Achilles (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Achilles ošetruje zraneného Patrokla, červenofigúrový kylix, cca 500 pred Kr.

Achilles (-tvar podľa PSP; iné názvy: Achilleus, zastaralo Achill, Achil; starogr. Ἀχιλλεύς – Achilleus, lat. Achilles) bol v gréckej mytológii hlavná postava Homérovej Iliady. Bol vnukom Aiaka (lat. Aeacus), odtiaľ aj meno Αἰακίδης ὁ Ἀχιλλεύς (Aiakidés ho Achilleus).[1]

Narodenie[upraviť | upraviť zdroj]

Achilles bol synom Pélea, kráľa Myrmidonov vo Ftii, a morskej nymfy Thetidy. Zeus a Poseidón chceli jej ruku, kým Prometeus neodhalil, že porodí syna väčšieho než otec, a preto sa rozhodli dať ju niekomu inému. Podľa legendy chcela Thetis svojho syna učiniť nezraniteľným, ponorila ho do rieky Styx, no päta, za ktorú ho držala, ostala suchá, a tým jediným zraniteľným miestom. Homér toto však zámerne nespomína; Achilles nemôže byť hrdinom, ak neriskuje. Homér naopak v Iliade uvádza Achillovo zranenie, hoci ľahké. V skoršej a menej populárnej verzii Thetis syna natrela ambróziou a položila na oheň, aby v ňom zhorela smrteľnosť. Prerušil ju Peleus a oboch v hneve opustila. Peleus ho, spolu s jeho mladým priateľom Patroklom, dal kentaurovi Cheirónovi v hore Pélion na výchovu.

Achilles v Trójskej vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Trójskej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Achilles je jedným z dvoch ľudí opísaných v Iliade ako božskí. Nesúvisí to len s jeho neprekonateľnou schopnosťou bojovať, ale aj s jeho postojom. Ukazuje úplnú a totálnu oddanosť majstrovstvu svojho umenia a podobne ako boh nemá takmer žiadnu úctu k životu. Ani k svojmu - zjavne ho netrápi rýchla smrť, ak je slávna - ani k iným. Jeho hnev je absolútny. Humanizácia Achilla udalosťami vojny je hlavnou témou Iliady.

Troilus[upraviť | upraviť zdroj]

Keď najmladší syn Priama a Hekaby umýval svoje kone pri Levej fontáne pred múrmi Tróje, Achilles ho uvidel a zamiloval sa do jeho krásy (jeho krásny vzhľad Ibycus popísal ako „trikrát zušľachtené zlato“). Mladík odmietol jeho pokusy o zblíženie a uchýlil sa do Apollónovho chrámu. Achilles ho do svätyne prenasledoval a sťal ho na oltári.

Agamemnón a Patroklova smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Achilles dobyl 23 miest v okolí Tróje vrátane Lyrnessosu, kde zajal Briseidu a držal si ju ako milenku. Medzitým Agamemnón zajal Chryseidu a vysmial sa jej otcovi, kňazovi Apollóna, keď sa ju pokúsil vykúpiť. Apolón na Grékov zoslal mor a Agamemnón tak musel Chrýseidu vrátiť. Ako náhradu však vzal Achillovi jeho dievča. Tento čin je hlavnou zápletkou Iliady: Achilles je nazúrený a odmieta viac bojovať. Vojna sa pre Grékov vyvíja zle a svojmu najväčšiemu bojovníkovi ponúkajú veľkodušné odškodnenia. Achilles stále odmieta bojovať, no súhlasí, aby šiel na boj Patrokles v jeho brnení. Ďalší deň Patrokla zabije a oberie o zbroj trójsky hrdina Hektor, ktorý ho pokladá za Achilla. Achilla premáha žiaľ nad smrťou svojho priateľa a svoj hnev z Agamemnóna presmeruje na Hektora. Jeho matka Thetis povstane z mora a vyčíta mu prílišný smútok, pripomínajúc, že spať so ženami je tiež dobrá vec. Od Hefaista mu donesie nové ohromné brnenie. Achilles sa konečne vráti na boj a zabije Hektora. Jeho telo zneuctí vláčením za vozom okolo trójskych hradieb a nepripustí ho pochovať podľa pohrebných zvykov. Keď Priamos, kráľ Tróje a Hektorov otec, tajne príde do gréckeho tábora prosiť o telo, Achilles napokon zmäkne; v tejto veľmi pohnutej scéne Iliady prijme Priama milostivo a dovolí mu vziať si telo.

Achillova veľkosť nespočíva len v tom, že je najväčším gréckym bojovníkom všetkých čias, ale aj v tom, že pozná voľbu, ktorú mu poskytol osud. Jeho matka Thetis mu predpovedala, že ak do Trójskej vojny nepôjde, bude mať dlhý a šťastný život. Ak pôjde, zomrie pred múrmi Tróje, ale s nehynúcou slávou na tisícročia, ktorá zatieni všetkých ostatných hrdinov. Achilles si zvolil a idúc tvárou v tvár osudu dokázal svoju veľkosť.

Xantus[upraviť | upraviť zdroj]

Achilles pokáral Xanta, magického koňa, za to, že nezabránil Patroklovej smrti. Xantus odpovedal, že to boh zabil Patrokla a boh čoskoro zabije aj Achilla. A aj zabil.

Memnón, Kyknos, Pentesíleia a Achillova smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Krátko po smrti Hektora Achilles porazil Memnóna z Etiópie, Kyknosa z Colonae a amazonskú bojovníčku Pentesileiu. Ako Hektor pri poslednom výdychu predpovedal, Achilla usmrtil šíp do päty, vystrelený Paridom. V staršej verzii ho Paris bodol nožom od chrbta, keď navštívil trójsku princeznú Polyxénu. Obe verzie zreteľne popierajú vrahovu chrabrosť a Achilles tak ostáva na bojisku neporazený. Jeho kosti sú zmiešané s Patroklovými a nasledujú pohrebné slávnosti. Ako Aias aj Achilles je znázornený ako živý po smrti na ostrove Leuke pri ústí Dunaja.

Stratená Aischylova hra[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 90. rokov objavili stratenú Aischylovu hru v zábale múmie v Egypte. Táto hra patrila k trilógii o Trójskej vojne. Vďaka zmienkam v antických zdrojoch sa vedelo, že existuje, ale bola stratená viac ako 2000 rokov.

Existuje ešte jedna stratená hra s Achillom ako hlavnou postavou - „Achillovi milenci“ od Sofokla.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dionýsios Thráx: Techné grammatiké 12,1

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]