ΜClinux
μClinux skracuje názov "MicroController Linux" a podľa oficiálnej webstránky je vyslovovaný ako "you see Linux" (teda nie so správnou výslovnosťou písmena μ). Je odnožou Linuxového kernelu pre microcontrollery bez MMU. Od verzie 2.5.46 integrovaný do hlavnej vývojovej vetvy. Projekt pokračuje vo vyvíjaní patchov a nástrojov pre microcontrollery.
Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne ho vytvorili D. Jeff Dionne a Kenneth Albanowski v roku 1998. Spočiatku bol cielený na Motorola Freescale DragonBall procesory na Linux kerneli 2.0.33. Po vydaní ich pôvodnej práce vznikla komunita vývojárov, rozširujúca μClinux pre novšie kernely a iné architektúry mikroprocesorov. Začiatkom roku 1999 bola pridaná podpora pre sériu procesorov Motorola Freescale ColdFire. Neskôr v tom roku tiež pribudla podpora procesorov s architektúrou ARM.
Dnes sú k dispozícii porty pre kernely Linux 2.4 a Linux 2.6. μClinux nikdy nebol portovaný pre kernel 2.2.
Od verzie Linux kernelu 2.5.46 boli značné časti μClinuxu začlenené do hlavnej línie kernelov. Greg Ungerer, ktorý pôvodne μClinux portoval pre ColdFire procesory, pokračoval v údržbe a snažil sa zabezpečiť podporu 2.6 kernelu. V tomto ohľade μClinux už v podstate nie je oddelenou odnožou.
Projekt pokračuje vo vyvíjaní patchov a nástrojov pre využitie Linuxu na microcontrolleroch. Podporovaných je mnoho architektúr, a je na ňom založených mnoho produktov, ako routery, DVD a mp3 prehrávače, bezpečnostné kamery alebo VoIP telefóny.
Podporované architektúry[upraviť | upraviť zdroj]
K momentálne podporovaným patria
- Altera NIOS
- ADI Blackfin
- ARM
- ETRAX CRIS
- Freescale (vrátane DragonBall, ColdFire, PowerQUICC a iných)
- Fujitsu FR-V
- Hitachi H8
- Intel i960
- MIPS
- NEC
- Xilinx MicroBlaze
Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]
Kvalita podporu je rôzna. Niektoré porty už nie sú aktívne vyvíjané. Vývoj pre niektoré architektúry sa odohral mimo komunity, väčšinou v komerčnom prostredí. Preto aj unifikované zdroje, ako napríklad uclinux.org, neposkytujú informácie o všetkých architektúrach.
V rámci projektu vznikla aj C knižnica nazvaná uClibc a "userland" (časť operačného systému, ktorá nepatrí ku kernelu). Tieto spolu môžu byť použité ako úplný operačný systém, zvaný "μClinux-dist".
Balík "μClinux-dist" obsahuje knižnice, aplikácie a nástroje. Prvýkrát bol vydaný Gregom Ungererom v roku 1999 pod menom "μClinux-coldfire". Utility userlandu obsahujú minimalistický HTTP server a shell. Tiež obsahuje mnohé open source balíky ako Samba a FreeS/WAN.
Napríklad iPodLinux používa kernel μClinuxu, tak isto aj Matellom vyrábaný multimediálny prehrávač Juice Box, alebo známy port pre Nintendo DS, DSLinux, menej známy PlayStation port Runix a PlayStation Portable port.
Tiež bol použitý v miniatúrnych počítačoch Pictouxe a na Blackfine založený Minotaur BF537