ATI Technologies

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
ATI Technologies
Založená 1985
Sídlo Santa Clara, Spojené štáty
Produkcia grafické čipsety
Prevádzkový príjem Green Arrow Up.svg$2.222 Miliárd USD (2005)
Zisk Green Arrow Up.svg$16.93 Miliónov USD (2005)
Vlastník AMD
Slogan spoločnosti "Get In The Game" (slov. "Dostaň sa do hry")
Webová stránka www.amd.com
Zánik 2006

ATI Technologies, Inc. je jedným z najväčších výrobcov grafických kariet. Okrem toho sa zaoberá aj výrobou v oblasti videa a multimédií. Firma bola založená 20. augusta 1985. Prvý názov tejto firmy bol Array Technologies Inc., neskôr bol v roku 1985 skrátený na ATI Technologies Inc. 24. júla 2006 firmu ATI Technologies, Inc. kúpila firma AMD Od roku 2010 a série grafických kariet HD 6000 je oficiálny názov AMD.

Grafické akcelerátory[upraviť | upraviť zdroj]

V 80. rokoch 20. storočia neboli grafické akcelerátory štandardnou súčasťou počítača. V tejto dobe prišla ATI Technologies so svojím prvým grafickým akcelerátorom Graphic Solution. Ako išla doba ďalej tak ATI Technologies uviedla postupne na trh nové grafické akcelerátory. Druhým grafickým akcelerátorom bola karta s grafickým jadrom EGA Wonder, EGA Wonder umožňoval akcelerovať grafiku až v rozlíšení 640x350 pixelov so 16 farbami. Po roku od uvedenia EGA Wonder prišla ATI Technologies s novým grafickým akcelerátorom, ktorý niesol grafické jadro VGA Wonder. Tento grafický akcelerátor bol už technologicky vyspelejší ako jeho predchodca. Jeho maximálnym rozlíšením bolo 1024x768 pixelov pri 256 farbách.

2D akcelerátory[upraviť | upraviť zdroj]

Po ďalšom roku prišla ATI Technologies so svojím prvým 2D akcelerátorm, tieto grafické karty mali jadro MACH 8, tento 2D akcelerátor sa od minulého grafického akcelerátora odlišoval iba tým, že podporoval 2D akceleráciu. Ďalším 2D akcelerátorom bola garfická karta s jadrom MACH 32, ktorá bola oveľa vyspelejšia ako jej predchodca. Podporoval rozlíšenie až 1280x1024 pixelov a až 16-bitové farby. Ďalším pokračovateľom 2D akcelerátorov od ATI Technologies bol 64-bitový grafický akcelerátor s jadrom MACH 64, ktorý bol uvedený v roku 1994. Posledným 2D akcelerátorom bol MACH 64VT (VT2, VT4). Tieto derivácie MACH 64 boli postupne predstavené v rokoch 1996-1997. Výhodou týchto 2D akcelerátorov bolo, že mohli video v rozlíšení 320x240 pixelov zobrazovať plynule na celej obrazovke v rozlíšení 800x600 alebo až 1024x768 pixelov.

3D akcelerátory[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné sídlo ATI Technologies v Santa Clare.

Prvým 3D akcelerátorom od ATI Technologies bolo grafické jadro 3D Rage (1996). Po nie veľkom úspechu týchto kariet bolo rýchlo vydané grafické jadro Rage II. Toto jadro nezlepšovalo ani veľmi rýchlosť grafických výpočtov, ale zato vylepšovalo kvalitu zobrazenia. ATI Technologies uviedlo ešte niekoľko derivácii jadra Rage II, až napokon v roku 1997 prišlo jadro Rage PRO. Tento grafický čip bol jedným z prvých, ktorý plne podporoval AGP 1.0. Spoločnosť ATI bola prvá, ktorá vydala chip pre AGP port. O rok neskôr predaj grafických chipov presiahol 10mil. Pri tomto garfickom čipe (Rage PRO) začala mať ATI Technologies problémy z ovládačmi, ktoré boli doriešené až v roku 2001. Ďalším grafickým jadrom bolo Rage PRO GL, ktoré plne podporovalo štandardy OpenGL. Po tomto jadre prišla ATI Technologies s vylepšeným jadrom Rage 128PRO, ktoré zlepšovalo prácu 16-bitového renderingu a plne podporovalo AGP 4x. V roku 1999 prišla ATI Technologies so špeciálnym vydaním grafickj karty s Rage 128PRO. Špeciálna bola tým, že na jednej karte boli 2 špeciálne upravené grafické jadrá Rage 128PRO. Táto karta sa volala ATI Rage Furry MAXX. Vďaka nedoladeným ovládačom sa táto karta veľmi neujala.

Radeon[upraviť | upraviť zdroj]

ATI RADEON 9800XXL

Ďalším novým grafickým jadrom s podporou 3D akcelerácie bol R100, toto bolo kódové označenie grafických jadier Radeon DDR. Toto grafické jadro bolo nabité novými technológiami ako napríklad technológiou HyperZ, ktorá uľahčovala grafickému jadru výpočty. Ďalšou novou technológiou bola podpora garfického rozhrania DirectX 7.0. Aj keď bolo toto jadro papierovo slabšie ako grafické jadrá od konkurencie (GeForce 2), tak vďaka technológii HyperZ mohla týmto kartám konkurovať.

Ďalšou generáciou grafických jadier Radeon bolo jadro s kódovým označením R200, toto jadro bolo uvedené v roku 2001. Obchodný názov bol Radeon 8500. Oproti svojmu predchodcovi prinášalo vylepšenú technológiu HyperZ, podporu DirectX 8.1, súčasné zobrazenie obrazu na 2 monitoroch (SmoothVision). Pri týchto grafických jadrách ATI Technologies konečne doladila ovládače svojich grafických kariet.

V roku 2002 ATI Technologies uviedla nové jadro R300, teda Radeon 9700. Toto jadro si zachovávalo všetky dobré vlastnosti predchádzajúcich grafických jadier Radeon a k tomuto ešte pridalo nové technológie: HyperZ III, podporu DirectX 9.0. Tieto grafické jadrá boli najlepšie garfické jadrá pre stolné počítače a tak si získali veľkú obľubu. Malým vývojom týchto jadier boli Radeony 9800 (R350), ktoré prinášali iba malé zmeny a to HyperZ III+.

Ako ďalšie grafické jadro malo na trh prísť R400, ale z dôvodu neuzavretia špecifikácii DirectX 10, ATI Technologies musela toto jadro prerobiť a tak vyšlo R420, teda Radeon X800. Toto jadro v sebe skrývalo technológie ako HyperZ HD, SmoothVision HD, a bezstratovú kompresiu textúr 3Dc. toto jadro podprovalo DirectX 9.0b, teda iba Shader Model 2.0. Vzhľadom na konkurenciu to bolo málo, lebo tá (GeForce 6800) podporovala už DirectX 9.0c, teda aj Shader Model 3.0. Malé oživenie týchto prinieslo vylepšené jadro R480, teda Radeon X850. Bohužiaľ ani toto jadro nepodporovalo DirectX 9.0c.

Na jeseň roku 2005 ATI Technologies predstavila nové jadro R520 alias Radeon X1800. Toto jadro v sebe nieslo veľa nových technológií. Tými hlavnými sú podpora DirectX 9.0c, pamäťový radič RingBus, Dispatch Procesor, ktorý zefektívňuje prácu pixel shaderov. jadro R520 obsahuje 16 pixel shaderov a aj 16 pixel pipelines, čo sa môže zdať oproti konkurencii málo, ale vďaka novým technológiám ich využíva oveľa efektívnejšie. Novším jadrom je R580 teda Radeon X1900, ktoré bolo predstavené 24. januára 2006. Oproti predchádzajúcemu jadru má až 48 pixel shader jednotiek (aj keď pixel pipelines má rovnako ako predchádzajúce jadro, teda 16) a novší Dispatch Procesor.

V roku 2006 predstavila ATI aj grafické jadro R580+, teda Radeon X1950XTX (alebo menej výkonný, ale úspešnejší Radeon X1900XT). Podporoval DirectX 9.0c, teda Shader Model 3.0, mal 48 pixel shader jednotiek.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Grafické procesory ATI
2D čipy: Mach
Direct3D 3-6: Rage
Direct3D 7.0: Radeon R100
Direct3D 8.0: Radeon R200
Direct3D 9.0: Radeon R300R420R520
Direct3D 10: Radeon R600R700
Ostatné ATI technológie
Čipsety: IGP3xx9000/9100 IGPXpress 200Xpress 3200580X690GRD700
Multi-GPU: Multi-renderingCrossFire
Profesionálna grafika: FireGLFireMV
Spotrebná elektronika: ImageonXilleon
Rôzne: HyperMemoryAVIVO • "Universal Video Decoder" • PowerPlay
Herné konzoly: GameCube (Flipper) • Xbox 360 (Xenos) • Wii (Hollywood)