Abeceda (jazykoveda)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Abecedné písmo)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Caslon-schriftmusterblatt.jpeg

Abeceda alebo zastarano alfabeta[1] môže byť:

Pozri aj rozlišovaciu stránku abeceda. Tento článok je o abecede ako abecednom písme alebo sústave znakov abecedného písma.

Názvy pre abecedu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovo abeceda je odvodené z názvov prvých štyroch písmen latinskej abecedy A, B (), C (), a D ().[5]
  • Pre grécku abecedu sa v slovenčine používa slovo alfabeta odvodené z názvov prvých dvoch symbolov gréckej abecedy α (alfa) a β (beta). Varianty slova alfabeta sa v mnohých cudzích jazykoch používajú tak, ako v slovenčine používame slovo "abeceda".[5]
  • Pre cyrilskú abecedu sa v slovenčine používa názov azbuka (азбука) odvodený z názvov prvých dvoch symbolov hlaholskej abecedy Glagolitic az.svg (az) a Glagolitic buky.svg (buki).[5]
  • Pre arabskú abecedu sa v arabčine používa názov abdžadía (أبجدية) podľa historického poradia prvých štyroch arabských písmen ا (alif), ب (), ج (džím), د (dál).

Druhy abecedných písiem[upraviť | upraviť zdroj]

Je sporné, čo presne patrí a čo už nepatrí pod pojem abecedné písmo (pozri vyššie). V skôr širšom ponímaní abecedné písmo zahŕňa:

  • Úplné hláskové písmo (t.j. abeceda v užšom zmysle) má samostatné symboly (písmená) pre spoluhlásky aj samohlásky. Príkladom je latinská abeceda, grécka abeceda alebo cyrilská abeceda (cyrilika).
  • Spoluhláskové písmo má symboly len pre spoluhlásky. Takzvané nepravé spoluhláskové písmo má okrem toho symboly aj pre niektoré samohlásky. Príkladom nepravého spoluhláskového písma je arabská abeceda.
  • Abugida má symboly len pre spoluhlásky so štandardnou samohláskou. Iné samohlásky nemajú samostatné písmeno, ale sú naznačené úpravou týchto symbolov. Napríklad v abugide dévanágarí, ktorá sa používa na zápis niekoľkých jazykov v Indii a Nepále, písmeno je symbolom slabiky pa. Ak sa k nemu pripíše znamienko zvané viráma, dostaneme spoluhlásku प् (p). Inou modifikáciou štandardného písmena sa zapíšu slabiky पु (pu), पे (pe) atď.

Radenie písmen v abecede[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotlivé písmená v konkrétnej abecede majú obyčajne pevne stanovené poradie (tzv. abecedné poradie), v akom nasledujú za sebou. Vďaka tomu môže abeceda slúžiť na vytvorenie poradia položiek, ktoré obsahujú písmená. Toto poradie sa používa na radenie rôznych zoznamov.[5] Poradie písmen v dvoch jazykoch sa môže líšiť, aj keď používajú tú istú abecedu. Napríklad španielsky jazyk aj slovenský jazyk používajú rozšírenú latinskú abecedu, ale digraf CH sa v španielskej abecede radí C–CH–D a v slovenskej abecede H–CH–I.

V posledných rokoch vznikla iniciatíva Unicode, ktorej snahou je zoradiť väčšinu systémov zápisu používaných vo svete do jednej kódovej tabuľky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj: Dejiny písma

Vznik prvého abecedného písma nemožno presne datovať. Odhaduje sa, že prvá, tzv. severosemitská abeceda, vznikla v období 1700 – 1500 rokov pred Kr. v oblasti východného pobrežia Stredozemného mora. Politický, vojenský a obchodný význam národov v tomto období viedol k vzniku 4 typov abecied: kanaanskej, aramejskej, juhosemitskej (sábskej) a gréckej. Európske abecedy sú odvodené od gréckeho typu (latinské a cyrilské písmo).[5]

Vzťah fonémy a grafémy[upraviť | upraviť zdroj]

V každom jazyku môžu existovať všeobecné pravidlá, ktorými sa riadi vzťah medzi písmenami (grafémami) a zvukmi (fonémami), ale v závislosti od jazyka nemusia byť tieto pravidlá absolútne dodržiavané. V dokonalej fonologickej abecede zodpovedá jedna graféma práve jednej fonéme a naopak. Pisateľ vie napísať slovo podľa toho, ako sa vyslovuje a naopak čitateľ vie prečítať slovo podľa toho, ako je zapísané.

Jazyky sa však často vyvíjajú nezávisle od systémov ich zápisu a mnohé jazyky používajú systém zápisu, ktorý vznikol na zápis úplne iného jazyka. Súvis medzi písmenami a zvukmi býva porušený rôznymi spôsobmi:

  • Jazyk zapisuje fonému kombináciou viacerých grafém, nie len jednou. Vznikajú tak spojenia dvoch písmen zvané digrafy (napr. v slovenčine c+h → 〈ch〉; IPA: [x]) a spojenia troch písmen zvané trigrafy (napr. v nemčine s+c+h → 〈š〉; IPA: [ʃ]).
  • Jazyk zapisuje tú istú fonému dvomi rozličnými grafémami, alebo kombináciami grafém.
  • Jazyk zapisuje v slovách aj grafémy, ktorým vo vyslovenom slove nezodpovedá žiadna fonéma.
  • Výslovnosť jednotlivých slov sa môže meniť podľa prítomnosti okolitých slov vo vete.
  • Rozličné nárečia jazyka môžu vyslovovať rozlične fonémy v tom istom slove.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zvuky reči všetkých jazykov sveta sa dajú zapísať pomerne malou univerzálnou sadou písmen. Štandardnou verziou takejto sady je medzinárodná fonetická abeceda, ktorá vznikla koncom 19. storočia.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ale prídavné meno alfabetický nie je zastarané.
  2. Coulmans, F.: Writing systems - An introduction to their linguistic analysis, 2003 - citát: As for the term alphabet, it is difficult to restrict its use to a single sense. First of all it refers to a great variety of Semitic writings and their various Greek and Latin descendants. Another meaning is as the signary of a written language, that is, the inventory of basic signs of any writing system, for example, ‘the Tibetan alphabet consists of 30 letters’.
  3. Encyclopaedia Britannica; abeceda in: Encyclopaedia Beliana (citát: abeceda - sústava písomných znakov (pozri písmo) s pevne stanoveným poriadkom znázorňujúca zvukovú podobu hlások..., termín abeceda sa niekedy používa aj pre slabičnú abecedu); abeceda in: Encyklopédia jazykovedy, 1993; Krupa, V., Genzor, J.: Písma sveta, 1989, str. 337
  4. pozri článok typ písma (jazykoveda) a napr. Coulmans, F.: Writing systems - An introduction to their linguistic analysis, 2003 (pozri aj citát v predchádzajúcej poznámka pod čiarou); Omniglot: Types of writing system, Infoplease: Alphabet
  5. a b c d e f Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 20.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]