Aberácia (astronómia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Aberácia v astronómii je odchýlenie svetelného lúča prichádzajúceho od pozorovaného kozmického telesa (ktoré ho emituje alebo odráža) k pozorovateľovi, takže sa zdá byť inde než sa v skutočnosti nachádza. Jav je spôsobený „skladaním“ konečnej rýchlosti svetla, rýchlosti pohybu pozorovaného telesa a pohybu pozorovateľa. Objavil ho v roku 1727 anglický astronóm James Bradley, keď hľadal paralaxu hviezd.

Typy aberácií[upraviť | upraviť zdroj]

Denná aberácia[upraviť | upraviť zdroj]

Denná aberácia je spôsobená pohybom Zeme okolo svojej osi. Pozorovateľ na jej povrchu teda za deň opíše kružnicu, ktorá je najväčšia v oblasti rovníka. Tu sa pozorovateľ pohybuje rýchlosťou 465 m.s-1 a následný posun, tzv. aberačný uhol je 0,32 uhlovej sekundy. Ako sa pozorovateľ približuje k pólom, klesá jeho rýchlosť i veľkosť aberačného uhla; na póloch je denná aberácia rovná nule.

Ročná aberácia[upraviť | upraviť zdroj]

Ročná aberácia je spôsobená pohybom Zeme okolo Slnka; hviezda opisuje tzv. aberačnú elipsu. Pri pohybe dochádza v dôsledku aberácie k zmene uhla, pod ktorým sa voči Zemi pohybujú lúče svetla jednotlivých hviezd. Pohyb Zeme okolo Slnka teda spôsobuje zdanlivý pohyb hviezd vzhľadom k pozorovateľovi.

Polohy hviezd na nebeskej sfére opisujú v priebehu roka elipsy, ktorých veľká polos má pre všetky hviezdy rovnakú veľkosť, zodpovedajúcu približne uhlu ε=23,5". Ak označíme rýchlosť pohybu Zeme okolo Slunka ako v, potom platí približný vzťah

\operatorname{tg}\varepsilon = \frac{v}{c},

kde c je rýchlosť svetla.

Sekulárna aberácia[upraviť | upraviť zdroj]

Príčinou sekulárnej aberácie je pohyb celej slnečnej sústavy voči iným pozorovateľným objektom vo vesmíre. Nemení vzájomnú polohu kozmických telies, preto sa väčšinou neberie do úvahy.

Planetárna aberácia[upraviť | upraviť zdroj]

Týka sa telies lokalizovaných v slnečnej sústave, spôsobuje ju ich pohyb.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]