Abovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Abovci (v základnom tvare Aba) je jeden z najstarších a najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. Rod bol pomenovaný po svojom najvýznamnejšom členovi, Samuelovi Abovi, ktorý bol tretim uhorským kráľom. Abovci postavili Slanecký hrad a hrad Branč.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Predkovia rodu pochádzali z časti Chazarov, ktorí sa v 9. storočí odtrhli od Chazarského kaganátu a pridali k starým Maďarom. Najstarším známym predkom bol Pata, ktorý si pod Matrou (Heveš) postavil hrad. Po vzniku Uhorska získali rozsiahle majetky v okolí pohoria Matra a neskôr aj severnejšie, v Above a Šariši. Vrchol svojho vplyvu dosiahli v časoch kráľa Štefana I., keď sa jeho príbuzný Samuel Aba stal uhorským palatínom a neskôr v rokoch 1041-1044 aj zvoleným uhorským kráľom. V roku 1067 založili rodový benediktínsky kláštor v Százde a v roku 1143 v Krásnej nad Hornádom. V arpádovských časoch sa mnohí Abovci stali najvyššími krajinskými hodnostármi a sudcami. Z písomných prameňov z 13.-14. storočia možno doložiť až 28 vetiev rodu. Významný vplyv si Abovci, a najmä ich vetva Omodejovci, udržali až do začiatku 14. storočia.[1]
Na svoju, od panovníka nezávislú politiku však doplatili po nástupe kráľa Karola Róberta z Anjou, ktorý ich v roku 1312 pri Rozhanovciach porazil a skonfiškoval veľkú časť ich majetkov. Počas stredoveku z rodu Abovcov vzišlo vyše 20 samostatných šľachtických rodov. Z územia terajšieho Slovenska to boli napríklad šľachtici z Hosťoviec (Vendégi), z Berótoviec (Bertóty), zo Širokého (Širokai), z Hendrichoviec (Hedri), z Drienova (Šomoši), z Lipovca (Kecer) a mnohé ďalšie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 26.