Abhidhammapitaka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Abhidhammapitaka (-pálíjský kmeň; význam:kôš scholastiky, vyššieho učenia; iné názvy: pálijský nominatív: Abhidhammapitakam, sanskritský kmeň: Abhidharmapitaka, sanskritský nominatív: Abhidharmapitakam) je súbor budhistických scholastických textov z obdobia 3. storočia pred Kr. až 3. storočia po Kr. Bol kodifikovaný v 5. storočí. Je posledný tretí „kôš“ Tripitaky, súboru posvätných budhistických textov. Tvorí ho 7 kníh.[1]

Systematicky rozpracováva a vykladá sútry Suttapitaky. Bola ku kánonu pridaná neskôr. Niektoré časti Abhidhammapitaky boli vytvorené až neskoro po zostavení pôvodného Pálijského kánonu (napr. Káthavatthu z doby cisára Ašóku). Vznikala asi postupne z tzv. matríc (mátrka, mátika): stručných osnov, zhustených komentárov a konspektov, z ktorých najstaršie pravdepodobne pochádzajú ešte z Budhových čias.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vyd. Banská Bystrica : VEDA, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 24.