2S1 Gvozdika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
2S1 Gvozdika
Slovenská 2S1 Gvozdika na akcii SAHARA 2013

Slovenská 2S1 Gvozdika na akcii SAHARA 2013

Základná charakteristika
Posádka 4 – 5
Dĺžka 7,3 m
Šírka 2,85 m
Výška 2,74 m
Hmotnosť 15,7 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie do 20 mm
Hlavná zbraň 122mm húfnica 2A31
40 ks munície
Sekundárne zbrane guľomet kalibru 7,62 mm
Pohon a pohyb
Pohon osemvalcový JaMZ-238N
221 kW
300 hp
Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 60 km/h
Pomer výkon/hmotnosť
Dojazd 500 km
Priechodnosť

2S1 Gvozdika (rus. gvozdika - klinček; v kóde NATO: M1974) je ľahko pancierovaná sovietska samohybná húfnica kalibru 122 mm, schopná prekonávať vodné prekážky, určená k ničeniu nepriateľskej živej sily a objektov. Stroj používa podvozok obrneného transportéra MT-LB a nesie húfnicu 2A18 (D-30A) alebo 2A31 (D-32) kalibru 122 mm s maximálnym dostrelom 15,2 km. 2S1 je plne obojživelná po krátkej príprave, vo vode ju poháňa pohyb pásov. Posádka 4 mužov je v stroji chránená pred vplyvom zbraní hromadného ničenia.

K vývoju nových delostreleckých kompletov pristúpili kompetentné miesta v priebehu 60. rokov. Sovietske sily dovtedy používali samohybné delostrelectvo z obdobia druhej svetovej vojny. Prototyp stroja bol vyrobený v roku 1969. Zarovno s modelom 2S1 Gvozdika bol vyvíjaný podobný 152 mm typ 2S3 Akacia odlišujúci sa aj podvozkom.

Šasi samohybnej húfnice 2S1 bolo vyvinuté v Charkovskom traktorovom závode na báze obrneného transportéra MT-LB doplneného o jedno pojazdové koleso. Pohonná jednotka a miesto vodiča sa nachádzajú v prednej časti vozidla, bojové oddelenie sa nachádza v strednej a zadnej časti a veži. Delostrelecká veža bola vyvinutá v konštrukčnej kanclárii č. 9 v Sverdlovsku. Využitá bola modernizovaná verzia húfnice D-30 s úsťovou brzdou a zariadením na odvod plynov po výstrele. Vozidlo môže niesť štandardne 40 ks delostreleckých granátov. Pričom sa používa delená munícia. Kadencia môže dosahovať 5 výstrelov za minútu. Maximálny dostrel je 15,2 km.

Batériu 2S1 tvorí 6 delostreleckých zbraní. 3 batérie následne tvoria 1 prápor. Stroje často sprevádza špeciálne upravené veliteľské vozidlo na koordináciu paľby.

Zavedená do výzbroje Sovietskych ozbrojených síl bola v počas prvej polovice 70. rokov 20. storočia. Okrem Sovietskeho zväzu sa nachádzala alebo nachádza vo výzbroji viac než 40 krajín.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 2S1 Gvozdika na anglickej Wikipédii.