Aalst

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aalst
franc. Alost
(mesto)
Hlavné Námestie
Hlavné Námestie
Symboly mesta
Aalst – erb Aalst – vlajka
Erb Vlajka
Zemepisné údaje
Štát Belgicko Belgicko
Región Flag of Flanders.svg Flámsko
Spoločenstvo Flag of Flanders.svg Flámske
Provincia Flag of Oost-Vlaanderen.png Východné Flámsko
Okres Aalst
Súradnice 50° 56' s. š., 4° 02' v. d.
Rozloha
– Poľnohosp. pl.
– Zastavané pl.
– Iné pl.
78,12 km² (2009)
61,8%
19,6%
18,6%
Demografické údaje (zdroj: fgov.be)
Počet obyvateľov
– Muži
– Ženy
Hustota obyvateľstva
80 043 (01/01/2010)
48,87%
51,13%
1 025 obyv./km²
Veková štruktúra
– 0 – 19 rokov
– 20 – 64 rokov
– 65 rokov a viac

17,99%
63,06%
18,95%
Cudzinci 3,42% (01/01/2008)
Ekonomika
Nezamestnanosť 9,00 % (1. 1. 2006)
Priemerný ročný príjem 13 817 €/obyv. (2003)
Poloha
Belgicko: Aalst
-
MnpAalstLocation.png
Poloha mesta v provincii Východné Flámsko
Ďalšie informácie
PSČ 9300
Telefónna predvoľba 053
Oficiálny web http://www.aalst.be

Aalst (franc. Alost, hol. Aalst) je mesto v Belgicku (vo východnom Flámsku) na rieke Dender, 30 kilometrov od Bruselu. Vyznačuje sa hlavne obchodom s chmeľom a kvetmi. Nachádza sa tu bavlnársky, ľanársky a kožný priemysel.[1] Súčasnou starostkou je Anny De Maghtová-Aelbrechtová.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto má 80 043 obyvateľov (2010). Rozkladá na ploche 78,12 km², s hustotou obyvateľstva 1025 na km².

  • Zdroj: NIS – Poznámka: údaje z rokov 1806 až 1970 vrátane sú výsledky sčítania ľudu z 31. decembra; od roku 1977 sa uvedený počet obyvateľov vzťahuje k 1. januáru
  • 1971: výmena území s obcou Erembodegem
  • 1977: pripojenie obcí Baardegem, Erembodegem, Gijzegem, Herdersem, Hofstade, Meldert, Moorsel a Nieuwerkerken

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zvonica v Aalste

Prvá historická zmienka o Aalstate je z roku 840. Výstavba mestskej radnice začala v 12. storočí. Niekoľko budov z tohto obdobia ešte stále pretrváva. V roku 1360 bolo mesto takmer úplne zničené požiarom, bolo však prestavané a v 15. storočí pribudla nová zvonica v gotickom štýle. V roku 1667 sa mesta zmocnilo Francúzsko vo Vojne o španielske dedičstvo a udržalo si ho až do roku 1706. Počas prvej a druhej svetovej vojny bolo mesto okupované Nemeckom.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Najznámejší kostol je Kolegiátny chrám sv. Martina v gotickom štýle z roku 1480. Nachádza sa v ňom Rubensova maľba Svätý Rochus naliehavo prosiaci Krista, aby ukončil aalstský mor a tabernákulum so sochami vytvorenými Hieronymom Duquesnoyom starším.
  • Bývalá radnica (Schepenhuis) so zvonicou (belfort)
  • Socha Dirka Martensa, prvého kníhtlačiara v Nizozemsku

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 15.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]