Žilina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Žilina pozri Žilina (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 49°13′22″S 18°44′24″V / 49.222778°S 18.740000°V / 49.222778; 18.740000
Žilina
mesto
Zilina-namestie ahlinku.jpg
Žilina Vlajka.svg
Vlajka
Žilina Erb.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Horné Považie
Rieky Váh, Kysuca, Rajčianka
Nadmorská výška 345 m n. m.
Súradnice 49°13′22″S 18°44′24″V / 49.222778°S 18.740000°V / 49.222778; 18.740000
Rozloha 80,03 km² (8 003 ha) [1]
Obyvateľstvo 81 273 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 1 015,53 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Primátor Igor Choma[3] (SMER-SD)
PSČ 010 01
ŠÚJ 517402
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Žilina
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.zilina.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Mestský úrad

Žilina (Prehrať Žilina, lat. Solna, maď. Zsolna, nem. Sillein alebo Silein, poľ. Żylina) je krajské a okresné mesto na severnom Slovensku. Leží na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka.

Počtom obyvateľov (81 273 osôb) je Žilina štvrtým najväčším mestom na Slovensku.[4] Je administratívnym, hospodárskym, dopravným a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska, niekedy sa jej aj hovorí „perla na Váhu“.[5]

Obsah

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Žilina sa nachádza na sútoku Váhu s Kysucou a Rajčankou (pred ohybom Váhu zo západného smeru na juhozápad a pred vstupom do centrálneho vysokého územia Západných Karpát), na zemepisnej súradnici 49°13′24.39″S 18°44′21.58″V / 49.2234417°S 18.7393278°V / 49.2234417; 18.7393278. Jej rozloha je 80,03 km² a nadmorská výška Mariánskeho námestia (historického centra) je 345 m n. m.[6]

Mesto Žilina spolu s mestskými časťami hraničí s obcami:

Táto správna a územná jednotka je súčasťou okresu Žilina. Podľa mesta Žilina je pomenovaná i celá orografická jednotka – Žilinská kotlina. Má tvar pravouhlého trojuholníka s hraničnou líniou Malej Fatry, Kysuckej vrchoviny, Strážovských vrchov, Súľovských vrchov a Javorníkov. Južným pokračovaním Žilinskej kotliny je analogický výbežok Rajeckej kotliny, medzi ktoré je včlenená morfologicky výrazná skupina Skaliek patriaca k Strážovským vrchom. Zúženým pretiahnutým výčnelkom popri potoku Varínka vybieha Žilinská kotlina až k Terchovej (ako Varínsky výbežok). Žilinská kotlina sa zhoduje v hraničných oblastiach v nadmorskej výške len s Bytčianskou kotlinou a to v nadmorskej výške cez 330 m n. m.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Katastrálnym územím Žiliny preteká druhá najväčšia riečna sústava Slovenska. Reliéf povodia Váhu určujú jednotlivé orografické stavebné jednotky. V Strečnianskom priesmyku dlhom 7 km utvára Váh tri charakteristické vhĺbené meandre (Krivý, Domašín a Gabrišova). Váh po sútoku s Kysucou a Rajčankou opúšťa Žilinskú kotlinu a prerezáva sa do Bytčianskej kotliny, kde vznikla vodná nádrž Hričov. Zdrojom vodnosti povrchových tokov sú predovšetkým dažďové a snehové zrážky. Jarné mesiace apríl a máj sú najvodnatejšie, lebo odvádzajú z pohorí dažďové vody spolu s vodami pri topení snehu. Najmenej vody majú toky koncom leta a začiatkom jesene. V zimnom období je najmenej vody v januári, lebo snehové zrážky sú zachytené v snehovej pokrývke. Všetky rieky sa vyznačujú extrémnosťou odtoku. V čase dažďov a topenia snehu ich hladina rýchlo stúpa a v období sucha prudko klesá. Z hydrologického hľadiska majú význam veľké územia vápencov a dolomitov, ktoré svojimi infiltračnými plochami podmieňujú bohatú pramenitosť. Na tieto oblasti je viazaný i najväčší kúpeľný areál neďaleko Žiliny v Rajeckých Tepliciach. Kúpele sú zamerané na liečenie reumatických, nervových a duševných chorôb a chorôb z povolania. V oblasti Javorníkov je pomerne veľké množstvo málo výdatných prameňov. Z hydrologického hľadiska nemá bradlové pásmo veľký význam.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Na rieke Váh sa nachádzajú dve vodné elektrárne. Na východ od Žiliny Vodné dielo Žilina (18,15 mil. m³) a na západ Vodná nádrž Hričov (8,467 mil. m³), ktorá je vybudovaná zemnou hrádzou 9,5 m vysokou s dĺžkou 657 m. V zabudovanej vodnej elektrárni sú 3 turbíny.

Podnebie, počasie a klimatické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Na podnebie a klimatické pomery mesta a celej Žilinskej kotliny priamo vplývajú jestvujúce podmienky nadmorskej výšky. Toto územie, ako konečné územie celého Slovenska, má všetky základné znaky kontinentálneho (vnútrozemského) podnebia. Žilina leží v pásme, kde nastávajú v priebehu roka pomerne pravidelné a náhle výmeny poveternostných hodnôt. Podľa dlhoročného pozorovania sa začiatkom januára obyčajne podstatne ochladí. Poveternostné pomery sa výrazne menia v marci a v apríli, keď sa dosť rýchlo striedajú intenzívne teplá s citeľnými ochladeniami, sprevádzanými dažďovými prehánkami, často i snežením. V druhej polovici apríla teploty pomerne stúpajú. Takmer každoročne preniká v máji na toto územie studený arktický vzduch, čo vedie k značnému poklesu teplôt (neraz aj pod 0 °C). Prvá polovica mája býva teplejšia, ale nie sú výnimkou veľké teplotné výkyvy. Obyčajne v polovici júna na naše územie zasahuje prúdenie chladnejšieho a vlhkého oceánskeho vzduchu, ktorý sprevádzajú výdatné zrážky. Teplotné maximum v oblasti Žiliny pravidelne vrcholí v druhej polovici júla a začiatkom augusta. Koniec augusta a september poznačujú dosť značné poklesy priemerných teplôt. Amplitúda pomerného oteplenia nastáva na prelome septembra – októbra, odkedy postupne teploty klesajú. Pri opätovnom oteplení v druhej polovici decembra nastáva odmäk a rozpúšťanie snehovej pokrývky.

Počasie priemerné teploty v meste
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia priemerná °C (°F) 0.9
(33.6)
3.7
(38.7)
8.7
(47.7)
14
(57)
19.6
(67.3)
22.2
(72)
24
(75)
24.2
(75.6)
19.2
(66.6)
14
(57)
6.4
(43.5)
1.9
(35.4)
13,23
(55,82)
Najnižšia priemerná °C (°F) -5.8
(21.6)
-4.6
(23.7)
-1.3
(29.7)
2.5
(36.5)
7.3
(45.1)
10.1
(50.2)
11.5
(52.7)
11.2
(52.2)
8
(46)
3.9
(39)
-0.1
(31.8)
-3.7
(25.3)
3,25
(37,85)
Zrážky mm (palce) 45
(1.77)
34
(1.34)
40
(1.57)
51
(2.01)
79
(3.11)
96
(3.78)
93
(3.66)
83
(3.27)
71
(2.8)
49
(1.93)
54
(2.13)
54
(2.13)
749
(29,49)
Zdroj: Weatherbase [7]

Žilina s integrovanými obcami patrí do mierne teplej polovlhkej oblasti, ktorú charakterizujú chladnejšie letá, vcelku však pomerne teplé podnebie. Vyznačuje sa prevládaním zrážok nad vyparovaním. Prebytok vody, ktorý pri tom vzniká, vsakuje len z nepatrnej čiastky od zeme, ostatok odteká po povrchu v stálych a nevysychajúcich vodných bystrinách. Priemerné ročné hodnoty zrážok na území Žiliny sa pohybujú okolo 650 – 700 mm, ale v niektorých rokoch priemer vzrastá až do 900 mm. Najviac zrážok pripadá na jún, respektíve na prvú polovicu júla.

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmanitosti prostredia zodpovedá i rastlinstvo, ktoré je výsledkom dlhodobého vývoja od ľadovej dobe až po súčasnosť. Geologický podklad, ktorí sa často mení na malých plochách, geomorfológia územia, klíma a zloženie pôdy vytvorili podmienky pre výskyt rozmanitých druhov rastlín. V minulosti prevažnú časť územia pokrývali zmiešané lesy, dnes sú to kotliny zväčša odlesnené a premenené na polia, lúky, pasienky, čím sa vytvorili podmienky pre výskyt druhotných rastlinných druhov. Z pôvodných lesov kotlín sa zachovali len zvyšky, napríklad Bôrik. Zamokrené územia s brehmi potokov a riek sa stali domovom vŕb, topoľov a jelší. Na suchšie a vyvýšené miesta sa dostal jaseň, javor, dub a iné. Pozornosť si zasluhuje porast duba letného pri Hôrkach. Na neupravených pasienkoch a na medziach sa zachovali kríky hlohu, liesky, trnky a šípky. V porovnaní s kotlinami sa lepšie uchovala vegetácia vo vyšších polohách patriaca zmiešaným porastom buka, jedle a smreka.Jedľa sa ako tôňomilná drevina ťažko udržiava, nerada sa zmladzuje a postupne vzhľadom na zhoršujúce sa životné podmienky z porastov ustupuje.

So stúpajúcou nadmorskou výškou ubúda stromov a súvislý les sa začína rozpadávať na skupinky smrekov a osamelé stromy nižšieho vzrastu. Nad týmto pásmom, t. j. nad hornou hranicou lesa, sa začína kosodrevina. Z botanického hľadiska sú zaujímavé najmä Strážovské vrchy a Malá Fatra. V týchto pohoriach nachádzame druhy prenikajúce zo severu a druhy nížinné prenikajúce z juhu údolím Váhu. Obzvlášť bohatá je flóra na územiach pekne vymodelovaných vápencami, dolomitmi a vápencovými zlepencami. Do úzkych dolín a roklín s vlhkou a chladnou klímou zostupujú horské karpatské druhy – soldanelka karpatská, iskerník alpský a iné. Na slnečných kamenistých svahoch, vo svetlých lesoch sa vyskytuje poniklec slovenský, horec Clusiov, horec jarný, orlíček obyčajný, klinček peristý, tučnica alpínska, astra alpínska a iné. Horské lesné rastlinné druhy ako sú papraď samčia, deväťsil biely, mačuha cesnačkovitá a iné sa vyskytujú vo vyšších polohách Strážovských vrchov. Oblasť Javorníkov, budovaná flyšovými horninami, je na rastlinstvo chudobnejšia. Prevahu tu má smrekový porast. Vyskytuje sa tu kyslička obyčajná, veternica iskerníkovitá, čučoriedka obyčajná, rôzne druhy lišajníkov, machov, vres obyčajný a v celej oblasti je bohatý výskyt húb. Geologický podklad Malej Fatry je veľmi pestrý a závisle na ňom sa mení i rastlinstvo. Z endemických druhov tu rastie klinček lesklý, klinček včasný, lomikameň trváci, zubačka lahočnatá a ďalšie. Z predľadovej doby sa tu nachádza kortúza Matthiolová. Z reliktných druhov, ktoré prežili ľadovú dobu, sa tu zachovala borovica lesná, tis obyčajný a dryádka osemlístková. Hoci je rastlinstvo Malej Fatry silne poznačené ľudskými zásahmi, predsa sa tu na určitých miestach zachovali veľmi cenné spoločenstvá, a preto sa zabezpečuje ich stála ochrana.[8]

Medveď hnedý - takmer najpočetnejší cicavec v okolí Žiliny[9].

Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdlička záhradná - najpočetnejší operenec v Žiline[10].

Pestré druhové rozšírenie fauny je výsledkom dlhodobého vývoja, pôsobenia prírodných činiteľov a zásahov človeka. Jej dnešný stav sa formoval od konca posledného zaľadnenia. V okrajových častiach kotlín, v údolných nivách a na lúkach s pestrou vegetáciou sa vyskytujú viaceré druhy hmyzu, motýľov, chrobákov, dvojkrídlovcov a ďalšie. Na faunu sú bohaté dolné časti pohorí, druhovce viazané na lesné prostredie. Z hmyzožravcov je to na lúkach a v krovinách žijúci krt obyčajný, piskor obyčajný a jež východoeurópsky. Vo vlhkých miestach jaskýň, v štrbinách skál, bodov a dutinách stromov žije početná skupina netopierov. Na vodné prostredie – močiare a neznečistené nádrže sú viazané obojživelníky ako ropucha zelená, skokan hnedý, rosnička zelená a salamandra škvrnitá. V dôsledku agrotechnických úprav pozemkov a zvýšenej chemizácie však ich počet ubúda. Z plazov je najrozšírenejšia jašterica krátkohlavá, v chladnejších miestach jašterica živorodá a na skalách žije jašterica múrová. Jediným jedovatým hadom je vretenica obyčajná. Počet plazov taktiež ubúda, a preto všetky druhy jašteríc sú chránené. Medzi 62 druhmi početnej skupiny cicavcov má významné postavenie naša najväčšia šelma – medveď hnedý, ktorý v okrese Žilina má západnú hranicu svojho rozšírenia. Ďalej je to rys ostrovid, ojedinele sa vyskytuje i mačka divá a jazvec lesný. Zo šeliem je to líška obyčajná, kuna lesná, kuna skalná, lasica hranostaj a len ojedinele sa v čistých vodách vyskytuje vydra riečna. Z poľovnej zveri je to najmä jelenina, srnčia a čierna zver a o ich reguláciu sa starajú poľovnícke združenia a štátne lesy[11].

Vtáctvo intravilánu mesta Žilina sa vyznačuje druhmi, ktoré sú viazané na blízkosť človeka, lebo jeho zásluhou nachádzajú ochranu a priaznivé potravné podmienky. Z vtáctva sú to zväčša užitočné druhy. Typickými a hojne zastúpenými obyvateľmi intravilánu sú najmä tieto druhy: hrdlička záhradná, škorec obyčajný, drozd čierny a vrabec domový. Menšia časť vtáctva sa vyskytuje celoročne, časť prichádza k nám zimovať. Sú to druhy hibernujúce (napríklad chochláč severský), iné sem zalietajú náhodne (druhy eratické). Najväčšia časť našich operencov však patrí k sťahovavým vtákom, ktoré majú zimoviská v južnej a juhozápadnej Európe, niektoré druhy až v rovníkovej Afrike. Vtáctvo Žiliny sa vyznačuje veľkou pestrosťou. Zásluhu na tom má najmä blízkosť hôr a Hričovskej priehrady. V katastrálnom území mesta Žilina sa dosiaľ zistilo 148 druhov[10], z ktorých pravidelne hniezdi 68 druhov (45,9 %)[10].

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestské časti Žiliny

Zoznam mestských častí:


  • Ostatné lokálne časti: Frambor, Hruštiny, Kálov, Malá Praha, Nová Žilina, Nový Chlmec, Rudiny, Šašvárka, Šibenice, Veľký diel a Závažie.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Námestia[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najznámejšie námestia v meste patrí Námestie A. Hlinku a Mariánske námestie. Obidve sú súčasťou pešej zóny v historickom centre mesta. Konajú sa tu dôležité mestské kultúrno-spoločenské akcie.

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Erb mesta pozostáva zo štítu, dvojkríža a dvoch hviezd na olivovozelenom podklade. Dvojkríž a hviezdy sú zlaté (resp. žlté). Dvojkríž má byzantský pôvod vychádzajúci z cyrilo-metodskej tradície. Erb mesta Žiliny má vysokú heraldickú hodnotu a patrí medzi najstaršie mestské erby nielen na Slovensku. Prvé vyobrazenie znaku mesta pochádza z roku 1379.[12]

Vlajka mesta je vodorovne rozdelená na horný žltý a dolný zelený pruh. Vľavo hore je umiestnený erb mesta.[12]

Pečať mesta je kruhová. V strede je erb so štítom a dvojkrížom. Okolo pečate sa nachádza latinský nápis SIGILLUM, CIVIUM. DE. ZILINA.[12]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Praveké osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Doba kamenná[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý nález zo staršej doby kamennej (roky 95000 – 8000 pred Kr.) pochádza z obdobia lovcov mamutov.[13] Kosti mamuta, ktoré sa našli pri niekdajšom kine Úsvit, v Považskom Chlmci a v bývalej tehelni (medzi Malou Prahou a „rondlom“), mohli uloviť prví obyvatelia Žiliny. Ale mamut mohol zomrieť aj prirodzene. Najstarším dokladom však zostáva osídlená oblasť dnešnej Žiliny už v neskoršej dobe kamenej (okolo 20000 rokov pred Kr.). Z tohto obdobia je známe sídlo v dnešnej mestskej časti Závodie. Mohlo však ísť o odpočinkové osídlenie (len na krátky čas). Našli sa tu i kamenné nástroje, oštepy a pazúriky z oblasti dnešného Poľska, čo vysvetľuje sťahovanie ľudí na juh za teplejším podnebím a za zverou.

Ľudia lovili soby či mamuty, ktoré už vyhynuli alebo v tom čase žili v oblastiach so studeným podnebím, aké bolo v tom čase i v okolí dnešného mesta.[14] Dokým sem prišli kmene ovládajúce poľnohospodárstvo (5000 – 4000 pred Kr.) sme sa nič nedozvedeli o prítomnosti človeka na území Žiliny. Poľnohospodársky kmeň s tzv. lengyelskou kultúrou sa podľa nálezov usídlil, v Brodne, kde našli sekeromlatu a v Žilinskej Lehote, kde našli sekerky. Keramika z neskorej doby kamennej, ktorá sa našla v okolí mesta, potvrdzuje jednoznačné osídlenie okolia Žiliny.

Doba bronzová[upraviť | upraviť zdroj]

V strednej Európe trvala doba bronzová v rozmedzí 2 000 – 700 rokov pred Kristom. Na Slovensku trvala niečo okolo 1 800 – 750 pred Kristom. Popolnicové pohrebisko človeka v tomto období na tomto území sa našlo, a to pri terajšom evanjelickom kostole. Ľudia boli pochovávaní Žiarovým spôsobom a v hlinených nádobkách (popolniciach) boli okrem popola a kostí i milodary a hrobová keramika.[15] Bolo nájdených 10 takýchto žiarových hrobov. Okrem popolnicových hrobov sa pochovávalo aj do jamkových hrobov a náčelníkov v neskorom období pochovávali pod mohyly. Doba bronzová bola obdobím tzv. lužickej kultúry. Ľudia žili v osadách, ktoré boli pomerne malé. Tvorilo ich len niekoľko obytných a hospodárskych domov. Takéto osady sa nachádzali na Šefranici, Frambore, v Závodí, Brodne, Bánovej a Strážove.[15]

Hradiská[upraviť | upraviť zdroj]

Na obranu proti nepriateľovi slovanský ľud v našich krajinách si staval opevnené hradiská. Boli to veľké priestranstvá obohnané drevenou ohradou, ktorá bola zosilnená valom z kmeňov a udupanej hliny. Väčšina hradísk bola vybudovaná na vyvýšeninách alebo na miestach chránených vodou. Počas vojnového nebezpečenstva bolo hradisko útočišťom všetkých obyvateľov z okolitých dedín. Žili tu prevažne roľníci, remeselníci a obchodníci. V každom hradisku žil kmeňový náčelník – vojvoda. Okolo Žiliny sa taktiež nachádzajú bývalé hradiská. Boli bojovými pevnosťami, kultúrnymi, hospodárskymi i obchodnými centrami. Centrálne hradisko stojace nad starou obchodnou cestou popri Váhu sa nachádzalo v Divinke na Veľkom vrchu. Zvyšky nádob, ktoré sa tu našli, sú lesklé a vypálené.[16] Ďalšie hradiská boli na Straníku a v Závodí. Silné valy, ktoré ich obkolesovali, sa zachovali dodnes. Sústreďovala sa v nich remeselná výroba a výmenný obchod.

Doba železná[upraviť | upraviť zdroj]

V dobe železnej (750 pred Kr. – 100 po Kr.) pretrvávalo osídlenie na hradiskách. Naši praobyvatelia patrili do lužickej kultúry – púchovskej skupiny. Ich sídliská sa našli vo viacerých pričlenených obciach.[15] V prvom storočí pred Kr. osídlili naše územie keltské kmene, ktoré priniesli dokonalejší spôsob spracúvania kovov. Náleziskami sú Šefranica, Frambor, Strážov a malá osada bola nedávno zistená i v priestore dnešného farského kostola. Život pokračoval i na hradiskách na Straníku a v Závodí. Na hradisku v Divinke sa našli keltské mince, ktoré svedčia o rozvinutom hospodárstve. V prvom storočí po Kr. tu však osídlenie zaniklo, pravdepodobne vpádom nejakého cudzieho etnika.[17] Život sa na isté obdobie zastavil.

Stredovek Žiliny[upraviť | upraviť zdroj]

Doba rímska[upraviť | upraviť zdroj]

Keď Germáni ovládli po Keltoch územie strednej Európy, na severnom Slovensku žili Kvádi a Markomani, s ktorými viedli vojny Rimania. Po Rimanoch ostali v Žiline tri poklady mincí a v Strážove keramika. V neskoršom období týmto územím prešli germánski Góti a Longobardi.

Doba Slovanov[upraviť | upraviť zdroj]

Do Žilinskej kotliny prišli Slovania v konečnej fáze sťahovania národov v 5. – 6. storočí po Kr. Vytlačili všetko pôvodné obyvateľstvo a prvý sídliskový objekt – polozemnica so slovanskou keramikou sa našiel na Frambore. Z nasledujúceho storočia pochádzajú ďalšie štyri objekty. V 9. storočí stál sídliskový objekt z obdobia Veľkej Moravy na Bôriku pri bývalom letnom kine a v jeho okolí už bolo viacero podobných osád dvorcového charakteru.[18] V 9. storočí tu bol podľa povesti postavený prvý románsky kostol.

V Bánovej a v Žiline-Chrasti sa našli slovanské mohylníky, kde boli pochovávaní bojovníci z centra Veľkej Moravy. Šíriť sa sem začalo kresťanstvo. Znovu bolo osídlené hradisko v Divinke. Z 11. storočia pochádzajú slovanské sídliská nájdené v Bánovej, Závodí a na Šefranici. Neskôr sa už život v Žilinskej kotline začal zaznamenávať v písomných správach.

Vznik mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Žiline pochádza z roku 1208[19], kedy Žilinu tvorilo niekoľko slovenských osád [20] rozptýlených 0,5 – 2 km od Kostola sv. Štefana (v latinsky písanej listine nitrianskeho župana Tomáša sa územie Žiliny nazýva terra de Selinan čiže „Zem Žiliny/Žilinská“). Najväčšia z osád sa pravdepodobne nachádzala na mieste súčasného historického jadra Žiliny. Jej súčasťou bol aj kostol s polkruhovou apsidou nachádzajúci sa na mieste súčasného Farského kostola (Kostola Najsvätejšej Trojice), ktorého základy vytŕčajú spod súčasnej stavby. Pravdepodobne táto z osád bola koncom 13. storočia zničená, poškodený bol i jej kostol, ktorý bol následne podľa výskumu archeológov opravovaný.

Archeologický prieskum ruín Žilinského hradu
Žilinský hrad[upraviť | upraviť zdroj]

Existencia Žilinského hradu je potvrdená viacerými listinami. Prvá zmienka s vlastníkom Matúšom Čákom Trenčianskym je z roku 1318, ale hrad môže byť oveľa starší. Ďalšie zmienky sú z rokov 1397 a 1454, kde sa hrad spomína naposledy. Jeho miesto ale ešte nebolo zistené, najnovší výskum nepotvrdil jeho lokalizáciu pri farskom kostole.[21] Hrad sa našiel pri výkopových prácach na stavbe OC Mirage v mieste kde stávala žilinská fara. V OC Mirage sú naznačené základy veže Žilinského hradu.

Založenie mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Nemeckí kolonisti zo sliezskeho Tešínskeho kniežatstva začali pred rokom 1300 stavať nové sídlo. Jadrom mesta sa stal tzv. rínok (dnešné Mariánske námestie), pričom kostol sa ocitol na jeho okraji. Z roku 1312 pochádza prvá zmienka o Žiline ako meste, hoci po právnej stránke sa Žilina stala mestom niekoľko rokov predtým.[22] V ďalších rokoch sa dostala do vlastníctva Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti v roku 1321 sa Žilina stala mestom na kráľovskej pôde. V tomto roku uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou oslobodil mesto od mýta a udelil mu ďalšie výsady[23]. Najstaršia známa pečať s erbom Žiliny je z roku 1379, hoci jej typárium bolo vyhotovené ešte za Arpádovcov. Počas 14. storočia bola Žilina malé mesto a počet obyvateľov zrejme neprekročil 900.

Kráľ Karol Róbert[upraviť | upraviť zdroj]

Karol Róbert navštívil Žilinu v 12. júla 1321.[24] Udelil jej privilégiá – míľové právo, právo rybolovu a trhové právo. V roku 1325 dostal prvý známy richtár (fojt) Žiliny Ján Petzold do dedičného prenájmu osadu Krásno. Jeho syn Dominik slúžil v armáde u kráľa Ľudovíta I. Veľkého z rodu Anjouovcov.

Kráľ Ľudovít I. Veľký[upraviť | upraviť zdroj]

Žilina dostala od Ľudovíta I. Veľkého právo výročného trhu (jarmoku) v roku 1357. Táto výsada bola nepochybne dôležitým impulzom pre rozmach remesiel i obchodu v meste a nevyhnutným právnym predpokladom zabezpečenia prosperity jeho obyvateľov. V roku 1364 dal vybudovať cestu z Považia do Košíc. Žilina bola jedným z miest, v ktorých sa vyberalo mýto. Cesta mala názov „Cesta kráľovského kuriéra“. V roku 1369 zakazuje Ľudovít I. Veľký používať Žiline tešínske právo. Mesto začalo používať právo, ktorým sa riadilo mesto Krupina. Išlo o nemecké magdeburské právo, ktoré znamenalo zlepšenie postavenia mešťanov a obmedzenie práv dedičného richtára. 7. mája 1381 získalo slovenské obyvateľstvo majúce prevahu v počte obyvateľov rovnoprávnosť s nemeckými kolonistami listinou Privilegium pro Slavis[19][23]. Bola vydaná uhorským a poľským kráľom Ľudovítom I. Veľkým. Listina stanovila podiel počtu členov mestskej rady (polovica Slovákov a polovica Nemcov v pomere 6:6). Listina je dokladom, že už v tomto období si Slováci uvedomovali svoj pôvod a národnosť. Originál listiny sa nezachoval, existuje len kópia, ktorú vyrobili v Kláštore pod Znievom. Od roku 1382 bola Žilina podriadená na základe listiny taverníkovi, ktorý mal riešiť sťažnosti obyvateľov mesta a brániť ich výsady.

Žilinská mestská kniha[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Žilinská mestská kniha

V období kráľa Ľudovíta I. vznikla aj Žilinská mestská kniha, významná literárna a právna pamiatka. Obsahuje prepis magdeburského práva, ktorý vyhotovil Mikuláš z Lukovej, čiže právo používané v meste Krupina, hospodárske zápisy v meste, súdne zápisy a zápisy z mestskej rady v Žiline. Knihu tvorí 149 popísaných listov nachádzajúcich sa v koženej väzbe s rozmermi 29 x 22 cm. Prvý zápis v slovenčine sa v knihe objavil v roku 1451[23]. Posledné zápisy v knihe pochádzajú z roku 1561. Je najstaršou a najvýznamnejšou jazykovou a právnou pamiatkou Slovenska a má stredoeurópsky význam.

Žigmund Luxemburský[upraviť | upraviť zdroj]

Žigmund Luxemburský v roku 1397 potvrdil Žiline pôvodné výsady[23], na 10 rokov ju oslobodil od plnenia pohraničného cla. Znamená to, že v Žiline boli obchodníci, ktorí sa zaoberali diaľkovým obchodom. V roku 1405 sa Žilina zúčastnila na krajinskom zhromaždení kráľovských miest, mestečiek a slobodných obcí v Budíne, čo svedčí o počiatkoch jej hospodárskeho rozmachu. Žigmund vydal malý dekrét a privilégium, v ktorom dal príkaz na opevnenie mesta. Počas rokov 14311434 Žilinu dvakrát dobyli a vypálili husitské vojská a na určitý čas mesto upadlo. Radnica vtedy stála pravdepodobne niekde v strede mesta, ale od tejto doby až dodnes je prvým domom na východnej strane. Žilina v tomto období upadla. Vpád husitov zanechal dôsledky na postavení Nemcov v Žiline. Žilina sa stáva slovenským mestom, v mestskej rade sa objavuje málo Nemcov, v Žilinskej mestskej knihe sa začína písať slovakizovanou češtinou.

Obyvateľstvo v histórií[upraviť | upraviť zdroj]

V 14. storočí mala Žilina okolo 100 domov a 800 obyvateľov.[25] Na konci storočia sa pravdepodobne začali stavať predmestia – Kálov a Predmestie (Predmestská ulica).[25] Tým sa zvýšil počet domov aj obyvateľov mesta a mesto sa zaradilo medzi väčšie malé mestá s 1 000 – 2 000 obyvateľmi.[25] Tento stav pretrval až do 17. storočia. Obyvateľstvo tvorili plnoprávni mešťania a mestská chudoba. Plnoprávni mešťania mali domové právo viažuce sa k domu a gruntu. Patrili k nim mestskí patricijovia, remeselníci a obchodníci, ktorí bývali na Rínku alebo v jeho blízkosti. Patricijovia boli najbohatšie rody, ktoré sa podieľali na riadení mesta v mestskej rade (lokátori).[26]

Žilina v rokoch 1438 – 1521[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1422 sa pravdepodobne volil volený richtár (predtým dedičný) na jeden rok. Isté je to od roku 1475 (až na výnimku – Blažeja a Doroty Podmanických, ktorí sa zmocnili Žiliny v rokoch 1479 – 1483).[27]

Prvý most pri Žiline[upraviť | upraviť zdroj]

Z roku 1438 pochádza najstaršia zmienka o moste cez Váh pri Budatíne.[28] Most umožnil lepšie spojenie s kysuckými obchodníkmi, ale aj s obchodníkmi zo zahraničia: Poľska, Česka, Nemecka. Na moste sa vyberalo mýto, ako aj na „Ceste kráľovského kuriéra“, ktorá viedla od Považia až do Košíc.

Matej Korvín[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľ Matej Korvín povolil Žilinčanom konanie výročného trhu na Michala a v roku 1458 ich oslobodil na dva roky od platenia pohraničného cla. V roku 1474 oslobodil Žilinu na tri roky (1477) od platenia mimoriadnych daní s podmienkou, Že si vybuduje opevnenie. Výstavbou murovaného opevnenia by Žilina smerovala k zlepšeniu svojho postavenia – stať sa slobodným kráľovským mestom, čo by jej prinieslo viac slobôd a hospodárskych výhod. Mesto však postupne budovalo len kamenné násypy – valy, slobodným kráľovským mestom nikdy nebolo.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1469 sa prvýkrát spomína mestská cirkevná škola a jej učiteľ majster Ján, bol prvým mestským pisárom.[29] Škola sídlila v budove pri farskom kostole, kde sa dnes nachádza Mestské divadlo.

Remeselníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto období bola Žilina významným centrom remeselníckej výroby. V 14. storočí existovali v Žiline viaceré remeslá, v 15. storočí sa začali remeselníci spájať do cechov, ktoré ochraňovali ich hospodárske záujmy. Artikuly cechu kožušníkov pochádzajú z roku 1488 [30]. V nasledujúcich rokoch vznikli krajčírsky, mäsiarsky, kováčsky, súkennícky cech a ďalšie. Na čele cechu bol cechmajster. Cechmajster spravoval jednu dielňu. V cechoch nechýbal pisár, šafár, tovariši a učni. Cechy riadili život členov mesta. Zhromaždenia okolo cechov sa vyhlasovali vyvesením zvolávacích tabuliek. Konali sa zväčša na rínku (dnešné Mariánske námestie).

Ľudovít II. Jagelovský[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovít II. Jagelovský daroval v roku 1508 Žilinu Jánovi Podmanickému, ktorý sa chcel zmocniť žilinského richtárstva. V dvadsiatych rokoch Žilina patrila pod Zápoľských. Stala sa typickým zemepanským mestom.

V roku 1521 mesto postihol veľký požiar. Pôvodné domy, ktoré od počiatkov vzniku mesta stáli na námestí, boli prestavané do renesančného slohu.

Zoznam najvyšších predstaviteľov Žiliny v rokoch 1325 – 1520[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Predstaviteľ Status Rok Predstaviteľ Status
1325 – ?  Ján Pezold DR 1479 – 1481  Matej Kotrša VR
    ?  - 1352  Dominik Pezold DR 1479 – ?  Blažej Podmanický DR
1352 – ?  Mikuláš Pezold DR 1480 – 1483  Dorota Podmanická DR
    ?  - 1418  Ján Pezold, syn Mikuláša DR 1481 – 1482 Mikuláš Masar VR
1419 – 1420  Jokl Smyt VR 1485 – ? Matej Kotrša VR
1420 – 1422  Jeroným DR 1488 – 1489 Štefan Sokot VR
1423 – 1424  Jokl Smyt VR 1492 – 1493 Jeroným Švec VR
1426 – ?  Ondrej, magister VR 1493 Michal Mako VR
1428  Jokl Smyt VR 1494 – ? Gašpar Vrtiak VR
1429 – ?  Juraj Altdorff VR 1497 Melchior Hrabovský VR
1439 – ?  Martin Polakovič (Polak) VR 1498 – ? Matej VR
1444 – ?  Ladislav Uhrinovič VR 1501 – ? Štefan Gardoš VR
1450 – 1451  Gallus VR 1508 – 1509 Ondrej Babčanský VR
1453 – 1454  Martin Polakovič VR 1507 Matej Kropač VR
1455 – ?  Juraj z Oblahova VR 1507 Abraham VR
1457 – ?  Mikuš (Mikuláš) VR 1508 – 1509 Ondrej Babčanský VR
1459 – 1468  Peter Polak VR 1511 – ? Martin Banovsky VR
1468 – 1469  Matúš Manko DR 1513 – ? Ondrej Babčanský VR
1469 – 1472  Martin Manko (Medveď) DR 1515 – ? Juraj Krok VR
1472 – 1474  Václav Pongrác DR 1517 Abraham VR
1475 – ?  Matej Kotrša VR 1518 – ? Martin Miška VR
1477 – 1478  Mikuláš Masar VR 1519 – 1520 Michal Podmanický DR

[31]

Od roku 1520 až do roku 1848 mala Žilina len volených richtárov. Vo funkcii pôsobili od apríla uvedeného roku až do voľby nového richtára v apríli nasledujúceho roku. Od roku 1771 pôsobili richtári vo funkcii od 1. novembra predchádzajúceho roku do 1. novembra uvedeného roku.

Znak Vysvetlivka
?  presný dátum nie je možné zistiť
DR  dedičný richtár
VR  volený richtár
MM  menovaný mešťanosta
VM  volený mešťanosta
VP  volený predseda
MP  menovaný predseda
VS volený starosta

Žilina za neskorého feudalizmu (1526 – 1848)[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie bojov feudálov v 1. polovici 16. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

Bitka pri Moháči v roku 1526 ovplyvnila ďalší rozvoj a život Žiliny. Nastal čas vojen, bojov a povstaní. Ján Zápoľský dal mesto do zálohu veľmožovi Burianovi Světlovskému z Vlčnova. Potom ho daroval Mikulášovi Kostkovi, ten ale porušoval jeho výsady. Ján Zápoľský preto potvrdil výsady Karola Róberta a Márie I. V roku 1540 sa do Žiliny nasťahovali ozbrojenci Podmanických s úmyslom získať mesto. Farský kostol prebudovali na pevnosť. Po smrti Jána Zápoľského panovník Uhorska Ferdinand I. Habsbarský odňal Žilinu Kostkovcom za neposlušnosť a daroval ju Podmanickým.[32] Nie však na dlho, lebo v roku 1548 vznikla ďalšia dohoda medzi feudálmi, na základe ktorej získali Žilinu Kostkovci a Podmanický Bytču a Hričov (Horný Hričov a Dolný Hričov).[33] Obdobie týchto feudálnych bojov znamenalo pre Žilinu pokles počtu obyvateľstva.

V 16. storočí sa Žilina stala strediskom reformácie. V roku 1542 sa spomína protestantská škola vyššieho typu – akadémia.[23] Sídlila v tej istej budove ako stará mestská škola a pretrvala až do začiatku 18. storočia. Študovali tu aj zahraniční študenti a učili tu osobnosti cirkevného života a spisovatelia (J. Bánovský, E. Ladiver st., E. Ladiver ml., S. Nigríni, M. Ascanius – Haško) Po smrti Mikuláša Kostku sa majiteľom Žiliny stal Štefan Deršfi. Po ňom bol nájomníkom mesta za nedospelého Mikuláša Deršfiho Ladislav Révay, ktorý kruto zaobchádzal so Žilinčanmi, za čo bol napomenutý kráľom.[32] Prvá kníhtlačiareň začala v meste pôsobiť v roku 1665. V máji 1691 zriadili jezuiti v Žiline nižšiu strednú školu, ktorú neskôr pretvorili na nižšie gymnázium a riadne gymnázium v 1761.[34]

Obdobie rozkvetu Žiliny (koniec 16. storočia – koniec 17. storočia)[upraviť | upraviť zdroj]

Na prelome 16. a 17. storočia sa Žilina rozvinula, stala sa významným hospodárskym centrom širokého okolia. Dvakrát do týždňa sa tu konali trhy a šesťkrát do roka jarmoky, pred ktorými boli dobytčie trhy. Trhy a jarmoky zohrávali významnú úlohu v rámci celej krajiny. Najväčší rozvoj zaznamenala remeselná výroba a obchod. Žilinskí obchodníci boli oslobodení od mýta a chránení privilégiami. Remeselná výroba sa sústreďovala v cechoch. Najvýznamnejší bol súkennícky cech, ktorý mal artikuly z roku 1569. V čase najväčšieho rozmach sa v 120 – 150 súkenníckych dielňach vyrobilo 50 000 metrov látky.[35] Cechové dielne sa sústreďovali na uliciach okolo Čepiela. Súkno sa vyrábalo z ovčej vlny. Najznámejšie bolo červené a biele súkno. Druhým cechom bolo mäsiarstvo s dielňami na dnešnej Bottovej ulici. Bitúnok stál niekde pod farským kostolom. Ďalšími cechmi boli mlynári, kožušníci, krajčíri, kováči, hrnčiari, stolári, debnári a iní. V období najväčšieho rozkvetu pracovalo v Žiline asi 200 remeselníckych dielní (z toho 150 súkenníckych) združených do osemnástich cechov.[36]

Mesto získavalo príjmy z daní remeselníkov a obchodníkov, trhových poplatkov, mýta, prevádzky svojich polí, troch mlynov, píly, pivovaru, predaja dreva, pltí a alkoholu. Vlastnilo osady na Kysuciach. Napríklad Krásno nad Kysucou. Výdavky smerovali na prevádzku radnice, špitála, kostolov, hospodárskych budov a svojich zamestnancov.[37]

V roku 1610 sa pod patrónom palatína Juraja Turzu konala najvýznamnejšia udalosť reformácie v Žiline. Zástupcovia evanjelickej cirkvi sa zišli na Žilinskej synode. Synoda dobudovala organizáciu evanjelickej cirkvi na Slovensku, ktorou sa aj formálne odtrhli od katolíckej cirkvi.

Rozvoju Žiliny nezabránili ani protihabsburské povstania, tridsaťročná vojna a vojny s Turkami. Žilinčania zorganizovali aj vlastnú domobranu, ktorá úspešne odrazila niektoré útoky. Rozvoj pretrval až do konca 17. storočia.

Ďalšími majiteľmi Žiliny boli Mikuláš Esterházy, Štefan Vešeléni a František Vešeléni. Ako poddanské mesto si zachovala všetky práva slobodného mesta (opevnenie, právo voliť richtára a samosprávne orgány, patronátne právo, právo meča, oslobodenie spod cudzích súdov, mýtne, míľové právo i právo rybolovu). Rozvoj sa skončil v posledných desaťročiach 17. storočia. V roku 1671 sa František Vešeléni neúspešne pokúsil o sprisahanie proti kráľovi Leopoldovi I., ktorému mesto pripadlo ako konfiškát. V roku 1665 vznikla v Žiline na Bottovej ulici kníhtlačiareň Jána Dadana, v ktorej sa tlačila najmä cirkevná literatúra. Pretrvala až do roku 1704.

Zoznam najvyšších predstaviteľov Žiliny v rokoch 1524 – 1646

Od roku 1520 až do roku 1848 mala Žilina len volených richtárov. Vo funkcii pôsobili od apríla uvedeného roku až do voľby nového richtára v apríli nasledujúceho roku. Od roku 1771 pôsobili richtári vo funkcii od 1. novembra predchádzajúceho roku do 1. novembra uvedeného roku.

Dnešný Kostol sv. Barbory na Ulici J. M. Hurbana v Žiline.

Vývoj v období od konca 17. storočia po rok 1848[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1678 vznikol v Žiline požiar a o rok neskôr sa rozšíril mor. Žilinou prešli viaceré vojská zúčastňujúce sa protihabsburských povstaní a protitureckých bojov. Pri povstaní Imricha Tököliho bolo zničené žilinské predmestie. V roku 1685 prišli do Žiliny jezuiti, ktorí tu o šesť rokov neskôr založili gymnázium. Sídlilo v dome na rínku (dnešné Mariánske námestie), kde bolo neskôr zariadený jezuitský kláštor. Dochádza k rekatolizácii, farský kostol pripadol katolíkom. Na pomoc rekatolizácii prichádzajú i františkáni. V roku 1686 pripadla Žilina Pavlovi Esterházymu, ktorý podporoval rekatolizáciu. O päť rokov neskôr s ním uzavrela Žilina nerovnú dohodu, v ktorej sa musela vzdať väčšiny privilégií. Začalo sa obdobie úpadku. V roku 1700 žilo v meste 2 682 obyvateľov. V rokoch 1710 – 1713 mesto postihujú ďalšie morové epidémie.

V roku 1723 začali františkáni výstavbu Kostola svätej Barbory a o dvadsať rokov neskôr sa začala výstavba jezuitského kostola s kláštorom priamo na rínku (Kostol Obrátenia svätého Pavla). Na počesť zavŕšenia rekatolizácie v roku 1738, dostala Žilina sochu Immaculaty – Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorá stojí na dnešnom Mariánskom námestí. Od roku 1776 do roku 1850 spravovali františkáni žilinské gymnázium. V 18. storočí sa udiali ďalšie zmeny vo voľbe richtára. Richtár bol volený z troch kandidátov a schvaľovaný zemepánom. Podstatnú časť príjmov mesta tvorili (okrem poplatkov) úžitky z majetkov mesta, ktoré dávali do prenájmu.

V rokoch 1744 a 1756 postihli Žilinu ďalšie požiare. Cechy, ktoré už v polovici 18. storočia neboli schopné konkurovať a navyše boli zaostalé, začali nahrádzať manufaktúry. Napríklad roku 1760 vznikla v Teplička nad Váhom manufaktúra na plátno. Starý špitál stál na konci Kálova, ale zničila ho povodeň. Premiestnili ho na Bratislavskú cestu. V roku 1831 postihuje Žilinu cholera, o dva roky neskôr biskup Jozef Vurum zriedil sirotinec v budove niekdajšieho gymnázia vedľa sirotárskeho kostola.

Novoveká Žilina (po roku 1848)[upraviť | upraviť zdroj]

Premeny mesta po roku 1848[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1848 mesto zachvátil veľký požiar. V tom istom roku zbúrali mestské opevnenie a mesto sa začalo územne rozrastať. Po zrušení poddanstva (v marci 1848) sa Žilina zaradila medzi malé slobodné mesta (do 12 000 obyvateľov – ku počtu obyvateľov sú pripísané aj okolité časti). Významnou udalosťou bolo víťazstvo slovenských dobrovoľníkov nad maďarskými gardami v bitke pri Budatíne. Po skončení bojov, 4. januára 1849, vystúpili Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban pred domom bývalej lekárne na dnešnom Mariánskom námestí, kde sa dnes nachádza pamätná tabuľa. Vyzvali Žilinčanov do boja za národné záujmy. V roku 1850 mala Žilina 2 326 obyvateľov. Okolité mestá však boli rozvinutejšie a mali i viac obyvateľov. V polovici 19. storočia v Žiline stále existujú remeslá, ich výrobky však majú zlý odbyt a sú zastarané. V roku 1856 vznikla priemyselno-stavebná škola. Dva roky nato postihlo Žilinu zemetrasenie. Na konci 19. storočia sa Žilina hospodársky rozvinula.

V roku 1870/1872 postavili Železničnú ulicu, dnešná Národná ulica.

V rokoch 1870 – 1872 postavili významnú železničnú trať z Bohumína do Košíc (Košicko-bohumínska železnica), prechádzajúca cez Žilinu. Vtedy vznikla Národná ulica (vtedajšia Železničná ulica), na konci ktorej stála pôvodná budova železničnej stanice. V roku 1883 dobudovali považskú železnicu, ktorá sa konci na dnešnej Novej Žiline. V roku 1899 uviedli do prevádzky rajeckú železnicu. Mesto sa stalo významným železničným uzlom. V roku 1874 vydal Alexander Lombardíni podla rukopisu historika Ľ. Starka prvú knihu o dejinách Žiliny – Stručný dejepis slobodného mesta Žilina.

Súkenka (dnes továreň Slovena) bola najstaršia uhorská továreň na vlnené látky..

Do Žiliny preniká cudzí kapitál, čomu sa bránia slovenskí podnikatelia zakladaním nových podnikov (sporiteľňa, úverový ústav). Koncom 19. storočia v územne sa rozrastajúcej Žiline vznikajú prvé priemyselné závody. Najstaršia bola Uhorská továreň na vlnené látky, vojenské súkno a pokrovce (ľudovo Súkenka, dnes Slovena). Poskytovala pracovné možnosti najmä pre ľudí postihnutých požiarom, ktorý zachvátil Žilinu v roku 1886. Založil ju v roku 1890 brnenský podnikateľ Karol Löwy. V roku 1893 bola založená továreň Hungária – Uhorská spoločnosť na výrobu kyseliny sírovej, umelých hnojív a chemických produktov. dnes Považské chemické závody. V tom istom roku postavili pri Rajčanke elektrotechnický závod Helios. Podnik vyrábal dynamá a elektromotory, neskôr i telefónne a elektrické signalizačné zariadenia. na Rajčanke postavili aj vodnú elektráreň. V rokoch 1874 – 1911 bola Žilina zaradená medzi veľké obce, čím sa znížili jej poplatky. Na jej čele stálo obecné zastupiteľstvo z voleným richtárom. Od polovice 19. storočia po začiatok 20. storočia počet obyvateľov Žiliny vzrastal. V roku 1900 mala 5 000 obyvateľov, no počet mohol byť ešte vyšší, keby niektorí ľudia nevycestovali do Ameriky za lepším životom. Do mesta prichádzali vidiečania, ktorí našli prácu v továrňach. Prišli i cudzinci – Česi a Židia (finančníci). V roku 1903 sa v meste konala Hornouhorská priemyselná výstava, ktorá mala význam pre rozvoj hospodárstva Slovenska a tiež Žiliny. Ďalšie závody vznikajú aj začiatkom 20. storočia, predovšetkým továreň na výroby celulózy (1905) – dnes Tento, a. s., továreň na výrobu dechtu (1907) – dnešná Drevoindustria, a. s., továreň na zápalky (1915), dnes už zrušená. Keď už vodná elektráreň pre Žilinu nestačila, v roku 1908 postavili novú – párnu elektráreň medzi Ulicou republiky a Ulicou M. R. Štefánika. Používala kamenné uhli z okolia Ostravy. V rokoch 1907 – 1908 v meste zriadili kanalizáciu a vodovod, telefón, telegraf, zaviedli elektrinu. V tomto období sa začína v rámci žilinskej reálky v meste rozvíjať šport. V roku 1908 vznikol Zsolnai Testgyakorlók Köre terajšia MŠK Žilina. V roku 1911 mala Žilina 11 000 obyvateľov, z toho Slovákov bola drvivá väčšina. Svedčilo o tom i národné povedomie žilinskej inteligencie.

Očná nemocnica vznikla na mieste dnešnej nemocnice s poliklinikou. Rozrastala sa a pribudli v nej nové pavilóny, ktoré dosiaľ existujú. Jej zakladateľom bol Vojtech Spanyol, študoval i na žilinskom gymnáziu. Významní žilinskí lekári boli I. P. Makovický, ktorý odišiel do Ruska a stal sa tam osobným lekárom spisovateľa L. N. Tolstého, a Ivan Hálek, ktorý od roku 1905 pôsobil ako lekár v Žiline, v roku 1919 sa stal vládnym referentom pre správu Slovenska so sídlom v Žiline a v Bytčici založil v roku 1922 detskú nemocnicu.

Počas prvej svetovej vojny bol v priestore dnešných kasární zriadený zajatecký tábor a aj vojenská nemocnica, do ktorej privážali ranených z frontu.

31. mája 1912 bola v Žiline založená prvá politická strana – Sociálno-demokratická strana. V roku 1913 vznikla Slovenská ľudová strana. Jej predsedom sa stal Andrej Hlinka. Keď v júli 1914 vypukla prvá svetová vojna, činnosť politických strán a odborových organizácií bola prerušená. Vojna a vojnové hospodárstvo postihlo všetky vrstvy obyvateľstva. Osobitnú skupinu tvorili vojnoví zajatci. Zajatecký tábor bol zriadený aj v Žiline v priestore dnešných kasární na Rajeckej ceste. Zajatci pracovali i v niektorých žilinských závodoch. V žilinských kasárňach bola zriadená dočasná vojenská nemocnica, kam privážali ranených z frontu. Veľký vojenský cintorín padlých v prvej svetovej vojne postavili na mieste dnešnej estakády pri mestskom cintoríne. V Žiline sa viackrát konali štrajky za zlepšenie životnej úrovne robotník na ktorých vyjadrili aj svoje politické požiadavky. V júni 1918 sa konal celouhorský štrajk za ukončenie vojny. Ľudia vyšli do ulíc aj vtedy v Žiline.

Žilina v Československu[upraviť | upraviť zdroj]

Žilina bola tretím najrýchlejšie sa rozvíjajúcim mesto na Slovensku. Rozvoj priemyslu a obchodu znamenal rozvoj mesta, zmenu národnostnej štruktúry a sociálnej skladby.

Roku 1919 mala Žilina už 11 996 obyvateľov, z toho:

  • 10 313 „Čechoslovákov“
  • 742 Maďarov
  • 590 Nemcov
  • 8 Rusínov
  • 343 predstaviteľov iných národností.
Pamätná tabuľa na počesť Šrobárovej vlády.
Tu sídlila Šrobárova vláda. (Hodžova ulica č. 20)

V období 1. ČSR v Žiline pribúdali Židia. Popri veľkých závodoch sa rozvíjali aj menšie podniky, v Žiline v tomto období pracovalo veľa živnostníkov. Po vzniku ČSR vzniklo i Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom. Žilina bola jeho sídlom od 12. decembra 1918 do 2. februára 1919. Žilina bola vtedy prvým sídlom slovenskej vlády a hlavným mestom Slovenska. Prvým sídlom Šrobárovej vlády sa stala budova na rohu Ulice J. M. Hurbana a Hodžovej ulice. Dnes sa tu nachádza reliéfna tabuľa. Od roku 1919 tu sídlila Slovenská banka. Druhým žilinským sídlom Šrobárovej vlády bola budova na Národnej ulici. Šrobár bol najskôr v Žiline ubytovaný núdzovo v hoteli, ktorý patril Pavlovi Folkmanovi, neskôr v byte MUDr. Ivana Hálka (v Makovického dome). 3. februára 1919 sa ministerstvo presťahovalo do Bratislavy. Žilina patrila k prvým mestám na Slovensku, ktoré sa prihlásili k Martinskej deklarácii (30. 10. 1918). Už 2. novembra 1918 bol na ľudovom zhromaždení v Mestskom dome zvolený šesťčlenný Slovenský miestny výbor na čele so žilinským kaplánom Tomášom Ružičkom. Tomáš Ruzička pôsobil v Žiline od roku 1921 až do svojej smrti v roku 1947, zaslúžil sa o výstavbu Katolíckeho domu a založil chudobinec. Na jeho pozvanie prišli do Žiliny v roku 1936 saleziáni.

19. decembra 1919 sa konalo zakladajúce zhromaždenie po vojne obnovenej Slovenskej ľudovej strany (SĽS) v telocvični reálneho gymnázia. Jedným zo zakladateľov bol aj katolícky kňaz a profesor žilinského gymnázia Jozef Kačka, ktorý sa tiež podieľal na programe Slovenskej ľudovej strany. Jej staronovým predsedom sa stal Andrej Hlinka. Žilina bola pôsobiskom viacerých významných funkcionárov Slovenskej ľudovej strany a významným centrom tejto strany. Slovenská ľudová strana získala v okrese i v meste, okrem roku 1920, najväčšiu podporu obyvateľstva vo všetkých voľbách.

Dom umenia Fatra

Sociálnodemokratická strana obnovila svoju činnosť 25. novembra 1918 v Žiline. Na začiatku roku 1919 vyvíjala veľkú aktivitu. V roku 1919 zorganizovali štrajk proti opatreniam Šrobárovej vlády v Žiline, neskôr tu zorganizovala viacero štrajkov, či už za zlepšenie životnej úrovne žilinského proletariátu alebo proti Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (HSĽS). 26. augusta 1919 a 21. septembra 1919 zorganizovali sociálnodemokratické organizačné masové protiľudácke zhromaždenia. 14. marca 1920 sa v Žiline uskutočnila zjednocovacia konferencia maďarských a nemeckých sociálnych demokratov s česko-slovenským robotníckym hnutím. V sociálnej demokracii bol boj, ktorý vyvrcholil založením KSČ. Stalo sa tak 21. júna 1921, kedy sa konala v Žiline členská schôdzka miestnej organizácie KSČ. Jej popredným predstaviteľom bol Augustín Androvič-Várnai. 1. mája 1923 bolo v Žiline založené česko-slovenské výrobné družstvo Interhelpo, ktorého členovia pomáhali budovať základy priemyslu v sovietskych krajinách.

V období ČSR postavili dve budovy pre základné školy, dievčenské gymnázium na Ulici J. M. Hurbana, Grand bio Universum (dnes Dom umenia Fatra, 1921), v tomto roku sa tu konala premiéra filmu Jánošík a zriadili mestskú hudobnú školu. Neskôr postavili budovu pre spolok Sokol (1931) a synagógu (1933) – dnes bývalé kino Úsvit a kino Centrum. Druhým bohatším telovýchovným spolkom bol Orol. V roku 1935 postavili evanjelický kostol a letisko na Vlčincoch. Dňa 4. septembra 1938 sa uskutočnila v Žiline mohutná manifestácia na obranu republiky. Cieľom manifestácie bolo vyjadriť úsilie o nezávislosť, jednotu a suverenitu ČSR. Prijatú rezolúciu podpísalo 52 spolkov vrátane HSĽS. Žilina sa stala miestom významných podujatí HSĽS a rôznych spolkov, ktoré podporovali jej autonomistický program.

Burianova veža (vpravo) bola v rokoch 1941 – 1942 rekonštruovaná.

Žilina v I. Slovenskej republike[upraviť | upraviť zdroj]

Potom, čo začalo Nemecko so snahami o rozklad ČSR, sa autonómia Slovenska stala realitou. Miestom jej vyhlásenia bola Žilina. 5. októbra 1938 rokovali poslanci HSĽS v budove Katolíckeho domu. V hoteli Rémy rokovali predstavitelia iných strán o spoločnom postoji k autonómii. Napokon sa k dohode pripojili i poslanci ostatných siedmich strán (Agrárna, SNS a iné). Strany podpísali dohodu, ktorá vošla do dejín ako Žilinská dohoda.[38] 6. októbra bola z balkóna Katolíckeho domu vyhlásená autonómia z úst Dr. Jozefa Tisu. V ten istý deň sa konalo v Žiline protičeské zhromaždenie a komunistická strana prešla do ilegality. Žilina sa tak stala miestom vyvrcholenia Pittsburskej dohody. Rozvoj Žiliny sa nezastavil ani po vzniku slovenského štátu, hoci to bolo v čase vojny a totalitnej vlády HSĽS. Veľkú zásluhu na tom mal najvyšší predstaviteľ Žiliny Dr. Vojtech Tvrdý. Zaslúžil sa o výstavbu a rekonštrukciu mnohých budov či zariadenie viacerých inštitúcií v meste. Napríklad v rokoch 1941 – 1942 bola zrekonštruovaná Burianova veža (v jej hornej časti vybudovali vyhliadkovú ochodzu so stĺpmi, ktoré spájajú oblúky). Zrekonštruovaný bol aj farský kostol a balustráda nachádzajúca sa pri ňom. Už od októbra 1939 tu stála na prvom podlaží socha Antona Bernoláka, ktorú sem priviezli z Nových Zámkov. V júli 1942 položili základný kameň budovy Reprezentačného domu. Stavba bola dokončená v roku 1944, stala sa sídlom divadla a škôl. Ďalšou významnou stavbou postavenou v tomto období je budova tržnice. Opravená bola aj socha Immaculaty na Mariánskom námestí a začala sa stavať veľká administratívna budova elektrárni na rohu Kukučínovej ulici a Ul. republiky (1941 – 1943). Dokončil sa park na Bôriku. Založené boli i viaceré kultúrne inštitúcie, napríklad mestské múzeum  – drotárske múzeum a bábkové divadlo.

Na druhej strane však existovali i nesplnené plány. Vedúci predstavitelia mesta chceli, aby sa Žilina stala sídlom župy. Žiadali výstavbu vysokej školy a obchodnej akadémie, premiestnenie riaditeľstva železníc a uvažovalo sa, že Žilina sa stane hlavným mestom Slovenska. V roku 1942 vznikol na okraji mesta sústreďovací tábor pre Židov, keďže mestská rada na čele so starostom Vojtechom Tvrdým nesúhlasili, aby bol tábor vybudovaný na území mesta [39]. Prešlo ním okolo 27 000 Židov a bol pod správou Hlinkových gárd. Deportácia prebiehala zo stanice Žilina-Záriečie. Väčšina občanov sústredených v tomto tábore zahynula neskôr v koncentračných táboroch v Poľsku. V jesenných mesiacoch v roku 1944 slovenskí politici začali pripravovať ozbrojené povstanie proti nacistickej vláde. Prípravy na povstanie sa uskutočňovali ťažko a tajne. V Žiline sa totiž nachádzalo asi 350 nemeckých vojakov koordinujúcich postup nemeckých vojsk na východný front. 29. augusta 1944 začali slovenské územie ohrozovať nemecké vojská. V tento deň mjr. Dobrovodský, predstaviteľ Slovenského národného povstania, uskutočnil protifašistický prevrat v žilinskej posádke (žilinské kasárne), keďže jej podplukovník bol spätý s HSĽS. časť dôstojníkov sa však odmietla k povstaniu pripojiť. Vyhlásená bola všeobecná mobilizácia a v kasárňach sa začalo s vyzbrojovaním dobrovoľníkov, ktorí sem prišli z mesta a okolia. Nemecká hliadka, ktorá bola v meste, sa hneď zabarikádovala v budove dievčenského gymnázia na Ulici J. M. Hurbana a kontrolovala okolité ulice. Ostatní nemeckí vojaci sa zabarikádovali v synagóge, hlavnej pošte, finančnom paláci. Povstalci obsadili hlavnú železničnú stanicu, stanicu na Novej Žiline a ostatné pošty.V noci bojovali so zabarikádovanou jednotkou. 30. augusta ráno zaútočil tank, ktorý sem prišiel z Martina na dievčenské gymnázium, poškodil ho, no Nemcov nezlikvidoval. Žilinská posádka sa tak ako prvá postavila na odpor nemeckým vojskám. V tento deň však od západu prichádzalo nemecké vojsko, ktoré zdolalo povstalecké čaty zabraňujúce jeho postupu západne od Žiliny. Povstalci sa preto hneď presunuli do úžiny pri Strečne, kde zaujali obranné postavenie spolu s vojakmi povstaleckej martinskej pechoty. V boji sa zúčastnili popri povstalcoch zo Žiliny i juhoslovanskí a francúzski partizáni pod velením Georgesa de Lannuriena, dnes čestného občana mesta Žiliny. Boje pri Strečne trvali do 5. septembra. Fašisti v meste rozpútali teror. Do ich rúk sa dostal komisár partizánskej brigády Anton Sedláček. Po krutom mučení ho 15. novembra 1944 v Žiline v Sade SNP verejne popravili. Pamätná tabuľa na jeho počesť sa nachádza na Remeselníckom dome. Fašistické čistky však pokračovali.[40] Oslobodzovanie mesta sa začalo v druhej polovici apríla v roku 1945. Tvrdé boje sa odohrávali v Malej Fatre, na Polome. Spoločne s ruskými vojskami bojovali jednotky 1. čs armádneho zboru. Nemecký nacisti sa v Žiline zamerali na ničenie majetku civilného obyvateľstva a obchodov, ktoré museli majitelia otvoriť. Železničná stanica bola podmínovaná. Mesto sa stalo cieľom bombardovania – 11. apríla bomba dopadla na koniec Hviezdoslavovej ulice, 16. apríla bomba zasiahla časť budovy divadla, budovu na Hlinkovom námestí a časť Predmestia a napokon 17. apríla bolo bombardované dievčenské gymnázium, Ulica J. M. Hurbana, Kmeťova ulica a zriaďovacia stanica. 30. apríla, po oslobodení Polomu, sa v ranných hodinách nemeckí vojaci zo Žiliny vytratili a prišli ruskí a slovenskí vojaci. Na ich čele stál generál Karel Klapánek. Obyvatelia vychádzali z pivníc, aby privítali osloboditeľov. Na súkenke vztýčili československú vlajku.[41] Takmer 1 800 sovietskych vojakov, ktorí bojovali v priestore od Liptovského Mikuláša po Žilinu, je pochovaný na vojenskom cintoríne na Bôriku. Pamätník oslobodenia Žiliny nájdeme v Sade SNP.

Žilina po roku 1945[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1960 sa do Žiliny presťahovala z Prahy Vysoká škola dopravná, dnes Žilinská univerzita, ktorá sa neskôr volala VŠDS.

Od roku 1945 prešla Žilina zložitým vývojom. Hlavným riadiacim orgánom mesta sa stal mestský národný výbor. V roku 1949 pri novom územnom členení vznikol Žilinský kraj, ktorý existoval do roku 1960. Po zrušení kraja došlo na určitú dobu k stagnácii vo vývoji mesta. Počet obyvateľov mesta neustále rástol, čo si v roku 1949 vyžiadalo vznik mestskej hromadnej dopravy, ktorú zabezpečoval Dopravný podnik mesta Žiliny jednou linkou s niekoľkými autobusmi. V roku 1960 sa do Žiliny presťahovala z Prahy Vysoká škola dopravná, dnes Žilinská univerzita. Koncom 50-tych rokov sa začalo stavať sídlisko Hliny. Po roku 1968 nastalo v meste oživenie v súvislosti s rozvojom priemyslu (výstavba závodov na Kamennej ulici a Rajeckej ceste, Avie, teplárne), výstavbou bytov a komunikácií. Rozvoj zaznamenalo aj školstvo a kultúra. Začatie výstavby sídlisk:

Pribúdali i rodinné domy na Bôriku a v okrajových častiach mesta. K mestu boli pričlenené viaceré okolité obce, z ktorých sa niektoré v roku 1990 osamostatnili. Po roku 1990 zaznamenala Žilina búrlivý rozvoj. Stáva sa samostatným samosprávnym celkom na čele s primátorom a mestským úradom (výkonný orgán). Primátorom Žiliny sa stal Ján Slota.V tomto roku prebieha zásadná rekonštrukcia historického jadra mesta, mnohých ulíc i námestí. Začiatkom roku 1991 vznikli Okresný a Obvodový úrad v Žiline, Mestská polícia a začína vychádzať miestny týždenník Žilinský večerník. V tomto roku začala v Nemocnici s poliklinikou v Žiline pracovať letecká záchranársky služba, otvorená bola poliklinika na Vlčincoch. V roku 1992 začali rekonštruovať Národnú ulicu, v Dome techniky sa konal 1. ročník známej výstavy Expotour. Od roku 1993 sa začalo zasadanie mestského zastupiteľstva konať v budove Starej radnice. V roku 1994 bol položený základný kameň Vodného diela Žilina. Stavba bola dokončená v roku 1998. 17. novembra tohto roku začala premávať v Žiline trolejbusová doprava na linke č. 1, zabezpečovaná Dopravným podnikom mesta Žiliny. V roku 1995 bola otvorená nová budova knižnice, začala sa rekonštrukcia Mariánskeho námestia. Odhalili sochy Andreja Hlinku a M. R. Štefánika na rovnomenných námestiach. V roku 1996 začalo vysielať Rádio Žilina. 15. augusta sa mesto opäť stalo krajským mestom. Zrekonštruovaná bola mestská plaváreň. VŠDS sa premenovala na Žilinskú univerzitu.

Budatínsky zámok, november 2006.

V roku 1997 vznikol v Žiline vojenský pluk Jozefa Gabčíka. Prvýkrát sa konali Staromestské slávnosti. V tomto roku postihla mesto menšia povodeň. Vzniklo tiež letecké spojenie medzi Žilinou a Prahou. O rok neskôr otvorili Dom Matice slovenskej, pred budovou Mestského úradu bol odhalený pamätník obetiam komunizmu. Od roku 1999 nesie zimný štadión meno Vojtecha Závodského. Na Solinkách bol dostavaný rímskokatolícky Kostol Dobrého Pastiera a pokračovala výstavba rímskokatolíckeho Kostola Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch. Vysvetený bol gréckokatolícky kostol v Žiline na Vlčincoch. Vznikol bilingválne gymnázium – Belgické lýceum. Konal sa 10. ročník Jašidielne. K 1. 1. 2000 mala Žilina 86 818 obyvateľov, o 135 menej ako pred rokom. Začala sa druhá etapa rekonštrukcie historického jadra. Pokračovala výstavba okružnej estakády okolo mesta. V areáli Mestského športového klubu Žilina bolo dané do používania futbalové ihrisko s umelou trávou a osvetlením. Na zrekonštruovanú balustrádu umiestnili súsošie sv. Cyrila a Metoda.[42] Čestné občianstvo mesta Žilina bolo v posledných desiatich rokoch udelené viacerým významným osobnostiam, ktoré sa zvlášť zaslúžili o rozvoj mesta. Od 1. januára 2001 je mesto Žilina sídlom vyššieho územného celku (samosprávny orgán). Žilina nadviazala spoluprácu s viacerými európskymi mestami, vytvorený bol euroregión Beskydy, ktorý zahŕňa juh Poľska, severnú Moravu, východ Sliezska a sever Slovenska. Pokračovala aj výstavba obchodnej infraštruktúry. 4. apríla 2004 bol položený základný kameň novej automobilky Kia Motors Slovakia, ktorá vďaka juhokórejskému investorovi priniesla do Žiliny a jej okolia oživenie hospodárstva a rozvoj mesta (dobudovanie diaľnice a infraštruktúry). Výroba sa začala v roku 2006. V súčasnom období je Žilina komplexným polyfunkčným mestom a so svojim okolím tretím najvýznamnejším priemyselným centrom na Slovensku.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Žiline žijú prevažne obyvatelia slovenskej národnosti. Počet obyvateľov iných národností je veľmi nízky. Po náboženskej stránke žijú v meste prevažne príslušníci rímskokatolíckej cirkvi. Od roku 2008 je Žilina sídlom rímskokatolíckeho biskupstva.

Etnické zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)[43]

Národnosť Percentá
Slováci  96,90 %
Česi  1,61 %
Rómovia  0,23 %
Maďari  0,12 %
Nemci  0,07 %
Poliaci  0,05 %
Ukrajinci  0,04 %
Rusíni  0,04 %
a iní 0,96 %

Náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)[43]

Náboženstvo Percentá
rímski katolíci  74,91 %
bez vyznania  16,74 %
protestanti (hl. evanjelici a. v.)  3,71 %
grécki katolíci  0,31 %
pravoslávni  0,11 %
a iní  4,22  %

Celkový počet obyvateľov: 83 980[44] k 31. 12. 2013

Jednotlivé mestské časti:

Mestská časť Obyvateľstvo
Staré mesto  9 153
Hliny  11 576
Bánová  1883
Bôrik  3 462
Brodno  1 301
Budatín   1 725
Bytčica  2 010
Hájik  8 169
Mojšova Lúčka  408
Považský Chlmec  1 351
Rosinky  855
Solinky  13 579
Strážov  545
Trnové   2 497
Vlčince (I – IV)  18 712
Vranie  746
Zádubnie  732
Zástranie  939
Závodie  2 487
Žilinská Lehota  309
iba Žilina  1 541

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo má 31 poslancov z ôsmich volebných obvodov:

Volebný obvod Počet poslancov
Staré mesto, Hliny I – IV, Hliny VIII 5 poslancov
Hliny V – VII, Bôrik 4 poslanci
Solinky 5 poslancov
Vlčince 7 poslancov
Hájik 3 poslanci
Bytčica, Rosinky, Trnové, Mojšova Lúčka 2 poslanci
Závodie, Bánová, Strážov, Žilinská Lehota 2 poslanci
Budatín, Považský Chlmec, Vranie, Brodno, Zádubnie, Zástranie 3 poslanci

Niektorí bývalí primátori: Ivan Harman (2006 – 2010); Ján Slota (1990 – 2006); Vojtech Tvrdý (1938 – 1945)

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra v meste Žilina[upraviť | upraviť zdroj]

Film[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je v prevádzke viacero kinosál v OC Mirage[45], ZOC Max[46]. 21. novembra 1921 v žilinskom kine Grand Bio Univerzal sa konala premiéra prvého slovenského dlhometrážneho hraného filmu Jánošík bratov Siakeľovcov. Nakrútila ho americko-slovenská spoločnosť Tatra Film Corporation. Film mal aj americkú verziu, ktorá mala premiéru v Chicagu 1. decembra 1921. V roku 1964 sa v Žiline natáčal film Senzi mama s Magdou Vášáryovou v hlavnej úlohe.

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Významnou kultúrnou inštitúciou v meste je Mestské divadlo[47], ktorého interiér bol v roku 2003 zásadne zrekonštruovaný. Divadlo sa nachádza na ulici Horný val. Dňa 27. marca 2010 navštívila divadlo svetová trofej FIFA.

  • Bábkové divadlo je kultúrna a umelecká organizácia, sídliaca na Kuzmányho ulici. Je to repertoárové divadlo so stálym súborom, ktorého hlavným predmetom činnosti je vytváranie podmienok na vznik a šírenie bábkarskej a alternatívnej divadelnej tvorby pre deti a mládež.[48] Bábkové divadlo v Žiline patrí medzi najkrajšie na Slovensku.[49]

Múzeá a galérie[upraviť | upraviť zdroj]

Považská galéria umenia vystavuje umelecké diela autorov z okolia Žiliny, ale aj zo zahraničia. Je tu stála expozícia diel Vincenta Hložníka. Považské múzeum v Žiline pôsobí v Budatínskom hrade. Expozície Považského múzea sú: Budatiský hrad, Drotárstvo, Hrad Strečno, Sobášny palác v Bytči, Jánošík a Terchová a Objekty ľudovej architektúry Čičmany. V Budatínskom hrade sa nachádzajú expozície z dejín Žiliny, z archeológie, ale aj ojedinelá drotárska expozícia.

  • Múzeum židovskej kultúry, expozícia judaík
  • Múzeum Alexandra Lombardiniho
  • Galéria M locus arte Žilina, Mariánske nám. 10
  • Galéria ± 0,0 Žilina, Mydlárska 1
  • Galéria na Hornom vale

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Dom umenia Fatra

V meste pôsobia folklórne súbory Rozsutec, Stavbár a Odborárik, ako aj Žilinský miešaný zbor. Na celom Slovensku i v zahraničí je známy žilinský Štátny komorný orchester. Je to jediný orchester „mozartovského typu“ na Slovensku. Orchester vznikol roku 1974 v Žiline. Vystupoval i v mnohých krajinách, odkiaľ si priniesol významné ocenenia. Vytvoril mnoho nahrávok s dielami Vivaldiho, Telemanna, Mozarta, Haydna, Hummela, Verdiho, Respighiho, Martinů, Antonína Dvořáka, J. Straussa, českých a slovenských skladateľov. Spolupracoval s hudobnými vydavateľstvami Opus, Donau, Naxos, Brilliant Classics, BMG a iné. V meste pôsobia aj rockové skupiny, ako Aya a Arzén.[50]

  • Dom umenia Fatra

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Žilinské kultúrne leto – súbor viacerých kultúrnych a športových podujatí, letné kino. [51]
  • Staromestské slávnosti, posledný májový týždeň [52]
  • Jašidielňa (festival tvorivosti postihnutej mládeže), začiatok septembra
  • Fest Anča, festival animovaného filmu [53]
  • Carneval Slovakia Žilina, najväčší slovenský fašiangový festival [54]
  • Žilinský literárny festival Od roku 2003. [55]

Ostatné[upraviť | upraviť zdroj]

Priestor pre kultúrno-sociálne aktivity a súčasné umenie poskytuje občianske združenie Truc Spherique v avantgardných priestoroch železničnej stanice Žilina-Záriečie a v súčasnosti buduje kunsthalle v budove synagógy.

  • Centrum voľného času Žirafa – centrum voľného času nie len pre deti sídli na Ulici J. M. Hurbana v Žiline. V súčasnosť prebieha jeho zánik a spojenie s CVČ Spektrum. Išlo o najväčšie centrum voľného času na Slovensku.[56]
  • Centrum voľného času Spektrum
  • Centrum voľného času Strom – centrum voľného času Strom sídli na Smrekovej ulici v Žiline.[57]

Média[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg
Pozri aj: Zoznam kultúrnych pamiatok v Žiline

Historické jadro Žiliny je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Centrom mesta je štvorcové Mariánske námestie s arkádami po celom obvode a dvomi priľahlými ulicami. Vybudované bolo v 12. storočí. Na námestí sa nachádza Kostol Obrátenia svätého Pavla s kláštorom, stará budova radnice so zvonkohrou a baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata) z roku 1738, ktorá stojí uprostred námestia. Vybudovaná bola na počesť ukončenia rekatolizácie v meste. Neďaleko námestia stojí Katedrála Najsvätejšej Trojice, vedľa neho Burianova veža.

  • Budatínsky zámok, hrad na sútoku riek Váh a Kysuca v správe Považského múzea
  • Rímskokatolícky drevený kostol sv. Juraja v mestskej časti Trnové (jeden z mála drevených kostolov mimo východného Slovenska)
  • Kostol sv. Štefana Kráľa v časti Rudiny na Závodskej ulici. Najstaršia architektonická pamiatka v Žiline.
  • Kostol sv. Barbory (Františkánsky kostol) z rokov 1723 – 1730 na Ulici J. M. Hurbana. Mimoriadne cenné barokové vybavenie kostola.
  • Evanjelický kostol na ulici Martina Rázusa bol postavený v rokoch 1935 – 1936. Stavbu projektoval nestor slovenských architektov Michal Milan Harminc.
  • Ortodoxná synagóga na Dlabačovej ulici. Dnes je v synagóge múzeum – expozícia Múzea židovskej kultúry.
  • Neologická synagóga na Ulici J. M. Hurbana od významného architekta moderny prof. dr. Petra Behrensa.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi v Budatíne.
Socha sv. Cyrila a Metoda
  • Socha sv. Cyrila a Metoda na balustráde nad Hlinkovým námestím. Socha bola odhalená v roku 2004 a jej autor je žilinský akademický sochár Ladislav Berák.
  • Socha Andreja Hlinku – Otca národa na Hlinkovom námestí, autor Ladislav Berák.
  • Socha Antona Bernoláka od akademického sochára Juraja Brišáka. Dielo bolo vytvorené v roku 2000 a je umiestené na Ul. Antona Bernoláka.
  • Pamätník rtn. Jozefa Gabčíka, kpt. in memoriam, na Závodskej ulici. Autor busty a pomníka je akademický sochár Štefan Pelikán.
  • Pamätník židovským občanom „Cesta bez návratu“ bol odhalený v roku 2004. Je umiestený na Závodskej ceste blízko kasárni. Autormi pamätníka sú Jacob Enyedi a Arieh Klein.
  • Pamätník žilinským obetiam holokaustu na Židovskom cintoríne v Žiline. Bol odhalený 26. 10. 1952, jeho autorom je architekt Jozef Zweigethal.
  • Pamätník obetiam vojny v Mestskom parku od sochára Rudolfa Pribiša rodáka z Rajca. Súsošie odhalili v roku 1955 pri 10. výročí vstupu 1. čsl. armádneho zboru do mesta.
  • Bronzová busta generála M. R. Štefánika na Štefánikovom námestí. Autor Ladislav Berák.
  • Socha Ľudovíta Štúra bola odhalená v roku 2002 na Námestí Ľudovíta Štúra a v r. 2012 bola znovuodhalená v Parku Ľudovíta Štúra na Bôriku. Autorom sochy je akademický sochár Ladislav Berák.
  • Pamätník slovenským dobrovoľníkom. Je postavený v Budatíne na Námestí hrdinov na počesť bojov Slovenských dobrovoľníkov.
  • Pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi odhalený v roku 2006 v Budatíne. Autorom jazdeckej sochy je Ladislav Berák.
  • Pamätník obetiam komunizmu, odhalený v roku 1998, nachádza sa pred Mestským úradom v Žiline na Námestí obetiam komunizmu. Autor diela je sochár Milan Lukáč.
  • Reliéf SNP na Vojnovom cintoríne na Bôriku. Autor najväčšieho reliéfu na Slovensku je Ladislav Berák.
  • Pamätník – busta mešťanostovi Žiliny JUDr. Vojtechovi Tvrdému. Busta na budove Mestského divadla od autora Ladislava Beráka bola odhalená 14. 10. 2000.
  • Pamätník – busta evanjelického biskupa Fedora F. Ruppeldta. Busta je umiestená na budove Mestského divadla. Bola odhalená 11. júna 2006 a jej autor je Ladislav Berák.
  • Pamätník žilinským hasičom (1957) na Námestí požiarnikov. Dielo je od akademického sochára Stanislava Bíroša.
  • Socha Alexandra Lombardiniho v životnej veľkosti odhalená 18. 11. 2011 v jeho múzeu na Hornom vale. Dielo je od akademického sochára Ondreja Liptáka.
  • Vojnový cintorín sovietskych vojakov na Bôriku, kde je pochovaných 1 786 vojakov. Bol otvorený 30. apríla 1946 a jeho autormi sú sovietski architekti.
  • Pamätník 32 zavraždeným občanom, ktorí boli zastrelení dňa 8. januára 1945 v Lesoparku Chrasť počas slovenského národného odboja.
  • Pamätník žilinským textilným robotníkom, ktorí štrajkovali za svoje práva v Slovene v rokoch 1924 a 1943. Pamätník je umiestený v malom parčíku na Kysuckej ulici.
  • Pamätník príslušníkom vojenských táborov nútených prác v Sade na Studničkách bol odhalený 24. septembra 2010.

Výškové budovy v meste[upraviť | upraviť zdroj]

Hotel Holiday Inn.

Najvyššou konštrukciou v Žiline je komín teplárne s výškou 192 metrov z roku 1982.[58]

Budovy
Poradie Názov Mestská časť Výška Podlaží Rok otvorenia Využitie
1. Amfiteáter Bôrik 77,8 m[59] 25 2010 obytný dom
2. Europalace Vlčince 72,4 m[60] 22 2010 obytný dom
3. budova Váhostavu Hliny asi 50 m 14 pred 1989 kancelárie
4. Holiday Inn Centrum asi 47 m 10 2007 hotel
5. The Cube Vlčince 39 m 13 2010 obytný dom

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Žilinský mestský park
  • Žilinský mestský park (nachádza sa v centre mesta, v parku sa nachádza fontána a kryté pódium, predtým Sad SNP)
  • Park Ľudovíta Štúra (Bôrický park)
  • Sad Studničky (fontána)
  • Budatínsky park (Zámocký park, v areáli Budatínskeho zámku)
  • Bytčický park (v areáli kaštieľa)
  • Lesopark Chrasť (medzi sídliskami Vlčince a Solinky)
  • Lesopark Bôrik

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Pre amatérsky šport ponúka vhodné prostredie Vodné dielo Žilina. Nachádza sa tu skatepark, jeho hrádza je voľne dostupná na korčuľovanie, beh a cyklistiku, v zime bežecké lyžovanie. Mestská plaváreň celoročne poskytuje olympijský bazén. Neďaleko plavárne sa nachádzajú tenisové kurty.

  • futbal – v Žiline sa hrá najvyššia futbalová liga, ktorej zástupcom je mestský klub MŠK Žilina. Klub sa v roku 2002 po prvýkrát stal majstrom Slovenska. Odvtedy získal tento titul ešte v rokoch 2003, 2004, 2007, 2010 a 2012.
Futbalový štadión
  • hokej – v Žiline sa hrá slovenská hokejová extraliga,ktorej zástupcom je klub MsHK Žilina. V roku 2006 sa klub po prvýkrát stal majstrom Slovenska.
  • kanoistika – Slalom a zjazd na divokej vode. Kluby: Sokol Žilina a AŠK ŽKV Žilina
  • cyklistika – CyS Žilina
  • plávanie – Mestská krytá plaváreň – s 50 m olympijským bazénom, otvorená v roku 1963.
  • golf – Prvý Žilinský Golfový Klub
  • futsal – DIADORA Futsalová Žirafa liga
  • basketbal – Žilina je účastníkom najvyššej basketbalovej ligy SR.
  • bowling – Mestská bowlingová liga
  • bridž – žilinský bridžový klub

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Nemocničná ulica (most) súčasť obchvatu mesta.
Farebná vitráž Kraj Žilina na železničnej stanici.

Žilina je významný dopravný uzol a zabezpečuje spojenie v smere do Poľska, Česka, Ukrajiny alebo na juh. Oddávna je križovatkou obchodných ciest a už v roku 1364 uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký prikázal vybudovať cestu z Košíc do Považia. Zmienka o moste cez Váh pri mestskej časti Budatín sa datuje už v roku 1438.

V Žiline sa stretávajú tri cesty medzinárodného významu E 50, E 75 a E 442. Diaľnica D1 z Bratislavy do Košíc v súčasnosti končí v Hričovskom Podhradí na križovatke diaľnic D1 a D3. Z Hričovského Podhradia pokračuje do Žiliny diaľnica D3, ktorá končí v Strážove, mestskej časti Žiliny. Zo Strážova je mesto napojené diaľničným privádzačom (vo výstavbe) na križovatku Estakáda. V budúcnosti sa plánuje s pokračovaním výstavby diaľnice D3 ponad Vodné dielo Hričov smerom na Čadcu a Poľsko. Dôležitú úlohu zohráva mestský okruh, ktorý smeruje tranzitnú dopravu mimo centra mesta.

Železničná doprava je v Žiline veľmi frekventovaná. Dôležité je križovanie železničných tratí E 42 a E 52, ktoré plnia funkciu medzinárodných magistrál. Železničná stanica Žilina sa nachádza na trase paneurópskeho koridoru č. 5. Najviac rýchlikov premáva na trati z Bratislavy do Košíc. V meste sa križujú trate 120 (Bratislava – Žilina), 126 (Žilina – Rajec), 127 (Žilina – Mosty u Jablunkova) a 180 (Žilina – Košice).

Žilina využíva medzinárodné letisko pri Dolnom Hričove, ktoré bolo spustené do prevádzky v roku 1975. Dĺžka pristávacej plochy je 1 200 m. Od roku 2005 sa lieta na pravidelnej linke Žilina – Praha 2-krát denne.

Mestská doprava bola zavedená v roku 1949 a v roku 1994 začala pravidelná trolejbusová premávka. (pozri Trolejbusová doprava v Žiline)

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Budova rektorátu Žilinskej univerzity

V Žiline sa nachádza Žilinská univerzita, ktorá má sedem fakúlt a bola založená v roku 1953. V meste pôsobí 5 gymnázií a 16 stredných odborných škôl a učilíšť. Významnou školou je Konzervatórium v Žiline, ktoré je jedno z najväčších na Slovensku. Mesto zriaďuje 18 základných škôl. V Žiline sa nachádza centrála pre Inštitút jazykov a vzdelávania, n.o., ktorá riadi 31 pobočiek v rámci Slovenska.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rozvoj mesta po druhej svetovej vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1945 nastalo ďalšie významné obdobie v architektonicko-urbanistickom rozvoji mesta. Boli postavené stavby, ktoré nesú pečať svojho obdobia: Dom odborov (Ferdinand Čapka, 1962), Mestská krytá plaváreň (J. Cimerman, A. Stolárik, 1963), Hotel Slovakia (Stanislav Toman, Oto Sedlák, 1981, Prior – teraz Tesco (1975), športová hala (Ľudovít Kupkovič, 1986), Dom techniky (Ferdinand Čapka, 1970), budova VÚB (Ferdinand Čapka, 1979), Váhostav (Ferdinand Čapka), administratívne budovy bývalých podnikov VÚRAL (Ján Solovic, Viliam Šlopek, 1970), Oceľové konštrukcie – teraz obvodný úrad (1986), Stredoslovenské stavby – teraz daňový úrad (1981), administratívna budova PCHZ, budova pošty na Vlčincoch (Jozef Struhař) a iné.

Budovanie priemyslu sa v druhej polovici 20. storočia – po roku 1950, stáva ďalším aktérom rozvoja mesta. Výrazné spriemyselňovanie Žiliny nastáva hlavne od polovice päťdesiatych rokov.

Priemysel sa orientuje najmä do pásu medzi Rajčankou a Rajeckou cestou. V tomto období boli vybudované podniky Váhostav, Pozemné stavby, Žilinské mliekarne, Závody valivých ložísk a iné. Ďalšie závody Avia, Tepláreň a iné boli vybudované vo východnej časti mesta, v blízkosti železničnej trate Žilina - Košice. S rozvojom priemyslu a následne pracovných príležitostí mesto zaznamenáva aj dynamický rast obyvateľstva. V roku 1950 mala Žilina 31 590 obyvateľov.

V rokoch 1954 – 1970 sa vybudoval nový mestský obvod Hliny I - VIII a charakteristickým Bulvárom (Ul. Antona Bernoláka) s počtom obyvateľov 15 000 (Hliny I – II Čapka, Bauer – Hliny II – VIII Čapka – Hliny VIII Ivan Meliš). Od roku 1970 sa vybudovala samostatné najväčšie sídlisko Vlčince I – IV a takmer 20 000 obyvateľmi, od roku 1980 sídlisko Solinky (15 000 obyvateľov) a od roku 1987 sídlisko Hájik (8 000 obyvateľov). Rozvoj individuálnej bytovej výstavby (rodinné domy) pokračuje medzi Solinkami a Bytčicou a medzi Budatínom a Zádubním.[61]

Rozvoj mesta po roku 1990[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalší dynamický, najmä stavebný rozvoj mesta je evidentný po roku 1991, hoci rast počtu obyvateľstva stúpa len mierne. Nastáva expanzia urbanisticko-architektonických aktivít, ktorou Žilina potvrdzuje svoje postavenie kultúrno-spoločenského, administrtívneho a obchodno-hospodárskeho centra Slovenska v regióne Horného Považia. Etablujú sa tu mnohé firmy, inštitúcie i nákupné centrá. Permanentne prebieha intenzifikácia územia a prestavba niektorých priestorov. Postavili sa objekty nových inštitúcií – Sociálna poisťovňa (Rudolf Tupý), VÚC Žilinského kraja (Peter Kurimský), zrekonštruovala sa Mestská krytá plaváreň (rozšíril a dobudoval sa jej areál), ŽILPO Žilinská poliklinika Žilina na sídlisku Vlčince (otvorená v roku 1991, rekonštruovaná 2010 – 2011), Slovenský energetický dispečing na Vlčincoch, architektonickými zmenami prešiel aj bývalý Hotel Metropol – teraz Všeobecná zdravotná poisťovňa (Pavol Mikoláš), vznikli nové nákupné centrá – Dubeň (2001), Kaufland, Baumax, Tesco Hypermarket (na mieste bývalého podniku AVIA), Merkury Market, Aupark (2010), Mirage Shoping Center (Michal Diviš, 2010), Metro (2003), Max (2008), nové hotely – Holiday Inn (Peter Dunajovec, 2007), Boss (Štefan a Peter Krušinský, 2007). Medzi Obchodnou ulicou a Ul. vysokoškolákov bol postavený nový multifunkčný komplex s výškovými dominantami – Europalace (Michal Diviš, spol. Radoslav Stráňava, 2010) a obytno-administratívny objekt CUBE (Eva Maňáková, Dušan Maňák). Ďalšia výšková dominanta – obytný komplex Amfiteáter (Amir Mann), je postavená na Bôriku na mieste bývalého letného kina, polyfunkčný dom L. Palace na Kysuckej ceste (F. Láncoš). V súčasnosti pokračuje budovanie areálu Žilinskej univerzity. V období po roku 1991 boli vykonané stavebné úpravy a prestavby mnohých významných, dovtedy pomerne zanedbaných alebo chátrajúcich objektov – Hotel Polom (2007), Hotel Astória (Viera Mecková), Hotel Grand (2006), Hotel Dubná Skala (Vladimír Krušinských, 2006) a iné.

Mnoho zaujímavých architektonických stavieb výrazne zasiahlo do obrazu mesta a jeho panorámy, pričom viac či menej obohatili niektoré jeho časti. Ale nie všetky zásahy do pôvodného územného plánu boli v jeho prospech (zmeny funkčných plôch, intenzifikácie sídlisk a pod.), niektoré objekty, akokoľvek architektonicky zaujímavé, boli postavené na nevhodných miestach a negatívne pôsobia v danom priestore.[61]

Súčasné a doteraz najvýznamnejšie hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 2004 sa začala výstavba najväčšieho priemyselného závodu na severozápadnom Slovensku – Kia Motors Slovakia (vrátane subdodávateľov ako Mobis Slovakia a iný.), s plánovanou vysokou produkciou osobných automobilov.[62] Kórejský investor sa rozhodol pre lokalitu na severovýchod od Žiliny v okolí obcí Teplička, Nededza a Mojš. Táto fabrika v okolí Žiliny podporila vznik (presun) viacerých subdodávateľských podnikov v Žiline. V meste pôsobí viacero ďalších významných podnikov. Najdôležitejšími sú papierenský závod Tento, a. s. (Metsä Tissue), textilný závod Slovena, a. s., bývalé Považské chemické závody, a. s., drevospracujúci Drevoindustria. Z najnovších patria medzi významné strojárske závody ZVL (dnes niekoľko firiem) a Elektrovod, potravinárske podniky PEZA, a. s. (pekáreň), Hyza, a. s. (hydináreň) a Laktis (mliekareň). V Žiline majú sídlo alebo pobočky viaceré stavebné firmy (Doprastav, a. s. a Váhostav-Sk, a. s.).

Vedecko-technický park je organizácia, ktorá sa zaoberá projektmi na rozvoj a podporu nových firiem, najmä v oblasti technológií. Funguje pri Žilinskej univerzite. Významné inštitúcie na podporu podnikania a obchodu so sídlo v Žiline sú Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovensko-poľská obchodná komora a Slovenská živnostenská komora, ktoré majú pôsobnosť pre celé Slovensko. V Žiline má sídlo takmer 20 bánk, ústredie tu má Prima banka, bývalá Prvá komunálna banka. V oblasti IT v meste pôsobia spoločnosti Siemens AG, Scheidt and Bachmann, Solver IT, Azet.sk a iní.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodisko[upraviť | upraviť zdroj]

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Je najvyššie vyznamenanie udeľované osobám, ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o rozvoj mesta Žilina.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Žilina má niekoľko partnerských miest:[65]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. Štatistika - počet obyvateľov Žiliny a prímestských častí k 31.08.2012
  5. Žilina – perla na Váhu... [online]. [Cit. 2013-01-30]. Dostupné online.
  6. Štofko, J.: Žilina. Knižné centrum Žilina 1999, s. 1 - 2
  7. Weather Information for Zilina. Weatherbase: (2011). Prístup 30. január 2013.
  8. J. Gargulák a V. Križo: Rastlinstvo. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 15-16
  9. J. Gargulák a V. Križo: Živočíšstvo. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 16
  10. a b c M. Badík, A. Štollmann, V. Urbanová: Prírodné prostredie Žiliny. In: Žilina - dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975, str. 18
  11. Lesy SR
  12. a b c Symboly mesta [online]. zilina.sk, [cit. 2013-08-05]. Dostupné online.
  13. P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006
  14. Moravčík, J.: Najstaršie osídlenie Žiliny. In: Žilina - dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975, s. 24
  15. a b c P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006, str. 8
  16. Moravčík, J.: Najstaršie osídlenie Žiliny. In: Žilina - dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975, s. 26
  17. Moravčík, J.: Najstaršie osídlenie Žiliny. In: Žilina - dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975, s. 28
  18. Moravčík, J.: Najstaršie osídlenie Žiliny. In: Žilina - dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975, s. 30
  19. a b ŠTANSKÝ, Mgr. Peter. História Žiliny 1208 – 2008 [online]. [Cit. 2013-08-07]. Dostupné online. (anglicky)
  20. Moravčík, J.: Kostol sv. Štefana-kráľa - archeologický výskum. In: História Žiliny 2 - Kostol sv. Štefana-kráľa. Edis Žilina 2002, str. 10
  21. Moravčík, J.: História Žiliny vo svetle archeologických nálezov.Rok 2012: Hrad sa našiel! In: Žilina v slovenských dejinách. Knižné centrum Žilina 2002, str. 18
  22. (Krušinský 1990, s. 7)
  23. a b c d e ŠTOFKO, Dr. Ján. História Žiliny [online]. 2001, [cit. 2013-08-20]. Dostupné online.
  24. Slovenská archivistika, Zväzky 37–38 [online]. Slovenská archívna správa, 2002, [cit. 2013-08-07]. Dostupné online.
  25. a b c P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006, str. 12
  26. Marsina, R.: Žilina v období včasného a vrcholného feudalizmu. In: Žilina - dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975
  27. Peter Štanský Marián Mrva Miroslav Pfliegel: Najvyšší predstavitelia Žiliny In: Potulky starou Žilinou. Artis Omnis, s. r. o. 2010, Kysucká cesta 9, 010 01 Žilina
  28. (Krušinský 1990, s. 49)
  29. (Krušinský 1990, s. 87)
  30. Historický časopis, Zväzok 36, Slovenská akadémia vied, 1988
  31. Peter Štanský Marián Mrva Miroslav Pfliegel: Najvyšší predstavitelia Žiliny In: Potulky starou Žilinou. Artis Omnis, s. r. o. 2010, Kysucká cesta 9, 010 01 Žilina str. 21
  32. a b P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006, str. 16
  33. Dejiny považského hradu a rodu Podmanickovcov
  34. Kapucíni v Žiline [online]. Kapucíni na Slovensku, 2008, [cit. 2013-08-20]. Dostupné online.
  35. P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006, str. 17
  36. Králiková, E.: Cechová výroba v Žiline v 16. - 18. storočí. In: Žilina - dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975
  37. Prikryl, Ľ. - Štanský, P.: Mesto Žilina. RRA Žilina 1997, str. 18
  38. Jozef – Gábriš, Tomáš; Vojáček, Ladislav – Kolárik,. Československé právne dejiny [online]. EUROKÓDEX, [cit. 2012-08-05]. Dostupné online. ISBN 8089447422.
  39. Žilinský večerník, číslo 3, dňa 15.1.2008, strana 23, ročník XVII
  40. Krcho, M. - Halaj, D.: Protifašistický odboj a SNP v Žiline. In: Žilina dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975
  41. Halaj, D.: Oslobodenie Žiliny roku 1945. In: Žilina - dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975
  42. Štofko, J.: Posledné desaťročie 20. storočia z kroniky mesta Žilina (I - X). In: Žilinský večerník, 13.02.2001 - 18.04.2011, str. 7
  43. a b Sčítanie, obyvateľov, domov a bytov 2001 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2011-08-09]. Dostupné online.
  44. Počet obyvateľov k 31. 12. 2013
  45. Kino Mirage
  46. CineMax Žilina
  47. Mestské divadlo Žilina
  48. História BDŽ [online]. BDŽ, [cit. 2012-05-01]. Dostupné online.
  49. P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006, str. 35
  50. Štofko, J.: Žilina. Knižné centrum Žilina 1999, str. 23-26
  51. http://www.kulturneleto.eu
  52. www.staromestske-slavnosti.sk
  53. http://www.festanca.sk
  54. Žilina ožila najväčším slovenským fašiangovým festivalom sme.sk (1.2.2008)
  55. http://www.zlf.sk
  56. Zamestnanci CVČ Žirafa odmietajú prejsť pod Spektrum [online]. 07. jún 2013, [cit. 2013-08-02]. Dostupné online. (zilinadnes.sk)
  57. http://www.strom-cvc.sk/
  58. História [online]. Žilinská teplárenská, 2013, [cit. 2013-08-02]. Dostupné online.
  59. Výška 76,8 metra [online]. [Cit. 2013-08-02]. Dostupné online.
  60. SSIM spol. s.r.o.. Zámer o posudzovaní vplyvov na životné prostredie [PDF online]. Žilina : november 2005, [cit. 2010-03-16]. Dostupné online.
  61. a b ISBN 978-80-89401-92-5 kolektív autorov, ŽILINA príbehy jedného mesta, MESTO Žilina, 2012
  62. Rozhodnutie Kia o postavení svojej automobilky na Slovensku [online]. Mesto Žilina, 2004, [cit. 2012-08-22]. Dostupné online.
  63. Miss Slovensko 2009 sa stala Barbora Franeková
  64. Barbora Franeková – profil na forza.sk
  65. Partnerské mestá Žiliny [online]. zilina.sk, [cit. 2013-08-05]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]