Acetylén
| Etín | |||||||||||||||
 |
|||||||||||||||
 |
|||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||
| Sumárny vzorec | C2H2 | ||||||||||||||
| Synonymá | acetylén | ||||||||||||||
| Vzhľad | bezfarebný plyn | ||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 26,0373 g/mol | ||||||||||||||
| Teplota topenia | -84 °C | ||||||||||||||
| Teplota varu | -83,8 °C | ||||||||||||||
| Kritický bod | 35,2 °C 6190 kPa |
||||||||||||||
| Hustota | 1,09670 kg/m³ (plyn) | ||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | +226.88 kJ/mol | ||||||||||||||
|
|||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||
| Číslo CAS | 74-86-2 | ||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. |
|||||||||||||||
Acetylén (systematické pomenovanie etín) je chemická zlúčenina patriaca medzi uhľovodíky, konkrétne do skupiny alkínov.[1] Objavil ho v roku 1836 Ír Edmund Davy. Za normálnych podmienok je to plynná bezfarebná látka bez zápachu (technický acetylén má nepríjemný cesnakový zápach), ktorá so vzduchom vytvára vysoko výbušnú zmes.[1]
Obsah |
Výroba [upraviť]
Hydratáciou karbidu vápenatého [upraviť]
- Vstup: oxid vápenatý, uhlie (resp. koks)
- Výstup: karbid vápenatý, oxid uhoľnatý
- CaO + 3 C → CaC2 + CO
- Vstup: karbid vápenatý, voda;
- Výstup: acetylén, hydroxid vápenatý
- CaC2 + 2 H2O → Ca(OH)2 + C2H2 [1]
Produkcia plynu je 347 litrov na 1 kg karbidu vápenatého. Výhoda je v skladovateľnosti karbidu vápenatého a rýchlej produkcii acetylénu pri jeho hydratovaní.
Krakovaním ľahkých benzínov s dodatočnou premenou produktov [upraviť]
- CnH2n + 2 → 2 C2H2 + CmH2m
Využitie [upraviť]
Používa sa ako technický plyn pri rôznych chemických procesoch a ako palivo do plynových zváračiek a karbidových lámp; zmes acetylénu s kyslíkom horí plameňom s teplotou až 3000 °C.[1] Pri jeho spaľovaní dochádza ku trom rôznym reakciám podľa množstva kyslíka vstupujúceho do reakcie.
- 2 C2H2 + O2 → 4 C + 2 H2O
- 2 C2H2 + 3 O2 → 4 CO + 2 H2O
- 2 C2H2 + 5 O2 → 4 CO2 + 2 H2O
Rozpoznať reakciu je možné podľa teploty plameňa a produkcie sadzí.
V minulosti bol acetylén hlavnou surovinou na výrobu alifatických uhľovodíkov, dnes slúži predovšetkým na výrobu vinyléterov a esterov, 1,4-butándiolu.[1]
Upozornenie [upraviť]
Acetylén je síce netoxický, ale pri vyššej koncentrácii ma po vdýchnutí dusivé a mierne narkotické účinky. Pri tlaku prevyšujúcom 150 kPa (neoverené) alebo privedení do kvapalného alebo tuhého skupenstva samovoľne exploduje. Kvôli tomuto nepríjemnému javu sa vo vysokotlakových nádobách skladuje rozpustený v acetóne.
Referencie [upraviť]
- ↑ a b c d e Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 38.
- ↑ Technické plyny [online]. [Cit. 2012-08-16]. Dostupné online. (česky)
Externé odkazy [upraviť]
- Údaje o acetyléne (po anglicky)
