Abrázia (geológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Abrázia (z lat. abrasio) v geológii je v širšom zmysle modelovanie zemského povrchu dlhodobým účinkom vody (v tekutom i pevnom skupenstve) a/alebo vetra. Pre abráziu vetrom sa používa osobitný termín korázia. V užšom zmysle označuje obrusovanie brehov morským príbojom, alebo obrusovanie okolitých svahov ľadovcom.

Voda naráža na skalnaté pobrežie, v puklinách stláča vzduch a pri návrate ho z nich vysáva. Neustálym opakovaním dochádza k postupnému rozrušovaniu celistvosti hornín. Skaly sa menia na sutinu, ktorá je vodou odnášaná a znovu vynášaná na pobrežie. Sutina zvyšuje účinky vodnej erózie. Abrázia závisí od sily príboja, jeho strmosti a zloženia hornín – najintenzívnejšia je na kolmých, najslabšia na plochých pobrežiach. Abráziu tiež významne znižujú brehové porasty drevín.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]