Abdukcia (logika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Abdukcia (z lat. odvedenie) je podľa Aristotela úsudok, ktorého vyššia premisa je istá, a ktorého nižšia premisa je síce neistá, ale práve tak vierohodná ako záver alebo ešte vierohodnejšia. Abdukcia v tomto zmysle je teda pravdepodobnostný úsudok vo forme sylogizmu. Ide o taký typ usudzovania, pri ktorej sa na základe určitej skupiny faktov vytvára vysvetľujúca hypotéza (Charles Sanders Peirce).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]