Abioglyf

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stopy po vtláčaní na spodnej strane vrstevných plôch pieskovcov súvrstvia Inverness (vrchný karbón), západ Cape Breton, Nové Škótsko.

Abioglyf (z gr.) je sedimentárna textúra, druh nerovnosti na vrstvových plochách bridlíc či iných sedimentárnych hornín anorganického pôvodu. Môže vzniknúť mechanickou cestou najmä v dôsledku činnosti vody (tzv. mechanoglyf) alebo pri diagenéze. Väčšinou vzniká ako stopa po vlečení materiálu po dne, prúdová stopa, stopa po vtláčaní sedimentu, čerina a podobne. Opakom abioglyfov sú bioglyfy, ktoré vznikli v dôsledku činnosti organizmov.

Rozoznávajú sa:

  • mechanoglyfy: vznikli najčastejšie usadzovaním piesku na nerovnom povrchu podložných ílov, sú to napr. erózne žliabky, stopy po kotúľaní a poskakovaní sedimentu v prúde a pod.
  • diaglify: vznikli po depozícii sedimentu, sú to stopy zabárania, vtláčania alebo nerovnomernej kompakcie.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]