Accessio cedit rei principali

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Accessio cedit rei principali (lat.; doslova „vedľajšia vec ustupuje hlavnej veci“) je pôvodne zásada rímskeho práva. Označuje pripojenie menšej, vedľajšej, dovtedy samostatnej veci k veci hlavnej, pričom vlastnícke právo k hlavnej veci sa rozširuje i na vedľajšiu, menšiu vec. Bola prevzatá do súčasných moderných právnych systémov.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]