Žofia Württemberská
| Žofia Württemberská | |
|---|---|
 (na obraze F. X. Winterhaltera) Holandská kráľovná |
|
|
|
|
| Narodenie | 17. júl 1818 Stuttgart |
| Úmrtie | 3. júl 1877 (58 rokov) palác Huis ten Bosch, den Haag |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Žofia Württemberská (* 17. júl 1818, Stuttgart – † 3. júl 1877, palác Huis ten Bosch, den Haag) bola prvá manželka holandského kráľa Viliama III.
Obsah |
Biografia [upraviť]
Pôvod, mladosť [upraviť]
Žofia sa narodila ako dcéra württemberského kráľa, Viliama I. a jeho manželky, ruskej veľkokňažnej Kataríny Pavlovny. Matku Žofia nepoznala, lebo tá zomrela v januári roku 1819, keď bolo Žofii pol roka. Dieťa sa dostalo do opateri svojej tety Kataríny Bonaparte.
Manželstvo a potomkovia [upraviť]
Medzi uchádzačmi o Žofiinu ruku boli m. i. neskorší grécky kráľ Otto I., brunšvický vojvoda Viliam či syn budúceho francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa I., Ferdinand Filip Orléanský.
18. júla roku 1839, v deň svojich 21. narodenín, sa Žofia v Stuttgarte vydala za svojho bratranca Viliama. Z ich manželstva sa narodili traja synovia:
- Viliam (Willem Nicolaas Alexander Frederik Karel Hendrik, 1840 – 1879), od 1849 oranžský princ a následník trónu;
- Móric (Willem Frederik Maurits Alexander Hendrik Karel, 1843 – 1850);
- Alexander (Willem Alexander Karel Hendrik Frederik, 1851 – 1884), po smrti svojho brata Viliama oranžský princ a následník trónu;
Kráľovský pár sídlil v paláci Noordeinde. Manželstvo Žofie a Viliama nebolo šťastné, Žofia mala averziu voči Viliamovi od prvého stretnutia. Jej svokra Anna Pavlovna, Viliamova matka a Žofiina teta (sestra jej matky), svoju nevestu celkom ignorovala. Nesúlad v manželstve mal pôvod predovšetkým vo veľkom rozdielu pováh oboch partnerov. Žofia bola žena liberálne a duchovne založená a intelektuálne značne prevyšovala svojho manžela, zatiaľčo Viliam bol skôr jednoduchý človek, konzervatívec vychovaný v armáde, a páčil sa mu vojenský spôsob života. Uprostred rodinných hádok zakázal intelektuálnu výchovu vo svojom dome, za čo ho kráľovná Viktória, udržujúca korešpondenciu so Žofiou, nazvala "nevychovaným hulvátom". Ďalším dôvodom napätia v manželstve bola jeho náladovosť: jeden deň sa s niekým nepohodol do krajnosti, druhý sa k nemu choval maximálne ústretovo a vychovane. Neskôr sa k nezhodám medzi manželmi pridali aj nezhody so synmi. Okrem toho Viliam svoju manželku často podvádzal. Nesúlad medzi manželmi vyvrcholil definitívne v roku 1850 po smrti prostredného syna Mórica, ktorý zomrel v siedmich rokoch na meningitídu. Kráľ činil Žofiu zodpovednú za chlapcovu smrť, lebo nechcela, aby ho ošetroval dvorný lekár, ktorému nedôverovala.
Po roku 1850 usilovala Žofia o anuláciu manželstva, ktorú však nedosiahla. Od roku 1855 žili manželia oddelene; Žofia trávila väčšinu času so svojou pôvodnou rodinou v Stuttgarte.
Žofia udržovala kontakty s radou európskych vedcov; vrelé vzťahy mala s francúzskym cisárom Napoleonom III. a s kráľovnou Veľkej Británie Viktóriou. Podporovala umenie a radu charitatívnych organizácií (vrátane ochrany zvierat) či budovaní verejných parkov.
Smrť [upraviť]
Kráľovná Žofia zomrela v Haagu 3. júla 1877. Pochovaná bola v svadobných šatách, lebo tvrdila, že jej život skončil dňom sobáša.
Po jej smrti sa kráľ Viliam oženil s o 41 rokov mladšou princeznou Emmou Waldecko-Pyrmontskou. Obidvaja Žofiini synovia (prostredný Móric zomrel už ako dieťa) zomreli čoskoro po smrti svojej matky a dedičkou trónu sa stala princezná Vilemíma, jediná Viliamova dcéra z jeho druhého manželstva.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žofia Württemberská
Externé odkazy [upraviť]
Zdroj [upraviť]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žofie Württemberská na českej Wikipédii.
