Žofia Eriksdotter Dánska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žofia Eriksdotter Dánska
Žofia Eriksdotter Dánska
švédska kráľovná

Narodenie 1241
Úmrtie 1286
Dánsko

Žofia Eriksdotter Dánska (1241 – 1286, Dánsko) bola ako manželka švédskeho kráľa Valdemara Birgerssona švédska kráľovná v rokoch 1261 – 1275.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

O živote Žofie nie je veľa známo. Narodila sa ako druhé dieťa (najstaršia dcéra) zo šiestich potomkov dánskeho kráľa Erika Plovpenninga a jeho manželky Juty Saskej († 1250), dcéry saského vojvodu Albrechta I. († 1261) a jeho druhej manželky Anežky Babenberskej (1206 – 1226). Jej otec bol zavraždený v roku 1250, keď Žofia a jej sestry boli ešte deťmi. Pretože jej otec nemal preživšieho syna, na dánsky kráľovský trón nastúpili postupne jeho mladší bratia, Abel a potom Kryštof.

Žofia je v prameňoch popisovaná ako krásna, inteligentná a vtipná žena so šikovným jazykom; bola povestná svojou záľubou a umením hrať šachy.

Manželstvo a potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1261 bola vydatá za švédskeho kráľa Valdemara Birgerssona; sobáš bol v réžii Valdemarovho otca a regenta jarla Birgera, ktorý ním sledoval upokojenie a mier v Škandinávii.

Z ich manželstva vzišlo šesť potomkov:

Roku 1269 uskutočnila Žofia cestu do Dánska, aby navštívila otcov hrob a videla svoje sestry Agnes a Jutu, ktoré obe pobývali v kláštore v Roskilde; Juta tu bola opátkou. V roku 1272 navštívila Juta Švédsko a stala sa milenkou Žofiinho manžela kráľa Valdemara; z ich vzťahu sa roku 1273 narodila dcéra. O rok neskôr sa Juta vrátila do kláštora a Valdemar bol prinútený uskutočniť kajúcnu púť do Ríma a žiadať pápeža (Gregora X.) o rozhrešenie. Podľa legendy mala Žofia povedať: "Nikdy sa nespamätám z tohto zármutku. Prekliaty buď deň, kedy moja sestra uzrela švédske kráľovstvo."

V roku 1275 po bitke pri Hovy Valdemarovi bratia Magnus Ladulås a Erik Birgersson zosadili kráľa z trónu. Pramene hovoria o tom, že správa zastihla kráľovnú pri hre v šachy. V roku 1277 Žofia odišla od manžela a vrátila sa do Dánska. Jej manžel žil otvorene s milenkami (uvádzajú sa Kristína Dánska, Katarína z Gützkow a Ludgarda) vo svojom pohodlnom vezení až do svojej smrti v roku 1302; s niektorou z nich zrejme mohol po Žofiinej smrti v roku 1286 uzavrieť manželstvo.

Pramene vypovedajú o tom, že Žofia vlastnila rybárske faktórie v mieste dnešného Nörrköpingu, a že v roku 1283 venovala príjmy z lovu lososa kláštoru svätého Olafa v Skänninge. V týchto darovacích listinách kláštoru sa pripomína meno Nörrköping (Norkøponge) poprvýkrát.

Žofia zomrela roku 1286, vo svojich štyridsiatich piatich rokoch.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]