Živa (bohyňa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Živa. Obrázok z knihy Vestfálky, 1740.

Živa (iné názvy: Šiva, Živena, Šiwa, Sieba alebo Razivia) je v slovanskej mytológii bohyňou života a životodarnej sily. Jej meno je odvodené od slova žiť. Po prvýkrát Živu spomína historik Helmoldus z Besau v druhej polovici 12. storočia v diele Slovanská kronika (Siwa dea Polaborum).[1]

Miesto v panteóne[upraviť | upraviť zdroj]

V slovanskom panteóne je dcérou bohyne Mokoše a ženou Dažboga. Protikladom je jej sestra Morena, bohyňa zimy a smrti.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Bohyňa dáva rastlinám i živočíchom silu, prebúdza ich do života, dáva liečivú silu rastlinám, vode v prameňoch a kameňom, preto je tiež bohyňou liečiteľstva, má moc uzdravovať, prebúdzať k životu, či dokonca kriesiť. Vo všetkom živom prúdi jej sila. Je bohyňou leta, úrody, plodnosti, hojnosti. Často sa stotožňovala so zemou, bola vysoko ctená a vážená.

Sviatok a uctievanie[upraviť | upraviť zdroj]

Sviatok Živy sa slávi na jar, keď sa po zime všetko prebúdza. Bola veľmi uctievaná nielen hospodármi, ale aj mladými nevestami, ktoré jej vzdávali obety a modlili sa za blaho rodiny. Niekedy je zobrazovaná s klasmi v jednej ruke a kvetmi v druhej. Zobrazuje sa ako deva v bielom rúchu so zlatými vlasmi, v jednej ruke drží kvety a v druhej klasy. Jej kult bol rozšírený medzi všetkými Slovanmi. Podľa južných Slovanov to bola víla, ktorá naučila ľudí orať a pásť stádo. Na jej počesť plietli vence z kvetov.[2] Jej chrám stál na vrchu Živiec, kam začiatkom mája chodili ľudia, aby prosili Živu o zdravie a dlhý život.[3] Do zeme sa nesmelo svojvoľne biť, na Slovensku sa hovorievalo: „Nebi zem, nedá ti chleba“.

Prenesený význam[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je slovo „živa“ (s malým ž), odvodené od mena bohyne, v niektorých spoločnostiach používané vo význame „životná sila“.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [1] De ritu Slavorum. Incipunt Cronica Slavorum Edita a Venerabili Helmoldo Presbitero. Capitulum LII
  2. Růžička, J.: Slovanské bájesloví (mythologie) pro lid českoslovanský. Kníhkupectvo R. Prombergera, 1907
  3. Prokosius, Chronicon slavo-sarmatic. edit. Bandtkie, Varšava 1834
  4. Žiarislav. OTÁZKY A ODPOVEDE [online]. [Cit. 2012-11-27]. Dostupné online.