Achali Atoni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennej jaskyni pozri Achali Atonis mghvime
Súradnice: 43°05′S 40°48′V / 43.083°S 40.800°V / 43.083; 40.800
Achali Atoni
(Афон Ҿыц, ახალი ათონი, Новый Афон)
Afon Čyc, Achali Atoni, Novyj Afon
mesto
Novoafonsky monastyr.jpg
Kláštor Nový Atos
Pôvod názvu: Atos v Grécku
Štát Gruzínsko
Čiast. uznaná nezávislá krajina Abcházsko
Rajón Gudauta
Miesto Jaskyňa Achali Atoni
Súradnice 43°05′S 40°48′V / 43.083°S 40.800°V / 43.083; 40.800
Obyvateľstvo 1 308 (2003)
Prvá zmienka 3. storočie
Časové pásmo +3 MSK
Nový Atos (ang. Novyy Afon) na mape Abcházska
Nový Atos (ang. Novyy Afon) na mape Abcházska
Wikimedia Commons: New Athos

Achali Atoni alebo Afon Čyc (gruz. ახალი ათონიAchali Atoni; abch.Афон Ҿыц – Afon Čyc; rus. Новый АфонNovyj Afon; doslova "Nový Athos", historické názvy pozri nižšie) je mesto v rajóne Gudauta v Abcházsku v Gruzínsku, ležiace 22 km od Sochumi, hlavného mesta Abcházska, na pobreží Čierneho mora. Známe je najmä vďaka jaskyni rovnakého mena a starobylým kláštorom.

Historické názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto bolo v minulosti známe ako Nikopol, Acheisos, Anakopia, Nikopia, Nikofia, Nikopsis, Absara, Psyrccha.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V miestach Achali Atoni sa od 3. storočia spomína veľké staroveké grécke prístavné mesto Anakopia. Jeho ruiny sú stále viditeľné. V 5. storočí na Iverskom vrchu, ktorý sa vypína nad mestom, Gruzínci vybudovali pevnosť.[1] Anakopia bola hlavným mestom Abcházskeho kniežatstva na okraji Byzantskej ríše a aj Abcházskeho kráľovstva, potom ako sa archón Leon II vyhlásil za kráľa koncom 8. storočia. Neskôr sa hlavným mestom stalo Kutaisi.

Anakopia bola pričlenená k Byzantskej ríši Demetrom v roku 1033, no späť pod kontrolu Gruzíncov sa dostala v roku 1072 spolu s inými oblasťami vďaka bitke pri Mantzikerte, kde Seldžucká ríša porazila Byzantskú.

Achali Atoni zaznamenal v posledných rokoch prudký pokles počtu obyvateľov, spôsobený vojnami a odlivom Rusov po rozpade ZSSR a Gruzíncov počas vojny. V roku 1989 mal 26 636 obyvateľov, no v roku 2003 už len 1308. V roku 1989 v meste bolo 44 % Rusov, 23,1 % Abcházcov a 7,6 % Gruzíncov a iné národnosti (najmä Ukrajinci a ďalší obyvatelia ZSSR, ktorí tiež odišli).

Kláštor[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1874 ruskí mnísi z preplneného Rosikonu na hore Atos prišli na Kaukaz hľadať miesto na možné presídlenie. Báli sa, že Osmanská ríša by vyhnala Rusov z Atosu po vypuknutí hroziacej Rusko-tureckej vojny. Napokon sa usadili v meste Psyrccha v kláštore Nový Atos, ktorý tam postavili vďaka financiám od ruského cára Alexandra III. Nakoniec ale bolo ruským mníchom povolené ostať na Atose, a tak do „nového“ Atosu prišlo oveľa menej mníchov, než sa očakávalo.

V roku 1924 bol kláštor zavretý. Následne sa využíval ako sklad, turistická ubytovňa, nemocnica a múzeum. Pravoslávnej cirkvi bol vrátený v roku 1994.

Malebná krajina, v ktorej sa kláštor nachádza, kláštor spravila populárnym turistickým cieľom najmä ruských turistov v Abcházsku.[2].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Georgia in Antiquity: A History of Colchis and Transcaucasian Iberia – David Braund, strana 54
  2. Medzinárodná krízová skupina, Abcházsko: Prehlbujúca sa závislosť, strana 6 (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]