24 hodín Le Mans

24 hodín Le Mans
FIA World Endurance Championship
Okruh	Circuit de la Sarthe
Prvé preteky	1923
Posledné preteky	2023
Trvanie	24 hodín
Najviac víťazstiev (jazdec)	Tom Kristensen (9)
Najviac víťazstiev (tím)	Joest Racing (13)
Najviac víťazstiev (výrobca)	Porsche (19)

24 hodín Le Mans (fr. 24 heures du Mans) sú legendárne vytrvalostné automobilové preteky, ktoré sa každoročne konajú na okruhu la Sarthe blízko mesta Le Mans (asi 150 000 obyvateľov) na západe Francúzska.

Organizátorom pretekov je Automobile-Club de l'Ouest (A. C. O.) a v súčasnosti na nich štartujú hlavne bývalí piloti F1 alebo začínajúci pretekári. Preteky sú súťažou továrenských a súkromných tímov. Okruh pretekov meria asi 13,5 km (8,1 míle).

Od roku 2012 sú preteky 24 hodín Le Mans súčasťou kalendára šampionátu svetového vytrvalostného šampionátu FIA.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé preteky sa uskutočnili 26. a 27. mája 1923 a odvtedy sa konajú každoročne v polovici júna. Výnimkou boli roky 1936 (ekonomická situácia) a 1940 – 1948 (preteky sa počas vojny nejazdili), 1956 (júl) a 1968 (september, kvôli celonárodným politickým nepokojom).

V začiatkoch preteky odjazdil jeden pretekár, pred rokom 1970 až do začiatku 80-tych rokov auto šoférovali dvaja pretekári.

Trať je zložená z časti malého okruhu Bugatti a zákruty Porsche. Do roku 1990 bola jej súčasťou slávna rovinka Ligne Droite des Hunaudiéres, inak známa aj pod názvom Mulsanne Straight (mulsanská rovinka) dlhá viac ako štyri kilometre, na ktorej dosahovali pretekári rýchlosť nad 400 km/h. V súčasnosti sú na nej vytvorené z bezpečnostných dôvodov šikany, na ktorých je rýchlosť áut znížená na 340 km/h.

Kategórie vozidliel[upraviť | upraviť zdroj]

Obyčajne sa súťaže zúčastňuje 56 automobilov v štyroch kategóriách:

LMP1 – Le Mans Prototype 1 – hlavná kategória, v ktorej súťažia najrýchlejšie modely. Kategória sa delí na dve podkategórie LM P1 a LM P1 Hybrid.

	LM P1	LM P1 Hybrid
Minimálna hmotnosť vozidla	850 kg	870 kg
Obsah benzínového motora	5 500 cm³	Neobmedzené
Obsah dieselového motora	5 500 cm³	Neobmedzené

Farba svetiel vpredu je predpísaná biela. Farba štartovných čísel biela na červenom podklade.

LMP2 – Le Mans prototype 2 – autá sú na prvý pohľad rovnaké ako LMP1, ale technicky sú rozdielne.

Motor	Počet válcov	Obsah motora
Atmosférický	8	5 500 cm³
Preplňovaný Turbom	6	3 200 cm³

Minimálna hmotnosť vozidla je 900 kg.

Farba svetiel vpredu je predpísaná biela. Farba štartovných čísel biela na modrom podklade.

GTE Pro – Le Mans Grand Tourismo Endurance Professional – kategória pre továrenské tímy s autami, ktoré sú sériovo vyrábané (Porsche, Ferrari, Aston Martin, Chevrolet Corvette).

Motor	Obsah motora
Atmosférický	5 500 cm³
Preplňovaný Turbom	4 000 cm³

Minimálna hmotnosť vozidla je 1 245 kg. Obsah palivovej nádrže je 90 litrov.

Farba svetiel vpredu je predpísaná žltá. Farba štartovných čísel je biela na zelenom podklade.

GTE Am – Le Mans Grand Tourismo Endurance Amateur- kategória najnižšej triedy, v ktorej sa zúčastňujú súkromné tímy.

Motor	Obsah motora
Atmosférický	5 500 cm³
Preplňovaný Turbom	4 000 cm³

Minimálna hmotnosť vozidla je 1 245 kg. Obsah palivovej nádrže je 90 litrov.

Farba svetiel vpredu je predpísaná žltá. Farba štartovných čísel je biela na oranžovom podklade.

V roku 1979 na pretekoch úspešne štartoval americký herec Paul Newman, ktorému sa takmer podarilo vyhrať, nakoniec skončil ako druhý.

Najúspešnejšie značky pretekov sú Porsche, Ford, Ferrari a Audi.

Kvalifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Streda a štvrtok sú vyhradené večerným kvalifikačným tréningom. Jazdí sa od 19:00 do 21:00 hodiny, nasleduje hodinová prestávka a po nej sa pokračuje v tréningoch od 22:00 do polnoci. Z troch pilotov tímu sa kvalifikuje jeden.

V piatok je oddychový deň, večer nasleduje Driver's Parade. Pretekári prechádzajú mestom, zdravia sa s fanúšikmi, ktorí im hádžu darčeky, predovšetkým zvyčajné korálové náhrdelníky.

Štart Le Mans[upraviť | upraviť zdroj]

Pred začiatkom pretekov odvezie pretekárov šofér na starom veteráne na štartovú rovinku, kde absolvujú posledné rozhovory. Od roku 1970 sa na štartovom rošte radia autá v nezmenenej formácii. Potom mechanici zoradia autá na bežné štartové pozície podobne ako pri pretekoch F1 a zahrievacie kolo absolvovali pretekári päť minút pred šestnástou hodinou.

Štart pretekov, ktoré sa jazdia na bežných cestných komunikáciách bol v sobotu o 16:00 hodine. Aktuálne sa štart presunul na 15.00 hodinu. Po prejazde cieľovej čiary sú odštartované preteky a veľké hodiny Rolex odpočítavajú 24 hodín. Pred štartom cca 1 hodina od 14.00 je štartovacia ceremónia pri ktorej je vztýčená Francúzska vlajka, hrá sa hymna a preletia stíhačky s farbami trikolóry.

Počas dňa sa spravidla pretekári striedajú každé dve a v noci každé tri hodiny.

Do konca 60-tych rokov dvadsiateho storočia boli jazdci zoradení na náprotivnej strane štartovej rovinky a presne o 16:00 ju rýchlo prebehli aby nasadli do áut a vyštartovali.

Zlom prišiel v roku 1969, kedy mladý belgický pretekár Jacky Ickx (Mr. Le Mans) najprv vyslovil názor, že takýto štart je podľa neho nebezpečný, keďže väčšina pretekárov si nezapne bezpečnostné pásy, aby rýchlo vyštartovali.

O tom, že jeho názor je opodstatnený presvedčil priamo na pretekoch, kedy po štarte pomaly prešiel po trati, nasadol pomaly do auta, zapol si dôkladne bezpečnostné pásy a nakoniec ako posledný vyštartoval. Po 24 hodinách preteky vyhral s náskokom 100 metrov pred súperom.

Finále[upraviť | upraviť zdroj]

Po prejazde cieľovej čiary sa nemusi jazdit čestné kolo, autá idú parkovať do boxov. R.2018 víťaz čestné kolo absolvoval a šiel parkovať do boxu až po ňom. Zvyk polievať sa šampanským ako pri F1 sa pri pretekoch 24 hodín Le Mans nedodržiava. Nemusí sa dodržiavať, pri finále v roku 2018 sa po pretekoch víťazi sprejovali veľkými grande fľašami šampanského.

Nehody[upraviť | upraviť zdroj]

Preteky Le Mans sú známe najkrvavejšou haváriou v dejinách automobilového športu. V roku 1955 pretekár Pierre Levegh nezvládol svoj rýchly Mercedes-Benz 300 SLR vďaka pomalšiemu vozu Austin-Healey (ktorý mu musel nečakane vojsť do cesty, kvôli netolerantnému jazdcovi Mike Howthornovi, ten najprv predbehol Lance Macklina na voze Austin- Healey aby len o pár metrov mohol brzdiť kvôli tankovaniu na ľavej strane trate), Lance Macklin ho katapultoval na hlavnú tribúnu a Levegh s autom vrazil do veľkého davu divákov. Smutné preteky nakoniec vyhral Mike Hawthorn (vinník nehody). Svedectvo o hrdinstve Pierra Levegha (zosnulého jazdca Mercedesu Benz) podal neskôr Juan Manuel Fangio, ktorý v dobe tragédie šiel práve za jeho Mercedesom. Podla neho Levegh ešte pred nárazom stačil zdvihnúť ruku a tým ho varovať, že je (bude) na trati nebezpečenstvo. Fangio vďaka tomu stačil zabrzdiť, strhnúť vozidlo doprava a obísť nebezpečenstvo. Tým mu zrejme zachránil život.

Pri tragickej nehode zahynul Pierre Levegh, o život prišlo 82 divákov a 120 bolo zranených. Preteky neboli predčasne ukončené, aby sa predišlo vzniku dopravných zápch a sanitky mali možnosť odviesť obete a ranených plynule.

Po tragédii boli zrušené niektoré preteky a vo Švajčiarsku vstúpil do platnosti zákaz usporadúvať v krajine akékoľvek automobilové preteky. Zákaz je platný do súčasnosti.

V roku 1999 pri návrate značky Mercedes-Benz na preteky havaroval dvakrát pretekár Mark Webber, ktorý vyletel do vzduchu v kvalifikácii a potom ešte pri rozjazdoch.

V roku 2011 hodinu po štarte pretekov sa v šikane Dunlop jazdec tímu Audi Allan Mcnish dostal do kontaktu s pomalším Ferrari a následne po nekontrolovateľnom šmyku narazil do bariéry z pneumatík. V noci okolo 11 prežil tvrdú haváriu Mike Rockenfeller, ktorý po kontakte s pomalším Ferrari vo veľkej rýchlosti narazil do zvodidiel.

V roku 2013, tri kolá po štarte, nezvládol dánsky pretekár Allan Simonsen riadenie vozidla. V zákrute Tetre Rouge narazil do bariér mimo trate a po prevoze do nemocnice podľahol zraneniam.^[1]

Slovenský pretekár na Le Mans[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006 na 74. ročníku, po prvý raz v histórii jazdil preteky aj slovenský automobilový pretekár Miroslav Konôpka (Autoracing Club Bratislava), niekoľkonásobný majster Slovenska v pretekoch automobilov na okruhu. Konôpka štartoval zo 14 pozície za japonský tím T2M Motorsport, ale po 16-tich hodinách jazdy musel z podujatia odstúpiť pre poruchu na súťažnom Porsche 911 GT3 RS. Preteky ukončil so spolujazdcami Japoncom Jutakom Jamagišim a Francúzom Jeanom René de Fornouxom na 6. mieste v triede GT2. V roku 2010 Konôpka štartoval opäť s Porsche 911 GT3 RSR nemeckeho teamu Felbermayr Proton so spolujazdcami otcom a synom Felbermayr. Tentokrát preteky dokončil celkovo na 24.mieste ,8 v triede LMGT2.

V roku 2017 sa dokázal Miroslav Konôpka kvalifikovať na 24h LeMans prvýkrát so svojim slovenským timom ARC Bratislava, spolu so spolujazdcami Lotyšom Konstaninom Calkom a Holanďanom Rikom Breukersom. Po serii technických problemov preteky dokončili 20-ty v triede LMP2. V roku 2019 sa ARC Bratislava dokazalo opäť kvalifikovat ako viťazi triedy v Asian LeMans series.

Posadka je Miro-Konôpka - Konstantin Tereschenko (RUS) - Henning Enqvist (SWE).

Le Mans vo filme[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1971 natočil režisér Lee H. Katzin film s jednoduchým názvom Le Mans [1] v hlavnej úlohe so Steve McQueenom. Film sa natáčal na autentických miestach a McQueen si sám vyskúšal okruh Le Mans.

Víťazi pretekov 24 hodín Le Mans[upraviť | upraviť zdroj]

Rok	Jazdci	Tím	Vozidlo	Pneu	Počet kôl	Vzdialenosť
1923	André Lagache René Léonard	Chenard & Walcker SA	Chenard & Walcker Sport 3-Litre	M	128	2209,536 km
1924	John Duff Frank Clement	Duff & Aldington	Bentley 3 Litre Sport	D	120	2077,341 km
1925	Gérard de Courcelles André Rossignol	Žiadny názov tímu	Lorraine-Dietrich B3-6	D	129	2233,982 km
1926	Robert Bloch André Rossignol	Žiadny názov tímu	Lorraine-Dietrich B3-6	D	147	2552,414 km
1927	Dudley Benjafield Sammy Davis	Bentley Motors Ltd.	Bentley 3 Litre Super Sport	D	137	2369,807 km
1928	Woolf Barnato Bernard Rubin	Bentley Motors Ltd.	Bentley 4½ Litre	D	154	2669,272 km
1929	Woolf Barnato Henry Birkin	Bentley Motors Ltd.	Bentley Speed Six	D	174	2843,83 km
1930	Woolf Barnato Glen Kidston	Bentley Motors Ltd.	Bentley Speed Six	D	179	2930,663 km
1931	Earl Howe Henry Birkin	Earl Howe	Alfa Romeo 8C 2300	D	184	3017,654 km
1932	Raymond Sommer Luigi Chinetti	Raymond Sommer	Alfa Romeo 8C 2300	E	218	2954,038 km
1933	Raymond Sommer Tazio Nuvolari	Soc. Anon. Alfa Romeo	Alfa Romeo 8C 2300	E	233	3144,038 km
1934	Luigi Chinetti Philippe Étancelin	Luigi Chinetti / Philippe Étancelin	Alfa Romeo 8C 2300	E	213	2886,938 km
1935	Johnny Hindmarsh Luis Fontés	Arthur W. Fox / Charles Nichol	Lagonda M45R Rapide	D	222	3006,797 km
1936	preteky sa nekonali kvôli štrajku vo Francúzsku
1937	Jean-Pierre Wimille Robert Benoist	Roger Labric	Bugatti Type 57G Tank	D	243	3287,938 km
1938	Eugène Chaboud Jean Trémoulet	Eugène Chaboud / Jean Trémoulet	Delahaye 135CS	D	235	3180,94 km
1939	Jean-Pierre Wimille Pierre Veyron	Jean-Pierre Wimille	Bugatti Type 57G Tank	D	248	3354,76 km
1940–1948	preteky sa nekonali kvôli 2. svetovej vojne
1949	Luigi Chinetti Peter Mitchell-Thomson	Lord Selsdon	Ferrari 166MM	E	235	3178,299 km
1950	Louis Rosier Jean-Louis Rosier	Louis Rosier	Talbot Lago Grand Sport T26	D	256	3465,12 km
1951	Peter Walker Peter Whitehead	Peter Walker	Jaguar XK-120C	D	267	3611,193 km
1952	Hermann Lang Fritz Riess	Daimler-Benz A.G.	Mercedes-Benz W194	C	277	3733,839 km
1953	Tony Rolt Duncan Hamilton	Jaguar Cars Ltd.	Jaguar C-Type	D	304	4088,064 km
1954	José Froilán González Maurice Trintignant	Scuderia Ferrari	Ferrari 375 Plus	P	302	4061,15 km
1955	Mike Hawthorn Ivor Bueb	Jaguar Cars Ltd.	Jaguar D-Type	D	307	4135,38 km
1956	Ron Flockhart Ninian Sanderson	Ecurie Ecosse	Jaguar D-Type	D	300	4034,939 km
1957	Ron Flockhart Ivor Bueb	Ecurie Ecosse	Jaguar D-Type	D	327	4397,108 km
1958	Olivier Gendebien Phil Hill	Scuderia Ferrari	Ferrari 250 TR58	E	305	4101,926 km
1959	Carroll Shelby Roy Salvadori	David Brown Racing Dept.	Aston Martin DBR1	A	232	4347,9 km
1960	Olivier Gendebien Paul Frère	Scuderia Ferrari	Ferrari 250 TR59/60	D	314	4217,527 km
1961	Olivier Gendebien Phil Hill	Scuderia Ferrari	Ferrari 250 TRI/61	D	333	4476,58 km
1962	Olivier Gendebien Phil Hill	SpA Ferrari SEFAC	Ferrari 330 TRI/LM Spyder	D	331	4451,255 km
1963	Ludovico Scarfiotti Lorenzo Bandini	SpA Ferrari SEFAC	Ferrari 250P	D	339	4561,71 km
1964	Jean Guichet Nino Vaccarella	SpA Ferrari SEFAC	Ferrari 275P	D	349	4695,31 km
1965	Jochen Rindt Masten Gregory Ed Hugus	North American Racing Team	Ferrari 250LM	G	348	4677,11 km
1966	Bruce McLaren Chris Amon	Shelby-American Inc.	Ford GT40 Mk. II	G	360	4843,09 km
1967	Dan Gurney A. J. Foyt	Shelby-American Inc.	Ford GT40 Mk. IV	G	388	5232,9 km
1968	Pedro Rodríguez Lucien Bianchi	J.W. Automotive Engineering	Ford GT40 Mk. I	F	331	4452,88 km
1969	Jacky Ickx Jackie Oliver	J.W. Automotive Engineering	Ford GT40 Mk. I	F	372	4997,88 km
1970	Hans Herrmann Richard Attwood	Porsche KG Salzburg	Porsche 917K	G	343	4607,81 km
1971	Helmut Marko Gijs van Lennep	Martini Racing Team	Porsche 917K	F	397	5335,313 km
1972	Henri Pescarolo Graham Hill	Equipe Matra-Simca Shell	Matra MS670	G	344	4691,343 km
1973	Henri Pescarolo Gérard Larrousse	Equipe Matra-Simca Shell	Matra MS670B	G	355	4853,945 km
1974	Henri Pescarolo Gérard Larrousse	Equipe Gitanes	Matra MS670C	G	337	4606,571 km
1975	Jacky Ickx Derek Bell	Gulf Research Racing Co.	Mirage GR8-Ford Cosworth	G	336	4594,577 km
1976	Jacky Ickx Gijs van Lennep	Martini Racing Porsche System	Porsche 936	G	349	4769,923 km
1977	Jacky Ickx Hurley Haywood Jürgen Barth	Martini Racing Porsche System	Porsche 936/77	D	342	4671,83 km
1978	Jean-Pierre Jaussaud Didier Pironi	Alpine Renault	Renault Alpine A442B	M	369	5044,53 km
1979	Klaus Ludwig Bill Whittington Don Whittington	Porsche Kremer Racing	Porsche 935 K3	D	307	4173,93 km
1980	Jean Rondeau Jean-Pierre Jaussaud	Jean Rondeau	Rondeau M379B-Ford Cosworth	G	338	4608,02 km
1981	Jacky Ickx Derek Bell	Porsche System	Porsche 936	D	354	4825,348 km
1982	Jacky Ickx Derek Bell	Rothmans Porsche System	Porsche 956	D	359	4899,086 km
1983	Vern Schuppan Al Holbert Hurley Haywood	Rothmans Porsche	Porsche 956	D	370	5047,934 km
1984	Klaus Ludwig Henri Pescarolo	Joest Racing	Porsche 956	D	359	4900,276 km
1985	Klaus Ludwig Paolo Barilla "John Winter"	Joest Racing	Porsche 956	D	373	5088,507 km
1986	Derek Bell Hans-Joachim Stuck Al Holbert	Rothmans Porsche AG	Porsche 962C	D	367	4972,731 km
1987	Derek Bell Hans-Joachim Stuck Al Holbert	Rothmans Porsche AG	Porsche 962C	D	354	4791,9 km
1988	Jan Lammers Johnny Dumfries Andy Wallace	Silk Cut Jaguar	Jaguar XJR-9LM	D	394	5332,97 km
1989	Jochen Mass Manuel Reuter Stanley Dickens	Team Sauber Mercedes	Sauber C9-Mercedes-Benz	M	389	5265,115 km
1990	John Nielsen Price Cobb Martin Brundle	Silk Cut Jaguar	Jaguar XJR-12	G	359	4882,4 km
1991	Volker Weidler Johnny Herbert Bertrand Gachot	Mazdaspeed Co. Ltd.	Mazda 787B	D	362	4922,81 km
1992	Derek Warwick Yannick Dalmas Mark Blundell	Peugeot Talbot Sport	Peugeot 905 Evo 1B	M	352	4787,2 km
1993	Geoff Brabham Christophe Bouchut Éric Hélary	Peugeot Talbot Sport	Peugeot 905 Evo 1B	M	375	5100 km
1994	Yannick Dalmas Hurley Haywood Mauro Baldi	Le Mans Porsche Team	Dauer 962 Le Mans	G	344	4678,4 km
1995	Yannick Dalmas JJ Lehto Masanori Sekiya	Kokusai Kaihatsu Racing	McLaren F1 GTR	M	298	4055,8 km
1996	Manuel Reuter Davy Jones Alexander Wurz	Joest Racing	TWR Porsche WSC-95	G	354	4814,4 km
1997	Michele Alboreto Stefan Johansson Tom Kristensen	Joest Racing	TWR Porsche WSC-95	G	361	4909,6 km
1998	Laurent Aïello Allan McNish Stéphane Ortelli	Porsche AG	Porsche 911 GT1-98	M	351	4773,18 km
1999	Pierluigi Martini Yannick Dalmas Joachim Winkelhock	Team BMW Motorsport	BMW V12 LMR	M	365	4968 km
2000	Frank Biela Tom Kristensen Emanuele Pirro	Audi Sport Team Joest	Audi R8	M	368	5007,99 km
2001	Frank Biela Tom Kristensen Emanuele Pirro	Audi Sport Team Joest	Audi R8	M	321	4381,65 km
2002	Frank Biela Tom Kristensen Emanuele Pirro	Audi Sport Team Joest	Audi R8	M	375	5118,75 km
2003	Tom Kristensen Rinaldo Capello Guy Smith	Team Bentley	Bentley Speed 8	M	377	5146,05 km
2004	Seiji Ara Tom Kristensen Rinaldo Capello	Audi Sport Japan Team Goh	Audi R8	M	379	5169,9 km
2005	JJ Lehto Marco Werner Tom Kristensen	ADT Champion Racing	Audi R8	M	370	5050,5 km
2006	Frank Biela Emanuele Pirro Marco Werner	Audi Sport Team Joest	Audi R10 TDI	M	380	5187 km
2007	Frank Biela Emanuele Pirro Marco Werner	Audi Sport North America	Audi R10 TDI	M	369	5036,85 km
2008	Tom Kristensen Allan McNish Rinaldo Capello	Audi Sport North America	Audi R10 TDI	M	381	5192,65 km
2009	David Brabham Marc Gené Alexander Wurz	Peugeot Sport Total	Peugeot 908 HDi FAP	M	382	5206,28 km
2010	Mike Rockenfeller Timo Bernhard Romain Dumas	Audi Sport North America	Audi R15 TDI plus	M	397	5410,71 km
2011	Marcel Fässler André Lotterer Benoît Tréluyer	Audi Sport Team Joest	Audi R18 TDI	M	355	4838,30 km
2012	Marcel Fässler André Lotterer Benoît Tréluyer	Audi Sport Team Joest	Audi R18 e-tron quattro	M	378	5151,76 km
2013	Tom Kristensen Allan McNish Loïc Duval	Audi Sport Team Joest	Audi R18 e-tron quattro	M	348	4742,89 km
2014	Marcel Fässler André Lotterer Benoît Tréluyer	Audi Sport Team Joest	Audi R18 e-tron quattro	M	379	5165,39 km
2015	Nico Hülkenberg Earl Bamber Nick Tandy	Porsche Team	Porsche 919 Hybrid	M	395	5383,46 km
2016	Romain Dumas Neel Jani Marc Lieb	Porsche Team	Porsche 919 Hybrid	M	384	5233,53 km
2017	Timo Bernhard Brendon Hartley Earl Bamber	Porsche LMP Team	Porsche 919 Hybrid	M	367	5001,834 km
2018	Sébastien Buemi Fernando Alonso Kazuki Nakajima	Toyota Gazoo Racing	Toyota TS050 Hybrid	M	388	5286,888 km
2023	James Calado Antonio Giovinazzi Alessandro Pier Guidi	Ferrari – AF Corse	Ferrari 499P	M	342	4660.1 km