Abstraktná dosková hra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Go je jednou z najstarších abstraktných doskových hier
Moderná abstraktná dosková hra DVONN

Abstraktná dosková hra je dosková hra, ktorá je charakteristická úplnou informáciou, žiadnym alebo minimálnym vplyvom náhody, a obvykle jednoduchým herným dizajnom bez témy a príbehu. Nie všetky hry, ktoré sú považované za abstraktné doskové hry, striktne spĺňajú tieto kritéria. Mnohé známe hry, ako napríklad Šach, Dáma a Go patria do kategórie abstraktných doskových hier.

Abstrakcia[upraviť | upraviť zdroj]

Abstraktné doskové hry obvykle neprezentujú žiadnu tému, poprípade téma nemá v hre žiadny význam. Sú zamerané viac na stratégiu, taktiku a schopnosti hráčov. Niektoré abstraktné doskové hry obsahujú jednoduchú tému, ktorá nijak neovplyvňuje pravidlá hry. Napríklad šach údajne pripomína súboj stredovekých armád, ale okrem názvov a tvarov figúrok, nič v tejto hre nepripomína bojovú tému. Hra viacej pripomína geometrické schémy.[1]

Úplná informácia[upraviť | upraviť zdroj]

U hier s úplnou informáciou má hráč pri rozhodovaní o svojom nasledujúcom ťahu kompletné informácie o pozícii na hracej doske. Malú kategóriu nedokonalých abstraktných doskových hier predstavujú hry so skrytou informáciou, bez vplyvu náhodných prvkov. Najznámejším príkladom tejto kategórie je hra Stratego (Maršal a špión).

Náhoda[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh a výsledok abstraktných doskových hier nezávisí na náhodných elementoch, ako je napríklad hádzanie kocky alebo ťahanie kariet. O výsledku hry rozhoduje len konanie hráčov.[2] Takéto hry sa označujú aj ako deterministické. Niekedy sú za abstraktné doskové hry považované aj také hry, v ktorých sa vyskytujú určité prvky náhody, ako napríklad Backgammon.

V niektorých abstraktných doskových hrách sú rôzne počiatočné pozície na začiatku každej hry, ktoré sa určujú náhodným spôsobom. Napríklad šachista Bobby Fischer propagoval náhodné počiatočné pozície v šachu, ktoré podľa neho zväčšujú závislosť hry na rozmýšľaní hráčov.[3] Takto vznikol variant šachu s názvom Šach 960. V iných hrách, ako napríklad Arimaa a DVONN, si hráči sami vytvárajú počiatočné pozície na začiatku hry. Toto sa obvykle nepovažuje za vplyv náhody.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Abstraktné doskové hry sa hrali už v mnohých historických kultúrach a civilizáciach. Ľudia však hrali tieto hry skôr, než je zaznamenané v dochovaných historických záznamoch. Pravidlá najstarších doskových hier sa nezachovali, ale predpokladá sa že obsahovali aj vplyv náhody. Preto nieje celkom jasné, ktoré z nich patria do kategórie abstraktných doskových hier.

Najstaršou známou doskovou hrou je egyptská hra Senet. Najstaršie archeologické nálezy tejto hry pochádzajú z obdobia 3500 pred Kr. Nálezy ďalšej egyptskej hry Mehen pochádzajú z obdobia 3000 pred Kr. Zo Sumeru pochádza Kráľovská hra mesta Ur, ktorej archeologický nález je z obdobia 2650 pred n.l.

Z obdobia 400 pred n.l. pochádzajú dve hracie dosky čínskej hry Liubo (六博). Prvá písomná zmienka o hre Go je dochovaná z 6. storočia pred n.l., z diela Konfucia. Encyklopédia Brittanica uvádza rok vzniku tejto hry 2306 pred n.l. Táto hra sa v Číne nazývala Weiqi a patrí k najstarším doteraz hraným abstraktným doskovým hrám.

V 5. storočí sa v Severnej Európe hrala dosková hra Hnefatafl (Tafl) a jej ďalšie varianty (Tablut). V 7. storočí vznikla v Indii hra Šatrandž úpravou staršej hry Čaturanga. Šatrandž sa v 12. storočí dostald do Európy a postupnými úpravami pravidiel tejto hry, vznikla v 15. storočí hra Šach. Šach je jednou z najpopulárnejších abstraktných doskových hier.

Zoznam abstraktných doskových hier[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]