AIM-9 Sidewinder

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
AIM-9 Sidewinder
AIM-9L DF-ST-82-10199.jpg
AIM-9L Sidewinder
Typ: Raketa vzduch-vzduch s krátkym dosahom
Miesto pôvodu: USA USA
História služby
V službe: 1956 – súčasnosť (AIM-9B)
História výroby
Výrobca: Nammo
Raytheon Company
Ford Aerospace
Loral Corporation
Vyrobené: September 1953
Základné údaje
Hmotnosť: 85,3 kg
Dĺžka: 3,02 m
Bojová hlavica: Prierazná hlavica WDU-17/B
Úsťová rýchlosť strely: Mach 2,5
Účinný dostrel: 1,0 až 35,4 km
Doprava: Raketový motor na tuhé pohonné látky Hercules/Bermite MK 36
Zameriavanie: Návádzanie na cieľ infračerveným žiarením
Priemer: 127 mm
Raketa AIM-9R Sidewinder vystrelená zo stíhacieho lietadla McDonnell Douglas F/A-18A Hornet pri Naval Air Weapons Station China Lake

AIM-9 Sidewinder je teplom navádzaná raketa vzduch-vzduch s krátkym dosahom nesená väčšinou bojovými stíhacími lietadlami a v poslednom čase aj niektorými útočnými vrtuľníkmi. Raketa vstúpila do služby v United States Air Force uprostred 50. rokov 20. toročia, pričom jej varianty a nové upravené verzie ostali v aktívnej službe v mnohých vzdušných silách aj po piatich desaťročiach. V dobe, keď bola raketa Sidewinder zavedená, piloti NATO používali skrátený kód Fox Two v rádiovej komunikácii, ktorý používali pre všetky typy „teplom navádzaných“ rakiet.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj rakety zadalo United States Navy začiatkom 50. rokov. Raketa vtedy bola určená pre palubné stíhacie lietadlá. Prvého zásahu cvičného cieľa dosiahol prototyp AIM-9A v roku 1953. V roku 1955 začala sériová výroba verzie AIM–9B, ktorá bola v nasledujúcom roku prijatá do výzbroje amerického námorníctva. Prvý zostrelu bol strelou AIM-9B dosiahnutý 24. septembra 1958, kedy ňou taiwanské stíhacie lietadlo F-86F Sabre zostrelilo čínsku stíhačku MiG-15.[1]

Rakety AIM-9 boli široko používané vo Vietnamskej vojne, kde bolo nimi zostrelených 82 nepriateľských lietadiel. Naopak variant AIM-9L bol v roku 1982 s veľkým úspechom nasadený v Royal Navy vo vojne o Falklandy. Od 80. rokov až dodnes je štandardným Sidewinderom verzia AIM-9M. Vo vývoji je zatiaľ najnovší variant AIM-9X.

Užívatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PARSCH, Andreas. Raytheon (Philco/General Electric) AAM-N-7/GAR-8/AIM-9 Sidewinder [online]. REV. 2008-07-09, [cit. 2010-07-25]. Dostupné online.
  2. LA FRANCHI, Peter. Australia confirms AIM-9X selection for Super Hornets [online]. Flight International, 27. marec 2007, [cit. 2011-04-20]. Dostupné online.
  3. Czech Air force ordered 100 AIM-9M
  4. Finland Ordering 150 AIM-9X Sidewinders
  5. Taking on Iran's air force
  6. Iraq Orders F-16IQ and ammunition
  7. AIM-9B Sidewinder [online]. South African Air Force Association, [cit. 2008-08-04]. Dostupné online.
  8. 150 AIM-9 Sidewinder Missiles for Saudi Arabia
  9. Turkey Buys 127 AIM-9X Sidewinder Missiles

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BONDS, Ray and David Miller. Illustrated Directory of Modern American Weapons. [s.l.] : Zenith Imprint, 2002. Dostupné online. ISBN 0-76031-346-6. Kapitola AIM-9 Sidewinder.
  • CLANCY, Tom. Fighter Wing. Londýn : HarperCollins, 1995. ISBN 0-00-255527-1. Kapitola Ordnance: How Bombs Got 'Smart'.
  • Doty, Steven R.. Kunsan pilots improve capability with AIM-9X missile [online]. Air Force Link, 29. február 2008, [cit. 2008-02-29]. Dostupné online.
  • Babcock, Elizabeth (1999). Sidewinder – Invention and Early Years. The China Lake Museum Foundation. 26 pp. A concise record of the development of the original Sidewinder version and the central people involved in its design.
  • Westrum, Ron (1999). "Sidewinder—Creative missile development at China Lake." Naval Institute Press. ISBN 978-1-55750-951-2

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Vympel R-73

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]