Abrázia (geológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Abrázia (z lat. abrasio) v geológii je v širšom zmysle modelovanie zemského povrchu dlhodobým účinkom vody (v tekutom i pevnom skupenstve) a/alebo vetra. Pre abráziu vetrom sa používa osobitný termín korázia. V užšom zmysle označuje obrusovanie brehov morským príbojom, alebo obrusovanie okolitých svahov ľadovcom.

Voda naráža na skalnaté pobrežie, v puklinách stláča vzduch a pri návrate ho z nich vysáva. Neustálym opakovaním dochádza k postupnému rozrušovaniu celistvosti hornín. Skaly sa menia na sutinu, ktorá je vodou odnášaná a znovu vynášaná na pobrežie. Sutina zvyšuje účinky vodnej erózie. Abrázia závisí od sily príboja, jeho strmosti a zloženia hornín – najintenzívnejšia je na kolmých, najslabšia na plochých pobrežiach. Abráziu tiež významne znižujú brehové porasty drevín.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 29.