Absurdita
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Absurdita alebo absurdnosť (lat.) môže byť:
- nezmyselnosť, to čo odporuje logickým zákonom; spornosť, nemožnosť
- v širšom (ľudovejšom) zmysle aj protirečenie skutočnosti, nemysliteľnosť, nevhodnosť, hlúposť a podobne
- v estetike označenie diel, ktoré využívajú vnútorný rozpor ako inšpiráciu na vyjadrenie umeleckej myšlienky
- vo filozofii (existencializme): svet zbavený zmyslu a významu, prípadne vnútorne rozporný. Podľa existencializmu sa absurdita stáva príznakom ľudského postavenia vo svete v okamihu, keď človek nečakane nahliadne zmysel sveta odlišný od doterajších výkladov. Podľa Alberta Camusa - ak východiskom z absurdnej situácie nemá byť samovražda, treba absurdnú situáciu zvládnuť, čo umožňuje revolta: nesúhlasiť s absurdnou situáciou, no neutekať pred ňou. Revolta odhalí čistý plameň života, ktorý už nekladie otázky a ktorý teraz, keď už na ničom nezáleží, človeku plne patrí.
- v logike, pozri Reductio ad absurdum (zákon)
Pozri aj [upraviť]
Zdroje [upraviť]
- Absurdita [online]. FILIT, [cit. 2012-03-21]. Dostupné online.
- Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 34.