Adana
-
- Adana je aj staroveký názov Adenu, pozri Aden.
| Adana | |
| mesto, administratívne stredisko provincie | |
 |
|
| Štát |  Turecko |
|---|---|
| polostrov | Malá Ázia |
| provincia | Adana |
| Nadmorská výška | 23 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 2 700 km² (270 000 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 591 518 (2010) |
| Hustota | 589,45 obyv./km² |
| PSČ | 01xxx |
| Tel. predvoľba | (+90) 322 |
  Poloha na mape Turecka
|
|
| Webová stránka: http://www.adana.bel.tr/ | |
Adana, gr. Άδανα, arm. Ադանա, je mesto v Turecku, administratívne centrum rovnomennej provincie. Nachádza sa na juhu Anatólie, v Stredomorí. Rozkladá sa na brehoch rieky Seyhan, asi 30 km severne od pobrežia Stredozemného mora, na nížine Cukurova.[1] Má viac ako 1,5 milióna obyvateľov, v roku 2007 bolo piate najväčšie v Turecku.[2] Patrí k rýchlo rozvíjajúcim sa mestám s množstvom hotelov. Mesto je známe svojim tradičným Adana Kebabom.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Územie Adany je osídlené už od neolitu. V staroveku oblasť patrila Asýrčanom a Chetitom, mesto sa nazývalo Uru Adaniyya. Po rozpade ich ríš tu žili Kilíkovia, staroanatólsky národ. Na území južnej Kilíkie, teda aj v oblasti dnešnej Adany sa už od Mykénskej doby usadzujú Gréci. Oblasť patrila aj Lýdom a nakoniec Peržanom, ktorých odtiaľto vyhnal až Alexander Veľký v 4. stor. pred Kr. V nasledujúcej dobe helenizmu sa tu usadilo mnoho Grékov a tak sa tu do 1. stor. rozprávalo len grécky. Adana patrila Rímskej ríši a od roku 395 Východorímskej (Byzantskej) ríši, zároveň sa tu rozmohlo kresťanstvo, ktoré sem zvestoval ešte Svätý Pavol, ktorý pochádzal zo susedného mesta Tarsos. V 8. storočí mesto ovládol bagdadský kalif Hárún ar-Rašíd, v 9. stor. však mesto Byzantskí Gréci oslobodili. V tejto dobe sa tu usadilo mnoho Arménov. Od 11. stor. patrí mesto Seldžuckým Turkom, neskôr sa začlenilo do Osmanskej ríše. Mesto patrilo medzi kultúrne a obchodné centrá ríše, väčšina pôvodných gréckych obyvateľov sa poturčilo, udržali sa však Arméni. V rokoch 1832 až 1840 patrilo pod egyptskú vládu. V tej dobe tu žili hlavne Arméni a Turci, menšinu v meste tvorili pôvodní Gréci a tiež Arabi. Začiatkom 20. stor. tu došlo ku genocíde Arménov Turkami; tí ktorí prežili sa z Turecka vysťahovali. V roku 1923, počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľov z Adany do Grécka odišli miestni Gréci.
Významné stavby [upraviť]
- Çukurova Univerzita
- Çag Univerzita
- Byzantský kamenný most - postavený cisárom Hadriánom (2. storočie) [1]
- Adanská mešita (má 6 minaretov)
- Hodinová veža
Partnerské mestá [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ a b Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 46.
- ↑ Turkey: largest cities and towns and statistics of their population [online]. World Gazetteer, [cit. 2012-12-04]. Dostupné online. (po anglicky)
