Adaptácia oka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Adaptácia oka je schopnosť oka prispôsobiť sa veľkosti svetelného toku a farbe svetla. Oko človeka je schopné vnímať intenzitu osvetlenia v rozsahu 0,01 až 1000 luxov. Adaptácia na príslušnú intenzitu umožňuje orientáciu i v slabom osvetlení, pri silnom chráni sietnicu pred poškodením. Adaptačný systém optického systému ľudského oka tvorí:

  • dúhovka - sústava svalov fungujúca na rovnakom princípe ako clona fotoaparátu. Reguluje veľkosť priemeru zrenice v rozpätí 2 až 8 mm a ovplyvňuje tak množstvo svetla, dopadajúce na sietnicu.
  • samotné svetločivné bunky sietnice - tento systém je pomalší, ovplyvňuje okrem intenzity vnímaného svetla i jeho farbu (farebná adaptácia oka)
  • samotné zrakové centrum v mozgu (adaptácia na úrovni centrálneho nervového systému, netýka sa priamo oka ako orgánu)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 47.