Žihadlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Osie žihadlo s kvapkou jedu
Mikrofotografia žihadla kráľovnej osy obyčajnej
Osie žihadlo v púzdre pod elektrónovým mikroskopom

Žihadlo je ostrý orgán alebo časť tela rôznych živočíchov (typicky článkonožcov), ktorým živočích obvykle vstrekuje jed, najčastejšie prepichnutím kože iného živočícha. Skutočné žihadlo sa líši od iných bodacích štruktúr tým, že bodnutie je jeho vlastnou akciou, na rozdiel od zubov, ktoré prebodávajú silou čeľustí, a od ostňov (tŕňov) či pŕhľavých chlpov rastlín, kde je bodnutie plne v réžii obeti.

Zoológia[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným typom konštrukcie žihadiel je ostrý orgán slúžiaci pre útok alebo obranu, zvlášť ak je spojený s jedovou žľazou a prispôsobený k zasadzovaniu rán bodaním; príkladom je chvostové žihadlo šťúra. Osa má žihadlo schopné spôsobiť veľmi bolestivé bodnutie a používa ho cielene v prípadoch, kedy sa cíti ohrozená.

Žihadlo sa nachádza typicky na zadnej časti tela živočícha. Medzi živočíchmi disponujúcimi žihadlom patria napríklad včely, osy, sršne a šťúry; šťúrie žihadlo však nie je homológne k ostatným trom, je príkladom konvergenčnej evolúcie.

Špecificky u včely medonosnej je žihadlo včelích robotníc (modifikované kladielko, rovnako ako u iných blanokrídlovcoch so žihadlom) opatrené protismernými ostňami. Po bodnutí uviazne v tkanive cicavcov a vytrhne sa z tela včely, ktorá potom počas niekoľkých minút zahynie. Žihadlo má vlastný ganglión a počas niekoľkých minút pokračuje v zarezávaní do tkaniva a vypúšťaní jedu. Na otázku, ako sa tento rys vyvinul, keď je pre jedince zjavne nevýhodný, dáva odpoveď uvedomenie si, že predátori z radov cicavcov môžu ľahko zničiť celú kolóniu, ak nie sú včas zahnaní. Po zničení kolónie hynie sterilná robotnica bez potomkov, preto iba ubránením kolónie môže dôjsť k prenosu génov na ďalšiu generáciu. Použitie ostnatého žihadla je samovražedné len pri zásahu proti cicavcom; včely (z iných kolónií pri vzájomných bojoch) možno bodať opakovane. Preto sa samovražednosť použitím žihadla dostane na scénu len pri obrane proti útoku, ktorý hrozí zničením celej kolónie. Žihadla väčšiny ostatných včiel a ôs nemajú ostne, preto môžu byť používané opakovane. Jedinou výnimkou sú osy Vespula, Dolichovespula a Brachygastra mellifica, ktoré však majú ostne tak malé, že sa žihadlo nevytrhne, takže môžu aj tieto osy bodať opakovane.

Žihadla u živočíchov mimo kmeň článkonožcov[upraviť | upraviť zdroj]

Orgány, ktoré plnia podobnú funkciu u iných živočíchov ako článkonožcov, sa často označujú ako „žihadlá“, napriek tomu sú technicky považované za niečo iné (napr. jedový osteň). Patrí medzi nich modifikovaný zubovitý výrastok tŕňovkovitých, jedové bodce na zadných nohách vtákopyska alebo aj chápadlá medúz.

Podobne sa termín niekedy používa aj pre zub hada. Jeden druh hadov v Južnej Afrike, Psammophylax rhombeatus, je známy tiež ako skaapsteker (afrikánsky „ovčie žihadlo“).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žihadlo na českej Wikipédii.