Žltý Kristus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žltý Kristus, 1889, Albright-Knox Art Gallery

Žltý Kristus (orig. Le Christ jaune) je obraz z roku 1889, je jedným zo slávnych plátien Paula Gauguina.

Technické podrobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmery 92x73 cm, obraz je možné zhliadnuť v Albright-Knox Art Gallery, Buffalo, štát New York.

Opis obrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Obraz Žltý Kristus sa bezprostredne inšpiruje polychromovanou drevenou sochou – dielom zo 17. storočia, nachádzajúcim sa v kaplnke v Trémalo, neďaleko autorovho bydliska (Pont-Aven). Obraz je charakteristickým dielom pre syntetizmus a to, čomu sa hovorí Gauguinov primitivizmus.

Dielo nepôsobí priestorovým dojmom. Hĺbka obrazu pochádza prevažne z divákovej skúsenosti videnia priestoru – ženy vľavo sa perspektívne zmenšujú, v pozadí jesenná krajina. V polovici plátna obraz delí kamenný plot, cez ktorý prelieza človek. Ako by autor chcel navodiť dojem všednosti.

Gauguin si vyberá čisté farby, ktoré nemodeluje, ale pokladá v širokých škvrnách. Tým sa líši od svojich súčasníkov, napr. van Gogha. Na plátne zostávajú zachované len najdôležitejšie línie. Patrné je využívanie systému už existujúcich umeleckých foriem, ktoré umelec prijíma za vlastné a dáva ich do nového kontextu. Z týchto zvláštnych spojení, zo spleti foriem a inšpirácií navzájom si cudzích, sa rodí aj jedno z jeho najzrelších diel – Žltý Kristus. Spisovateľ Octave Mirbeau o diele píše, že je: znepokojujúcou a znamenitou zmesou barbarskej nádhery, katolíckej liturgie, hinduistických túžob, gotickej obraznosti, temného a subtílneho symbolizmu.

Farba je pre maliara vystihnutím pocitu. Preto ju nemožno použiť v akejkoľvek forme naturalizmu alebo realizmu. V tom sa výrazne líši od impresionistov, od ktorých sa dlhú dobu učil. Vytýka im, že sa neoslobodili od nutnosti popisovania a ilustrácie skutočnosti. Pre Gauguina existuje len maľovanie a nie mätúce popisovanie skutočnosti.