Académie des inscriptions et belles-lettres

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Académie des inscriptions et belles-lettres (doslova Akadémia nápisov a krásnej literatúry; iné názvy pozri nižšie) bola pôvodne spoločnosť na podporu epigrafiky, v súčasnosti je jej poslanie širšie - hlavne história Galov a Francúzov, lingvistika, archeológia a orientalistika. Bola založená ministrom financií Jean-Baptiste Colbertom v roku 1663.

Staršie názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Pred jej založením bola známa ako „Petite Académie“ (Malá akadémia), následne bola premenovaná na Académie royale des inscriptions et médailles („Kráľovská akadémia nápisov a medailí“, potom Académie royale des inscriptions et belles-lettres, Institut national des sciences et des arts, classe de littérature et beaux-arts , Institut national des sciences et des arts, classe d'histoire et littérature anciennes, nakoniec ju pomenovali 21. marca 1816 aktuálnym názvom.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je súčasťou Institut de France. Jej predsedom pre rok 2012 je Jean-Pierre Mahé, viceprezidentom Jean-Marie Dentzer, Michel Zink stálym tajomníkom zvoleným 28. októbra 2011.

Pri založení akadémie boli štyria členovia, humanistickí učenci[1]:

Zasadania sa uskutočňovali v paláci Louvre v sále na prízemí v pavilóne hodín. V roku 1805 boli prenesené do paláca Institut de France aj s ostatnými akadémiami.

Štatút a organizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Z piatich členov v časoch Colberta sa rýchlo stávala početnou inštitúciou. Poriadok z roku 1701 ustálil počet členov na 40: 10 čestných, 10 honorovaných, 10 voľných a 10 vysokých. V roku 1715 sa k nim pridalo šesť cudzincov.

Akadémia je dnes právnická osoba podľa verejného práva s osobitným štatútom. Obvykle sa skladá z 55 členov, 40 pridružených cudzincov a 100 členov-korešpondentov. Päť kresiel je voľných k 1. februáru 2012. Tieto patrili historikovi Rímskej republiky a republikánskych ideí vo Francúzsku Claudovi Nicoletovi (1930-2010), historikovi a archeológovi André Laronde (1940-2011), orientalistovi Louis Bazin (1920-2011), medievalistke Emmanuelle Poulle (1928-2011) a egyptológovi Jeanovi Leclantovi (1920-2011).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Larousse - článok o akadémii

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]