Abhidhammapitaka
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Abhidhammapitaka (pálí, Kôš scholastiky, vyššieho učenia) alebo Abhidharmapitaka (sanskrit) je súbor budhistických scholastických textov z obdobia 3. storočia p.n.l. až 3.storočia n.l. Bol kodifikovaný v 5. storočí. Je posledný tretí „kôš“ Tripitaky, súboru posvätných budhistických textov. Tvorí ho 7 kníh.[1]
Systematicky rozpracováva a vykladá sútry Suttapitaky. Bola ku kánonu pridaná neskôr. Niektoré časti Abhidhammapitaky boli vytvorené až neskoro po zostavení pôvodného Pálijského kánonu (napr. Káthavatthu z doby cisára Ašóku). Vznikala asi postupne z tzv. matríc (mátrka, mátika): stručných osnov, zhustených komentárov a konspektov, z ktorých najstaršie pravdepodobne pochádzajú ešte z Budhových čias.
[upraviť] Referencie
- ↑ Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 24.
