Žltá stena

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°11′13.3″S 20°11′46.4″V / 49.187028°S 20.196222°V / 49.187028; 20.196222
Žltá stena
vrch
Żółta Ściana a2.jpg
Vpravo žľab vedúci na štrbinu za Žltou stenou.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Súradnice 49°11′13.3″S 20°11′46.4″V / 49.187028°S 20.196222°V / 49.187028; 20.196222
Najľahší výstup II, cez štrbinu za Žltou stenou, len s horským vodcom.
Prvovýstup M. Benkó, J. Déry, J. Hundsdorfer st.
 - dátum 1901
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Žltá stena
Freemap.sk: mapa

Žltá stena je napriek názvu veža, z ktorej spadá do Malej Studenej doliny výrazná stena žltastej farby. Sfarbenie pochádza od zvyškov machov. K jej horolezeckej popularite okrem kolmej skaly s výberom ťažkých ciest prispieva aj blízkosť Téryho chaty.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Nízky vrchol v závere rebra, vybiehajúceho z Prostredného hrotu. Jeho stena je rozdelená na dve časti – severovýchodnú a severozápadnú. Lezie sa len po tej prvej, ktorá má výšku 180 m. Od masívu Prostredného hrotu ju oddeľuje štrbina za Žltou stenou.

Niekoľko zaujímavých výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1901 Prvý výstup normálkou, M. Benkó, J. Déry a J. Hundsdorfer st.
  • 1943 Prvovýstup S. Cagašík a Š. Česla, VI.
  • 1968 Prvovýstup pilierom M. Orolin a M. Kriššák, V+ A2.

K najťažším patrí Diretissima s poľským variantom, 8-/8.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.
  • R. Gálfy, A. Luczy, Horolezecký sprievodca – výber najkrajších klasických ciest, 2002.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]