Žiguľovskije gory

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 53°25′S 49°42′V / 53.417°S 49.700°V / 53.417; 49.700
Žiguli
(Žiguľovskije gory)
rus. Жигули
vysočina
Zhiguli.jpg
Pohľad na Žiguli z rieky Volga
Štát Rusko Rusko
Oblasť Samarská oblasť
Súradnice 53°25′S 49°42′V / 53.417°S 49.700°V / 53.417; 49.700
Najvyšší bod Bezymjannaja
 - výška 381,2 m n. m.
Dĺžka 60 km
Šírka 32 km
Poloha v rámci Ruska
Red pog.svg
Poloha v rámci Ruska
Wikimedia Commons: Zhiguli Mountains

Žiguľovskije gory (rus. Жигулёвские горы) alebo Žiguli alebo Žigulské vrchygeomorfologický celok v Rusku, neďaleko mesta Samara. Ležia na pravom brehu Volgy, ktorú núti opísať veľký oblúk; vzniknutý polostrov sa nazýva Samarskaja Luka. Vyvýšenina je dlhá 60 km a široká 30 km, najvyšší bod, hora Bezymjannaja, dosahuje 381 metrov nad morom - je tak najvyšším vrchom európskej časti Ruska, keď nepočítame Ural, Kaukaz a Kolský polostrov.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov pohoria sa podľa legendy odvodzuje od slova "ožog" - spálenina. Skrývali sa tu lúpežníci, ktorí od prechádzajúcich lodí vyberali výpalné.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Hory boli vyvrásnené pred siedmimi miliónmi rokov, sú tvorené prevažne vápencom. Porast tvorí borovicová a javorová lesostep. V horách rastie množstvo húb, najmä plávky. Vyskytujú sa tu typicky stepné druhy (včelárik zlatý, modlivka zelená, endemický druh dúška materina), ale tiež los mokraďový. Veľká časť pohoria je vyhlásená rezerváciou. Centrom oblasti je mesto Žigulovsk.

Ohlasy[upraviť | upraviť zdroj]

Tunajšie scenérie vyhľadávali mnohí umelci, napr. Ivan Ajvazovskij. Podľa hôr je pomenovaný automobil aj pivo. Žiguli sú vyhľadávané milovníkmi záhad, lebo tu bývajú hlásené početné paranormálne javy. Podľa povestí sa v horách skrýva vchod do podsvetia.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žigulovské hory na českej Wikipédii.