Život, Vesmír a Všetko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Táto kniha je tretie pokračovanie pentalogie od spisovatela Douglasa Adamsa

Original[upraviť | upraviť zdroj]

orig.: Life, the Universe and Everything, 1982

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Nešťastný Arthur Dent je uviaznutý a opustený na Zemi v prehistorickom období. Čoskoro sa zjavuje jeho starý priateľ Ford Prefect, ktorý ho stiahne do víru v časopriestorovom kontinuu, pričom pristanú na Lordovom kriketovom ihrisku dva dni predtým, ako sa Vogoni chystajú zničiť Zem. Nanešťastie práve to ihrisko má byť miestom hrozivého intergalaktického teroristického útoku. Pristáva vesmírna loď a robotické komando ukradne kriketovú trofej The Ashes. Slartibartfast, bývalý úspešný návrhár planét z Magrathey, prichádza príliš neskoro na to, aby zabránil násiliu, no požiada Forda a Arthura o pomoc.

Na Slartibartfastovej lodi sa Arthur dozvedá históriu planéty Krikkit. Kedysi dávno boli obyvatelia Krikkitu pokojným a tichým ľudom. Ich planéta a slnko boli neustále obkolesené oblakom prachu, a keďže kvôli nemu nikdy nevideli hviezdy, nenapadlo im, že by niekde ešte mohol existovať život.

Keď raz na Krikkite havarovala vesmírna loď, všetci obyvatelia boli nevýslovne prekvapení. Po tom, ako priznali existenciu vonkajšieho sveta, sa rozhodli vybudovať flotilu na jeho zničenie. Vyslali množstvo vojnových lodí a robotov, aby vyvraždili všetky ostatné druhy. No po dlhom krviprelievaní boli obyvatelia Krikkitu porazení a odsúdení na izoláciu, až pokým zvyšok sveta nezanikne, pričom ich čas plynul oveľa pomalšie. Avšak jednej krikkitskej lodi sa podarilo uniknúť a jej posádka hľadá kľúč k oslobodeniu svojej planéty.

Počas prenasledovania krikkitskej lode sa Arthur zatúla do temnej jaskyne, kde sa stretáva s rozhnevaným tvorom Agrajagom. Tento tvor bol vraj v mnohých reinkarnáciách zabitý Arthurom, nakoniec nadobudol svoju finálnu odpornú formu a postavil Chrám nenávisti špeciálne na to, aby sa tam konečne pomstil Arthurovi. Keď mu opisuje, ako Arthur mnohokrát zavinil jeho smrť, spomenie aj pokus o Arthurovu vraždu na mieste zvanom Stavromula Beta, pri ktorom bol on zasiahnutý guľkou určenou Arthurovi. Arthur však tvrdí, že on na tom mieste nikdy nebol a Agrajag si uvedomí, že priviedol Arthura do Chrámu priskoro. No i tak sa ho pokúsi zabiť, pričom sám znova nešťastnou náhodou zomiera. Pri úteku z rúcajúcej sa jaskyne Arthur zistí, že vie lietať. Neskôr sa znova spojí s Fordom a Slartibartfastom.

Spoločne sa pokúšajú zastaviť posádku krikkitskej lode, aby sa im nepodarilo obnoviť kľúč k oslobodeniu svojej planéty, no zlyhajú. Avšak sa zdá, že obyvatelia Krikkitu v priebehu storočí stratili svoju krvilačnosť. Pokiaľ ide o oblak, ktorý zahaľoval ich planétu, boli to vlastne rozdrvené pozostatky superpočítača s názvom Hactar, ktorý vyrobili bojovní Silastic Armorfiends. Mal pre nich vytvoriť zbraň, ktorá by zničila celý svet tak, že by z každého slnka vo vesmíre naraz urobila supernovu. Hactar ich požiadavku splnil, no náročky pri tom urobil malú chybu a dúfal, že keď sa zbrani nepodarí zničiť svet, Armorfiends si uvedomia vlastnú nerozumnosť a vyberú si radšej život v mieri. No oni namiesto toho rozbili Hactara na molekuly a hľadali ďalšie spôsoby, ako sa navzájom vyvraždiť. No každá z Hactarových molekúl si zachovala kúsok "vedomia", čiže napriek svojmu stavu bol Hactar stále funkčný. Keď Armorfiends vymreli, Hectar sa premiestnil k mierumilovným Krikkiťanom a znovu sa pustil do svojej pôvodnej úlohy. V priebehu storočí riadil psychologický vývoj obyvateľov planéty, neskôr vytvoril napodobeninu vesmírnej lode, aby vyvolal ich xenofóbiu. Na začiatku pôvodných krikkitských vojen bol však Hactarov vplyv oslabený a obyvatelia planéty sa mohli vrátiť k pokojnému spôsobu života.

Keď je svet zdanlivo zachránený, Ford, Arthur a Slartibartfast sa vrátia. Arthur nedokáže nevyužiť príležitosť hodiť loptou na Lordovom kriketovom ihrisku, keďže vo svojom vaku nájde červenú loptu. Len čo začne hádzať, čas sa spomalí a on si uvedomí naraz niekoľko vecí – zvláštny pocit, ktorý cítil vo vaku, keď sa rozprával s Hactarom; to, že lopta v jeho vaku je tá zbraň, ktorá má všetko zničiť a ktorú mu podstrčil Hactar; že pálkar na ihrisku je krikkitský robot, ktorý sa chystá trafiť loptu a tým odpáliť bombu a zničiť svet. Zmätený z toho všetkého Arthur zakopne a pošle loptu neškodne do diaľky namiesto do zeme.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

postavy su take iste ako v prvej knihe - Stopárov sprievodca galaxiou