Žiguľovskoje
Žiguľovskoje (rus. Жигулёвское) je značka ruského piva, vyrábaná prevažne v Samare.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1881 začal v Samare rakúsky šľachtic Alfred von Vacano variť pivo «Венское» – typický viedenský ležiak s plnou sladkastou chuťou a jantárovou farbou. Nápoj ruským konzumentom veľmi zachutil a stal sa najpredávanejším pivom v krajine. V roku 1934 došlo k zmene názvu – údajne potom, čo pivovar navštívil Anastáz Ivanovič Mikojan a vyjadril nespokojnosť, že sa najlepšie sovietske pivo volá podľa hlavného mesta buržoázneho štátu. Nové meno bolo odvodené od neďalekých Žigulských vrchov (tie dali o tridsať rokov neskôr názov aj značke automobilov z neďalekého Togliatti). V osemdesiatych rokoch tvorilo Žiguľovskoje 80 % sovietskej produkcie piva a vyrábalo sa v 735 závodoch v celej krajine. Preto samarský pivovar neuspel, keď sa na začiatku ruského kapitalizmu pokúsil získať exkluzívne práva na túto značku; súd opakovane rozhodol, že „Žigulské pivo“ nie je ochranná známka, ale druh piva (ako napr. stout), ktorý môže variť ktokoľvek.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Žiguľovskoje má cez 4 percentá alkoholu a podiel mladiny okolo 11 percent. Energetická hodnota je 42kcal/100 gramov.
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
O Žigulskom pive sa v svojich dielach zmieňujú Ivan Bunin, Vladimir Vysockij, Venedikt Vasilievič Jerofejev alebo Sergej Lukianenko.
Okolo roku 2000 sa samarský pivovar pokúsil presadiť so svojim výrobkom na britskom trhu, ale neuspel – údajne preto, že názov „Žiguli“ evokoval zákazníkom slovo „goolie“, označujúci v slangu semenník.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žiguli (pivo) na českej Wikipédii.