebr. קהילה‎ kehila) je v dnešnej dobe podľa právneho poriadku Slovenskej republiky evidovaná právnická osoba založená náboženskou organizáciou. Židovská obec je najmenšou správnou jednotkou židovskej komunity v krajine, združuje občanov židovského vyznania alebo židovského pôvodu (pozri Kto je Žid) v danom meste a priľahlých oblastiach a zaisťuje riadny chod života svojich členov v záležitostiach náboženských, kultúrnych a sociálnych. Zastrešujúcou náboženskou organizáciou („cirkvou“) je Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike (UZŽNO).

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem „obec“ sa začal používať od 13. storočia (pozri Štvrtý lateránsky koncil), kedy boli Židia nedobrovoľne nútení žiť oddelene od kresťanského obyvateľstva v tzv. getách a tieto územne celky potom skutočne tvorili uzavretú obec – kehilu. Tá bola takmer nezávislá v otázkach vnútornej správy (napr. zasadal rabínsky súd, ktorý mal súdnu právomoc, nezávislá v oblasti niektorých remesiel, napr. súvisiacich so stravovaním). Vo väčšine krajín boli Židia vlastnení ako majetok a kontrolovaní priamo panovníkom, nepodliehali preto aspoň teoreticky miestnym súdom. V určitých dobách a oblastiach bola Židom udelená aj rozsiahla autonómia, ako právna, tak majetková napr. v stredovekom Španielsku alebo v Poľsku a tzv. Páse osídlenia. Inštitút obce pretrval v modifikovanej podobe aj po zrušení get na území českých krajín v roku 1781 až dodnes.

Novodobý význam[upraviť | upraviť zdroj]

Po zrušení giet v druhej polovici 18. storočia bolo Židom dovolené sa slobodne sťahovať do kresťanských častí miest, vykonávať iné zamestnanie, vlastniť pôdu atp., zároveň ale židovským obciam bola odobratá súdna právomoc a zanikla rada inštitúcií s obcami skôr spojených (napr. Bejt din) alebo bolo ich pole pôsobnosti veľmi obmedzené, väčšinou len na otázky náboženské a týkajúce sa rituálneho práva, nie na otázky civilné a trestné, v ktorých židovské obce podliehali rovnako ako ostatné cirkevné organizácie občianskemu zákonu. Z tohto dôvodu bola ustanovená náhrada, tzv. židovská náboženská obec (ŽNO), ktorá ďalej pôsobila v danom mieste a starala sa najmä o náboženský život obyvateľov tej ktorej obce (teraz už v zmysle rezidenčnom).

Židovské obce na Slovensku dnes[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je 12 židovských náboženských obcí a dva židovské komunity^[1]:

Židovská náboženská obec Bratislava
Židovská náboženská obec Nitra
Židovská náboženská obec Komárno
Židovská náboženská obec Piešťany
Židovská náboženská obec Nové Zámky
Židovská náboženská obec Dunajská Streda
Židovská náboženská obec Galanta
Židovská náboženská obec Banská Bystrica
Židovská náboženská obec Žilina
Židovská náboženská obec Košice
Židovská náboženská obec Prešov
Židovská náboženská obec Trenčín
Židovská komunita Lučenec
Židovská komunita Humenné

Židovské obce vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

V západnom, predovšetkým anglosaskom prostredí je štruktúra obcí odlišná. Základnou a najmenšou jednotkou nie je mesto, ale kongregácia, združená okolo jednej synagógy. Kongregácií môže byť v jednom meste celý rad a môžu patriť k rôznym formám judaizmu, od ortodoxnej, cez konzervatívnu, až po liberálnu. Kongregácie sa väčšinou podľa svojej príslušnosti k smeru združujú do ďalších zastrešujúcich organizácií, v USA je to napr. United Synagogues of America alebo Rabbinical Assembly of America. Najvyššou organizáciou amerických obcí všetkých denominácií je American Jewish Congress – Americký židovský kongres, európskych European Jewish Congress – Európsky židovský kongres. Najvyššou svetovou organizáciou zastrešujúcou všetky židovské obce, komunity a kongregácie vo svete je World Jewish Congress – Svetový židovský kongres.

Právnym základom existencie židovskej obce v poľských krajinách bol Kališský štatút z roku 1264 vydaný kniežaťom Boleslavom VI. Pobožným, ktorý kráľ Kazimír III. Veľký v roku 1364 rozšíril na Židov v mestách celého poľského kráľovstva.^[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-06-29]. Dostupné online. Archivované 2013-09-29 z originálu.
↑ Borecki, Paweł (2010). Uwagi o statusie prawnym wyznawców judaizmu na ziemiach polskich. Czasopismo Prawno-Historyczne.