155mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
155mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana
155mm Samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana na vojenskej výstave IDEE v Trenčíne.

155mm Samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana na vojenskej výstave IDEE v Trenčíne.

Základná charakteristika
Posádka 4
Dĺžka 12,97 m
Šírka 3,015 m
Výška 3,3 m
Hmotnosť 28,8 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie
Hlavná zbraň 155mm húfnica s dĺžkou hlavne 45 kalibrov
s vezenou muníciou 40 granátov
Sekundárne zbrane 1x guľomet NSV kalibru 12,7 mm,
zadymovací systém 902
Pohon a pohyb
Pohon 12-valcový viacpalivový motor Tatra 3-930.52
265 kW (345 k) pri 2200 otáčkach za minútu
Odpruženie listové perá
Max. rýchlosť 80 km/h (na ceste)
Pomer výkon/hmotnosť 11,98
Dojazd 750 km (po ceste)
Priechodnosť svah so sklonom 58%, stena vysoká 0,6 m, brod hlboký 1,4 m, zákop široký 2,0 m

155mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana je samohybná húfnica kalibru 155 mm, na kolesovom podvozku 8x8, slovenskej výroby.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

152 mm ShKH Ondava, predchodca 155mm samohybnej kanónovej húfnice Zuzana.

Nová samohybná kanónová húfnica vznikla postupným vývojom z radu 152 mm samohybných húfnic Dana a Ondava. Dana (písané aj DANA, kvôli skratke Delo automobilové, nabíjané automaticky) sa po prvýkrát objavila v roku 1979 a bola vyrobená v počte asi 750 ks.[1] Jednalo sa o prvý sériovo vyrábaný samohybný kolesový delostrelecký systém na svete[2]. Ondava využívajúca klasický 152 mm kanón používaný v krajinách bývalej Varšavskej zmluvy sa však nikdy nevyrábala sériovo a bola nahradená Zuzanou s modernejším a kompatiblnejším kanónom 155 mm, ktorý môže používať štandardnú muníciu krajín NATO. Celý projekt vznikol vo vývojovom pracovisku Konštrukty v Trenčíne, ktorá spolupracovala s podnikom Závodoch ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom. Prvá fáza vývoja zbraňového systému Zuzana sa začali v roku 1992 a pokračovali do roku 1995. Počas tohto obdobia sa konštrukčná kancelária sústredila hlavne na vývoj 155 mm kanóna, ktorého dĺžka bola 45 kalibrov (~7000 mm). Konštruktéri museli vyriešiť spôsob utesnenia nábojovej komory a záverového mechanizmu, ktorý sa celkom líšil od predošlých konštrukcií, pretože Zuzana na rozdiel od svojich predchodcov nepoužívala strely s nábojnicou, ale textilné prachové náplne (prvky hnacej náplne sú uložené do celospaliteľného textilného vaku). Sledovala sa tiež palebná stabilita (výchylka zbrane pri výstrele a čas pri výstrele do utlmenia jej kmitavého pohybu), pevnosť a balistické vlastnosti vyvíjaného kanónu ako aj funkčnosť automatického nabíjacieho mechanizmu[3] V roku 1995 konštrukčný tím dokončil inštaláciu kanóna do pancierovanej veže a ShKH sa zúčastnila na svojich prvých tendrových skúšok v Indii. Pokračoval tiež ďalší vývoj a skúšky palubného riadiaceho systému paľby, inštalácia navigačných, komunikačných a polohovacých systémov, ako aj prístrojov na meranie úsťovej rýchlosti, či iných štandarndých fyzikálnych veličín vplývajúcich na trajektóriu strely. Bojová veža bola zabudovaná do pancierovanej korby na podvozku Tatra 815 VP31 29 265 8x8.1R, ktorý vyrába VAB Sipox a. s. v Bánovciach nad Bebravou[4] Pri skúškach boli testované navigačné a polohovacie systémy Honeywel z USA, Kearfott z Nemecka a Gons z Izraela[5] ako aj prístroje na meranie úsťovej rýchlosti austrálskej a izralskej výroby. Bojový komplet absolvoval vojskové skúšky v januári 1997[3]. Sériová výroba sa začala v roku 1998. Vyvíjaný bol tiež bojový komplet na podvozku tanku T-72, označený Himalaya[4].

V decembri 2009 absolvovala skúšky nová verzia delostreleckého komplexu označená ako 155 mm ShKH Zuzana 2. Od svojho predchodcu sa líši jednomiestnym vyhotovením podvozka a hlavňou predĺženou na 52 kalibrov (8200 mm).[6]

Konštrukcia a technické parametre[upraviť | upraviť zdroj]

Základom bojového systému ShKH Zuzana je upravený 8 kolesový podvozok Tatra 815 s pohonom všetkých 8 kolies. Motor značky Tatra je umiestnený v zadnej časti korby, zhora krytý zatvárateľnými pancierovými žalúziami. Stroj je schopný obratu o 360° na mieste s polomerom 14 m. Vodič má počas jazdy k dispozícii systém podhustenia pneumatík, ktorý je vhodný pri jazde v rozbahnenom alebo piesčitom teréne. Korba vozidla je počas streľby stabilizovaná hydraulickými podperami umiestnenými medzi druhou a treťou nápravou. Vodičova dvojmiestna kabína a zváraná veža sú ľahko pancierované a odolávajú črepinám a puškovému strelivu do kalibru 7,62 mm. Veža je kanónom rozdelená na dve klimatizované oddelenia.

Hlavná zbraň, ktorou je 155 mm kanón je dlhý 45 kalibrov (~7000 mm), má rozsah námeru -3,5° až +70° a rozsah odmeru -60° až +60°. Maximálny dostrel zbrane s ERFB-BB, s náplňou č.10 je viac ako 39 km. Kadencia streľby s automatom nabíjania je 6 rán v prvej minúte, potom 5 rán za minútu. Pri manuálnom nabíjaní 2 rany za minútu. Pri streľbe s automatickým nabíjaním môže húfnica strieľať salvovým režimom (MRSI - Multiple Rounds Simultaneous Impact), čo znamená, že streľbou z jednej zbrane, pomocou vhodnej prípravy munície a zodpovedajúcou zmenou námeru možno dosiahnuť, že určitý počet striel dopadne do toho istého cieľa vo veľmi krátkom časovom intervale, takmer naraz. To má za následok podstatné zvýšenie mohutnosti palebného úderu vedeného jednou zbraňou. Kvalitatívnu úroveň zodpovedajúcu zbraniam 21. storočia zaisťuje palubný systém riadenia paľby, ktorého jadrom je počítač pracujúci so systémom Windows, doplnený navigačným a polohovacím systémom, ktorý zaisťuje presné vyhodnotenie polohy zbrane a zameranie cieľa[5] podľa mapových súradníc.

Pri bojovom nasadení môžu húfnice spolupracovať navzájom alebo pomocou nadriadeného stupňa velenia, ktorý môže tvoriť systém DELSYS. Pre dopravu a doplnenie munície v poľných podmienkach slúži muničné vozidlo Zuzana MV.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je vo výzbroji Ozbrojených síl Slovenskej republiky 16 ks samohybných húfnic Zuzana. 12 ďalších používa Grécko na Cypre.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Apológia č. 6, ročník 1993, s. 28
  2. Haskew, M. E., Obrnená bojová vozidla 1945 - dodnes. Identifikační příručka obrněných vozidel. Svotka & Co., Praha, 2011, s. 34
  3. a b Apológia č. 9, ročník 1997, s. 16 - 17
  4. a b Apológia č. 11, ročník 1997, s. 16 - 17
  5. a b Apológia č. 10, ročník 1997, s. 16 - 17
  6. Kment, R. 155 mm ShKH Zuzana 2. Obrana, XVIII, 5, 2010 s. 28-29

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]