Adam Brémsky

Kronika činov biskupov brémskych od Adama Brémskeho

Adam Brémsky (* pred rokom 1050 – † 1080/1085) bol kronikár a geograf druhej polovice 11. storočia, pôvodom z Horného Saska.

Život

Adam žil v Brémach okolo roku 1067, bol tam kanonikom a riaditeľom mestskej školy. Pred týmto vyučoval pravdepodobne v Magdeburgu pri tamojšej katedrále. Meno sa zachovalo náhodne podľa zmienky iného kronikára o sto rokov neskôr a to biskupa Helmonda v diele Chronikus Slavorum. Je doložený na listine arcibiskupa Adalberta ako svedok v roku 1066. Tu je zapísaný ako scholastikus Brémskeho kostola. Je uvedený v treťom riadku v prostrednom stĺpci ako Ego Adam magister scholarum scripsi et subscripsi(Ja Adam scholastikus som napísal a podpísal)

Dielo

Jeho dielom je Kronika činov biskupov Brémsko-Hamburského arcibiskupstva, Gesta Hammaburgensis ecclesiae pontificum.

Jeho kronika je písaná pravdepodobne od roku 1066, zachytáva udalosti na severe Európy v čase, keď sa formovali severské kráľovstvá, Nórsko, Dánsko a Švédsko. Súčasne objasňuje aj poslednú vlnu vikingských nájazdov, ktorá má priamu súvislosť s týmito udalosťami. Mnohé významné rody sa odmietali podrobiť autorite kráľov a radšej volili exil, Nóri vysťahovaniu na Island, Dáni zväčša nájazdom do Írska alebo Anglicka. Nájazdy do Írska skončili bitkou pri Clontarfe, kde na Veľkú noc v roku 1014 zahynul kráľ Brian, súčasne bola zničená vikingská armáda.

Hambursko-brémska arcidiecéza na prelome tisícročí zahŕňala, ako uvádza kronikár vo svojej štvrtej knihe, celé južné pobrežie Baltu, celú Škandináviu, Orkneje, Shetlandy, Island, Grónsko a Vinland, teda dnešnú americkú pevninu i keď o jej rozsahu nemali ani tušenie.

Kroniku písal ako kanonik Brémskeho biskupského kostola na príkaz arcibiskupa Hambursko-brémskej arcidiecézy Adalberta. Skladá sa zo štyroch v podstate samostatných kníh. Štvrtá kniha je čiste geografická a podľa vyššie uvedeného zachytáva zemepisný obzor autora, ktorý ďaleko presahoval vedomosti jeho doby. Bol presvedčený o guľatosti zeme a vedel o existencii severného pólu. V prvej knihe sa ešte držal pôvodného zadania o cirkevných dejinách, ale v druhej a tretej sa z neho stal kronikár severských krajín. Zachytáva dejiny Dánska od 8. storočia cez jeho zjednotenie pod vládou kráľa Haralda Modrozubého, dejiny Nórska od výbojov kráľa Haralda Krásnovlasého až po porážku a smrť kráľa Haralda Hadradu v bitke pri Stamford Bridge v roku 1066 ako posledného veľkého vikingského náčelníka. S jeho smrťou končia veľké vikingské nájazdy.

Mince – obdobie kráľa Svena II. Dánskeho

Ďalej hovorí o dejinách Švédska cez výboje kráľa Eirika Víťazného po smrť kráľa Odinkara. Hlavným zdrojom, ktorý používal, bol biskupský archív, kniha donácií brémskeho biskupstva, Fuldské letopisy,stratená kronika neznáma z iných zdrojov Gestum Anglorum/Činy Angličanov/, osobná skúsenosť a rozhovory s dánskym kráľom Svenom Estredom - správne Sven Estridsson - Sven II. Dánsky, ktorý sám bol mnohým aktérom udalostí v 11. storočí. Kráľ Sven bol svokrom odobritského kniežaťa Gotšalka a preto predstavuje významný zdroj k dejinám polabských Slovanov. Je zaujímavé, že si osvojil jeho pohľad na boj proti pohanom, totiž, že príčinou kristianizácie bola snaha o vyberanie poplatkov. Kráľ Sven bol synom Estred, sestry dánsko-anglicko-nórskeho kráľa Knuta Veľkého. Jej manžela anglosaského grófa Wolfa dal Knut popraviť a sestre zaplatil pokutu za zabitie. Súčasne potvrdzuje spoľahlivosť Islandských ság ako zdroja, pretože okrem drobných detailov sa s nimi stotožňuje po faktickej stránke. Rozdiely sú v detailoch, napríklad ságy uvádzajú, že po bitke pri Stamford Bridge sa do Nórska vrátilo 8 lodí z 300 a podľa Adama žiadna. V závere kroniky Adam uvádza, že nevie či písal pekne, ale vždy sa snažil písať pravdu.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adam Brémsky

Externé odkazy

• Adam Brémsky - encyklopédia Larousse (po francúzsky)
• Vývoj geografického myslenia (po slovensky)
• Ex operibus Adami Bremensis extractum, De situ slavorum (po latinsky)