Žuvacie svaly

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Žuvacie svaly (lat. musculi masseter) patria medzi svaly hlavy. Sú uložené v okolí sánkového kĺbu a ich hlavnou funkciou je priťahovať sánku a pohybovať ňou pri žuvaní.

Žuvací sval[upraviť | upraviť zdroj]

Žuvací sval (lat. musculus masseter) sa začína na jarmovom oblúku (lat. arcus zygomaticus) a upína sa na drsnatinu tuberositas masseterica na ramene sánky a v oblasti uhla sánky. Priťahuje sánku k lebke.

Spánkový sval[upraviť | upraviť zdroj]

Spánkový sval (lat. musculus temporalis) sa začína na spánkovej línii (lat. linea temporalis) temennej a čelovej kosti lebky a upína sa na processus coronoideus mandibulae. Je synergista žuvacieho svalu

Krídlové svaly[upraviť | upraviť zdroj]

Stredný krídlový sval[upraviť | upraviť zdroj]

Stredný krídlový sval (lat. musculus pterygoideus medialis). Je synergista žuvacieho svalu.

Bočný krídlový sval[upraviť | upraviť zdroj]

Bočný krídlový sval (lat. musculus pterygoideus lateralis) je dvojhlavý sval. Jedna hlava sa začína vo podspánkovej jame (lat. fossa infratemporalis), druhá na lamina lateralis krídlového výbežku hornej čeľuste (lat. processus pterygoidei maxillae). Sval sa upína na krčku sánky. Posúva sánku dopredu a pri jednostrannej kontrakcii smerom do boku. V opačnom smere, teda v smere odťahovania sánky od lebky pôsobí niekoľko menších svalov: musculus digastricus, musculus geniohyoideus a musculus mylohyoideus, ktoré patria medzi svaly krku. Tieto svaly ovládajú pohyby jazylky a keď je fixovaná, otvárajú sánku.