200 dní hrôzy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

200 dní hrôzy (po hebrjsky מאתיים ימי חרדה) je obdobie od jari 1942 do 3. novembra 1942, počas ktorého nemecké jednotky Deutsches Afrikakorps pod velením generála Erwina Rommela mierili na východ smerom na Suezský prieplav a Palestínu.

Otázka, či sa bude Jišuv musieť brániť proti nacistickej invázii sa vyskytla počas druhej svetovej vojny celkovo dvakrát. Prvú naozajstnú hrozbu predstavoval v roku 1941 nemecký útok zo severu od Sýrie a Libanonu, z územia kontrolovaného nemeckým spojencom - vichystickým Francúzskom. Toto nebezpečenstvo pominulo po úspechu operácie Exporter, v ktorej bolo oslobodené územie dnešného Libanonu a Sýrie.

O rok neskôr sa objavilo oveľa vážnejšie ohrozenie Židov v Palestíne. Erwin Rommel a jeho Afrikakorps hrozili obsadením britských dŕžav na Blízkom východe. Možnosť nemeckej invázie do Palestíny spôsobila výrazný nepokoj a úzkosť v miestnej židovskej komunite, ktorá trvala až do novembra roku 1942, keď bol Rommel porazený v rozhodujúcej bitke pri el-Alamejne.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 200 dnů hrůzy na českej Wikipédii.