AS-203

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo-Saturn 203
Znak misie
Apollo program insignia.png
Údaje o misii
Názov misie Apollo-Saturn 203
Nosná raketa: Saturn IB
Posádka: bez posádky
Kozmodróm (rampa): Cape Canaveral Air Force Station (LC 37B)
Štart: 5. júl 1966
14:53:13 UTC
Pristátie: 5. júl 1966
~20:53:00 UTC (zničená)
Trvanie: 6 hodín
Počet obehov: 4
Apogeum: 212 km
Perigeum: 183 km
Doba obehu: 88,5 min.
Inklinácia: 31,94°
Hmotnosť: 26, 552 kg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
AS-202 AS-201

Pozri aj Kozmonautický portál

AS-203 (alebo SA-203, Apollo 2) bola druhá misia nosnej rakety Saturn IB v rámci programu Apollo. Úlohou bolo otestovať druhý stupeň rakety v beztiažovom stave. Štart sa konal 5. júla 1966 na štartovacom komplexe LC 37B na Cape Canaveral Air Force Station. Druhý stupeň S-IVB bol vynesený na nízku obežnú dráhu a po štyroch obehoch bol zničený pri tlakovom teste.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Štart misie AS-203

Hlavným cieľom bolo otestovať druhý stupeň S-IVB rakety Saturn IB, najmä správanie sa paliva v beztiažovom stave. Dôvodom tohoto testu bol fakt, že stupeň S-IVB mal byť použitý na navedenie kozmickej lodi Apollo na prechodovú dráhu k Mesiacu. Inžinieri preto potrebovali vedieť, čo sa v nádržiach deje. Preto boli do nádrží umiestnené dve kamery a 83 senzorov na snímanie rôznych veličín. Pri tomto lete raketa neniesla loď Apollo, ani iný náklad.

Prípravy pred štartom[upraviť | upraviť zdroj]

Misia AS-203 sa konala pred misiou AS-202, pretože kozmická loď Apollo pre AS-202 nebola pripravená načas. Súčasti rakety boli na Cape Canaveral dopravené počas apríla 1966. Predletové testy sa potýkali s podobnými problémami s elektronikou ako pri predchádzajúcej misii. V júli 1966 boli na Cape Canaveral hneď tri rakety Saturn. Na štartovacom komplexe LC-39 bola maketa Saturnu V v plnej veľkosti, na štartovacom komplexe LC-34 bol Saturn IB pripravený na misiu AS-202 a na štartovacom komplexe LC-37 bol pripravovaný Saturn IB na misiu AS-203.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart sa podaril na prvý pokus 5. júla 1966 o 14:53 UTC. Druhý stupeň S-IVB a prístrojové sekcie IU boli vynesené na obežnú dráhu s apogeom 212 km a sklonom 31.94°. Druhý stupeň bol počas letu odstavený a potom znovu úspešne reštartovaný. Druhý pokus mal určiť maximálne namáhanie, ktoré je schopný vydržať. Nádrže preto boli natlakované pomocou palubného tlakovacieho systému. Pri teste boli nádrže natlakované veľmi, a tlak celý stupeň roztrhal. Aj napriek jeho deštrukcii bola misia označená ako splnená a S-IVB ako pripravený na let na Mesiac.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]