Chuang-šan

	Chuang-šan
	pohorie
Štát	Čína
Najvyšší bod	Lien Chuan Feng
- výška	1 864 m n. m.
Geologické zloženie	žula, kremeň, sľuda, živec
	Geografický portál

Chuang-šan (doslova: Žlté vrchy alebo Žltý vrch) je pohorie nachádzajúce sa vo východnej Číne v provincii An-chuej. Svojou charakteristikou ostrých hrotov skalných masívov, rozsadlín a útesov, vystupujúcich z hmly, priťahovali už dávno slávnych čínskych maliarov a spisovateľov. Skaly sú porastené počasím deformovanými borovicami (až 1500 rokov starými).^[1] Oblasť je zahrnutá do Svetového dedičstva UNESCO a zároveň jedna z najpopulárnejších turistických destinácií v Číne. Chránené územie má rozlohu 154 km² s ochranným pásmom 142 km². Mao feng je slávny zelený čaj pochádzajúci práve z oblasti hôr Chuang-šan.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchy boli vytvorené v druhohorách, asi 100 miliónov rokov pred vyzdvihnutím pevniny zo starovekého oceánu. Neskôr, v štvrtohorách bola krajina sformovaná vplyvom ľadovcov. V mnohých prípadoch vznikli doslova kamenné lesy a hrotité skalné piliere. Skalné veže Žltých hôr sú tvorené svetlou žulou, ktorá je veľmi tvrdá a zložená z kryštálov sľudy, kremeňa a živca. Táto žula vznikla z roztavených más materiálu hlboko pod zemským povrchom, kde následne kryštalizovala a v dôsledku chladnutia pukala pravouhlou sieťou prasklín. V čase kedy sa vrchné lôžko žulového telesa dostalo na povrch, stali sa vlásočnicové praskliny možnosťou prieniku vody a vzduchu a následkom zvetrávania sa začal žulový, do tej doby kompaktný, masív rozpadať do tvarov stĺpovitých útvarov.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Chuang-šan leží južne od rieky Jang-c’-ťiang, v mieste kde sa tok stáča do posledného širšieho oblúka a nato preteká nížinami k mori.

V pohorí dominuje 72 vrcholov vyšších 1 000 metrov a z toho tri dosahujú výšku nad 1 800 m.

Lien Chua Feng (1 864 m) (Lotosový kvet)
Kuang Ming Ting (1 840 m) (Jasnosť)
Tchien Tu Feng (1 829 m) (Najvyšší nebeský vrchol)

Vodopis[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť je veľmi bohatá na liečivé horúce pramene, ktoré si po celý rok udržujú teplotu 42 °C. Najprirodzenejšie žriedla s jazerami sa nachádzajú v oblasti Songgu a na úpätí vrcholu Purpurový mrak. Najznámejšie horúce žriedlá sú Lao Lung Tchan, Čching Lung Tchan, Wu Lung Tchan, Paj Lung Tchan. Chuang-šan odvodňuje rieka Jang-c’-ťiang.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Oblačnosť je samozrejmou súčasťou tunajšej krajiny. Priemerný ročný úhrn zrážok je tu okolo 2 400 mm. Okolo vrcholkov sa šíria oblaky hmly s aerosólom z drobného mrholenia. Turisti navštevujúci vyššie polohy sú vybavení pláštenkami a teplým oblečením, lebo aj v lete tu dosahuje teplota 8 °C.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Cesty sú v pohorí starostlivo značené a privádzajú návštevníkov k svätyniam, jazierkam a vodopádom. Poskytujú aj výborné výhľady na skalné útvary Chuang-šan. Nie všetky cesty sú pre každého turistu. Napríklad na vrchol Najvyššieho nebeského vrcholu sa musí vystúpiť na 1300 schodov a prekonať tzv. Kaprí chrbát, ktorý je max. meter široký a umelo zaistený.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlinstvo v oblasti závisí na nadmorskej výške. Pod 1 100 m sa nachádza vlhký prales. Listnatý les tiahne sa od 1 100 m až do výšky 1 800 m, kde sa tiež nachádza koniec stromového pásma. Ešte vyššie rastlinstvo pozostáva z alpských lúčin. Oblasť má rôznorodú flóru, kde je reprezentovaná jedna tretina druhov machov v Číne a viac ako polovica druhov papradí. Pohorie Chuang-šan bolo zaradené do Svetového dedičstva UNESCO v roku 1990 pre svoju výnimočnú krásu prostredia a jeho rolu ako lokalitu vzácnych a ohrozených druhov.