ASNOVA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bytový komplex, Sivtsev Vrazhek, skladá sa z 12 segmentov spojených v 120° uhle.

ASNOVA (po rusky ACHOBA - skratka "Ассоциация новых архитекторов" - Asociácia nových architektov) bola avantgardná architektonická asociácia, pôsobiaca v Sovietskom zväze.

Po ruskej občianskej vojne nebol Sovietsky zväz natoľko ekonomicky silný, aby sa vyvíjali nové architektonické projekty. Bola aktívna začiatkom dvadsiatych až koncom tridsiatych rokov 20. storočia. Asociácia vznikla v roku 1923. Zakladateľom bol Nikolaj Ladovskij, profesor na VKhUTEMAS a člen INKhUK spolu s ďalšími avantgardnými architektmi ako boli napríklad Vladimir Krinskij.

V roku 1919 zadefinoval Ladovskij architektonický racionalizmus ako: "ekonómiu psychickej energie v symbióze s funkcionalistickými požiadavkami na budovu." Skupina ASNOVA bola priamo ovplyvnená prácou Huga Münsterberga a Ladovskij postavil psychotechnické laboratórium v roku 1926 založené na Münsterbergovej teórii o industriálnej psychológii. Vo všeobecnosti sa skupina zaoberala psychoorganizačnými efektmi s architektúrou.

Členovia ASNOVA boli úspešní v projektových súťažiach a konkurzoch, no s realizáciou to bolo horšie. Architekti Melnikov a Ladovskij boli ocenení prvým a druhým miestom v súťaži o sovietsky pavilón v roku 1925 na parížskej výstave. Zopár realizovaných projektov sa uchovalo aj v ZSSR. Veľmi uznávané boli Ladovského apartmánový dom na Tverskaja v Moskve (1929) a séria troch kuchýň a občianskej vybavenosti postavených v Leningrade v rokoch 1928-1931, postavených ASNOVA tímom zloženom z A. K. Barutčov, I. A. Giľter, I.A. Meerzon a J. O. Rubančik. Asnova sa spojila v roku 1928 keď Ladovsky zostavil svoju vlastnú skupinu ARU (Asociácia architektov-urbanistov).

Skupina ASNOVA zanikla v roku 1932 tak ako veľa iných umeleckých asociácií.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Alan Colquhoun (2002). Modern Architecture. Oxford ; New York: Oxford University Press. p. p. 122. ISBN 0192842269.
  • Catherine Cooke (1995). Russian Avant-Garde - Theories of Architecture, Urbanism and the City. London: Academy Editions. pp. p. 30, 88. ISBN 1-85490390X.
  • Mauro F. Guillen (December 1997). "Scientific management's lost aesthetic: architecture, organization, and the taylorized beauty of the mechanical". Administrative Science Quarterly. FindArticles. Retrieved on 2008-11-07.
  • a b c Stephen Bann (1990). The Tradition of Constructivism. New York: Da Capo Press. pp. p. 138, 140. ISBN 0306803968.
  • Harry Francis Mallgrave (2005). Modern Architectural Theory: a historical survey, 1673-1968. Cambridge; New York: Cambridge University Press. p. p. 239. ISBN 0521793068.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]